Literárna cena Anasoft litera 18. marca 2015 vyhlási desať najlepších prozaických kníh vydaných v uplynulom roku. Poznáme porotu, ktorá bude v tomto roku rozhodovať.
V desiatom ročníku bude o nich rozhodovať päťčlenná porota v nasledovnom zložení: literárny vedec a prekladateľ Adam Bžoch, filozof Marek Debnár, básnik a prekladateľ Valerij Kupka, literárna vedkyňa Zora Prušková a literárna vedkyňa Ivana Taranenková.
V septembri 2015 rozhodnú v druhom kole literárnej ceny aj o laureátovi, ktorý získa cenu honorovanú 10 000 eur. Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického literárneho diela autorov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky a ich diela alebo preklady ich diel do slovenského jazyka sú knižne vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Víťaznú odmenu udeľuje generálny partner literárnej ceny, spoločnosť Anasoft.
Momentálne je v zozname slovenských próz vydaných v roku 2014 až 179 kníh. Ich počet sa môže počas hodnotenia poroty zmeniť, ak sa zistí, že niektoré z nich nespĺňajú kritériá štatútu pre zaradenie medzi adeptov na cenu Anasoft litera.
Desať najlepších kníh sa odprezentuje počas literárneho festivalu Anasoft litera fest, ktorý sa bude konať 20. – 25. apríla v bratislavských kultúrnych centrách, kníhkupectvách a školách. Už tradičnou súčasťou podujatia budú okrem autorských čítaní finalistov literárnej ceny aj koncerty, diskusie, filmové projekcie a program pre študentov stredných škôl.
Doteraz sa finalistami literárnej ceny Anasoft litera stalo päťdesiattri spisovateľov.
Zloženie poroty Anasoft litera 2015:
Adam Bžoch
Literárny vedec a prekladateľ. Germanistiku a nederlandistiku vyštudoval na univerzite v Lipsku. Viedol semináre a prednášky na Katedre germanistiky a nordistiky FiF UK v Bratislave a v súčasnosti pôsobí na Katedre germanistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a ako riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV. Je autorom a zostavovateľom viacerých monografií. V roku 2004 mu vyšla kniha textov o prekladovej literatúre a niekoľko štúdií o Walterovi Benjaminovi pod názvom Signály z diaľky. Za svoju prekladateľskú činnosť získal Cenu Jána Hollého (1997), niekoľko prémií Literárneho fondu a roku 2006 v holandskom Utrechte Cenu Nederlands Literair Productie‐ en Vertalingenfonds Prijs. V roku 2008 mu bol v mene holandskej kráľovnej Beatrix udelený Rad Rytiera OranžskoNassauského.
Marek Debnár
Vyštudoval filozofiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde obhájil aj doktorát na tému vzťahu autora a subjektu. Počas štúdia absolvoval viacero študijných a výskumných pobytov v Poľsku, Čechách a vo Francúzsku. V súčasnosti pracuje ako odborný asistent na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde sa venuje vzťahom filozofie, literatúry a etiky. V roku 2009 získal prémiu v súťaži Básne. Pravidelne publikuje v časopise Romboid. V roku 2013 mu vyšla kniha Medzi myšliekou a obrazom – vybrané kapitoly z filozofie literatúry.
Valerij Kupka
Vyštudoval ruštinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (dnes Prešovskej univerzity) v Prešove. Pôsobí na Inštitúte rusistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, kde prednáša dejiny ruskej literatúry a kultúry. Je autorom šiestich kníh poézie: Nestálosť (1994), Skomorošina (1996), Mucha v uchu (1997), Líza tichšia ako kláštor (2000), Dom bez svetla (2004) a Zabudnutá štvrtá strana (2014). Prekladá z ruštiny (G. Ajgi: Pieseň pre nás dvoch, 2000; A. Goldstein: Rozlúčka s Narcisom, 2003; I. Iľf – J. Petrov: Poviedky, 2003; A. P. Čechov: Zápisky a Tri roky, 2007; F. M. Dostojevskij: Z Denníka spisovateľa, 2008; Ľ. Petruševská: V dome niekto je, 2011, a iné) a ukrajinčiny (J. Andruchovyč: Rekreácie, 2003; Moskoviáda, 2013) a do rusínčiny. Je zostavovateľom výberov zo súčasnej ruskej poézie a prózy, z tvorby autorov petrohradského undergroundu, z gruzínskej a arménskej literatúry pre časopis Revue svetovej literatúry a knižných antológií Ruská moderna (2011) a Ruská avantgarda (2013).
Zora Prušková
Literárna vedkyňa, pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV. Venuje sa výskumu a interpretácii prózy predošlého a tohto storočia. Je autorkou dvoch kníh, početných štúdií a spoluautorkou pedagogických, slovníkových a encyklopedických publikácií. V rokoch 1994 – 2008 viedla semináre zo slovenskej a svetovej literatúry na VŠMU.
Ivana Taranenková
Vyštudovala odbor filozofia – slovenský jazyk a literatúra. Pôsobí ako literárna historička, pravidelne sa venuje reflexii súčasnej slovenskej prózy. Pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Je autorkou monografie
Fenomén Vajanský (2010), editorkou viacerých literárnovedných zborníkov a výberov zo slovenskej prózy 19. storočia. Je členkou redakcie časopisu Romboid.
Zoznam laureátov Anasoft litera:
2014 Pavel Vilikovský: Prvá a posledná láska
2013 Víťo Staviarsky: Kale topanky
2012 Balla: V mene otca
2011 Monika Kompaníková: Piata loď
2010 Stanislav Rakús: Telegram
2009 Alta Vášová: Ostrovy nepamäti
2008 Milan Zelinka: Teta Anula
2007 Marek Vadas: Liečiteľ
2006 Pavel Vilikovský: Čarovný papagáj a iné gýče
Okrem hlavnej ceny bola každoročne udeľovaná Cena čitateľov denníka SME. Získala ju kniha, ktorá dostala najviac čitateľských hlasov v internetovom hlasovaní. Doteraz boli ocenení autori: Pavel Vilikovský, Jaroslava Blažková, Dušan Dušek, Viliam Klimáček, Pavol Rankov, Lucia Piussi, Tomáš Varga a až dva razy Veronika Šikulová.
