foto: pixabay.com

Najnebezpečnejším miestom pre prácu novinára v USA sú protesty a zhromaždenia. Tvrdí to U.S. Press Freedom Tracker.

U.S Freedom Tracker je projekt, v ktorom svoje úsilie spojilo viac ako dvadsať skupín na ochranu slobody tlače, aby spolu vytvorili centralizované miesto, kde budú ukladať a zverejňovať svoje nazhromaždené poznatky.

U.S Freedom Tracker je vedený neziskovými organizáciami the Committee to Protect Journalists a the Freedom of the Press Foundation, v spolupráci s ďalšími poprednými skupinami na ochranu slobody tlače.

Podstatou projektu je zdieľať poznatky o ohrození slobody tlače v USA. Od polovice septembra bolo do databázy zaznamenaných 20 zatknutí a 21 fyzických útokov voči novinárom, väčšina z nich sa udiala počas verejných demonštrácii.

Jednou z množstva kooperujúcich organizácii, ktoré sa podieľali na vývoji a vzniku databázového projektu U.S Freedom Tracker je aj Columbia Journalism review, ktorý sa vo svojom článku zaoberá zistením, že najnebezpečnejším miestom na výkon novinárskej práce sú protesty.

Podľa informácií v článku, z dvadsiatich prípadov zatknutia novinárov v roku 2017, šesť novinárov bolo zatknutých počas spracovávania reportáže z protestu proti podzemnému ropovodu v severnej Dakote a ďalších 9 novinárov bolo zatknutých počas spracovávania reportáže z protestov pri inaugurácii prezidenta Donalda Trumpa vo Washingtone DC.

Novinári zatknutí počas protestov zvyčajne nie sú obvinení alebo sú tieto obvinenia zrušené ešte predtým ako sa dostanú pred súd. Prípady, v ktorých sa novinári dostanú až pred súd majú tendenciu byť extrémne nepríjemnými a neurčito špecifikovanými trestnými činmi.

To je napríklad prípad filmára Jahnny Lee a reportéra Jack Smith IV, ktorí boli zatknutí a obvinení počas protestov proti podzemnému ropovodu v severnej Dakote. Momentálne čelia obvineniu, za ktoré im hrozí trest až jeden rok väzenia. Pojednávanie je naplánované na január 2018.

Aj novinári Aaron Cantú a Alexei Wood, čelia desiatkam rokov za mrežami. Obaja boli zatknutí počas protestov pri príležitosti inaugurácie prezidenta Donalda Trumpa a teraz čelia viacerým obvineniam, medzi ktorými je napríklad aj obvinenie z podnecovania vzbury.

Treba, ale zdôrazniť, že už počiatočné zatknutie je pre novinárov veľkým problémom. Nezáleží pritom na tom, že obvinenia nakoniec vôbec neboli vznesené alebo boli stiahnuté predtým ako by sa dostali na súd.

Aj samotné zatknutie novinára vyšle do sveta mrazivú a nelichotivú správu. Platí to najmä pre rastúci počet nezávislých a slobodných novinárov, ktorým chýbajú inštitucionálne právne zdroje.

Columbia Journalism review vo svojom článku upozorňuje, že zatknutie alebo obvinenie nie sú jediným dôvodom na znepokojenie.

Ďalšie nebezpečenstvo predstavuje fyzický útok. Z 21 útokov na novinárov, ktoré sa na protestoch alebo zhromaždeniach udiali v tomto roku, až 15 prípadov bolo takých, kde k útoku došlo práve preto, že daná osoba bola novinár.

Medzi tieto prípady patrí aj incident, ktorý mala Taylor Lorenz, reportérka The Hill, ktorá bola fyzicky napadnutá, keď zaznamenávala následky smrteľného útoku na vozidlo v Charlottesville.

Muž bez košele, ktorý k nej pristúpil ju požiadal, aby prestala s nahrávaním. Taylor sa identifikovala ako reportérka, čo muža zrejme ešte viac nahnevalo a na novinárku fyzicky zaútočil.

Najzávažnejšie zranenie reportéra, ktoré doteraz zaznamenali v databáze U.S Freedom Tracker, sa udialo začiatkom tohto roka v rezervácii Standing Rock.

Nezávislý novinár Jon Ziegler, ktorý väčšinu svojich reportáži vysiela prostredníctvom služby YouTube, zaznamenával agresívnu policajnú akciu proti demonštrantom, keď sa na jeho telo zosypala spŕška guliek.

Ziegler bol pre polícii pravdepodobne známym novinárom, pretože už dlhšiu dobu spracovával reportáže z rezervácie Standing Rock.

V skutočnosti vraj dôstojník kričal jeho meno ešte skôr, než bol zasiahnutý spŕškou gumových guliek, ktoré v takýchto prípadoch polícia USA používa.

Tieto zbrane majú menši účinok ako klasické zbrane, ich cieľom je človeka „paralizovať“ nie zabiť. Jon Ziegler, ale po zásahu gumovými projektilmi skončil v nemocnici.

Jedna z guliek mu roztrhla kosť v palci, čo si vyžiadalo núdzový rekonštrukčný chirurgický zásah, následne operáciu a dlhé mesiace fyzioterapie.

Podľa vyjadrení Columbia Jounalism review, ktoré prezentuje vo svojom článku, je dnešné obdobie veľmi kritické pre slobodu tlače a novinári potrebujú poznať svoje práva pri výkone tejto práce a aj to ako zostať v bezpečí, keď spracovávajú reportáže o protestoch.

Po prvé, novinári majú podľa práva „Prvého dodatku“ oprávnenie zaznamenať, čo sa deje pri protestoch na verejných priestranstvách. To zahŕňa aj policajnú činnosť.

Na súkromnom majetku alebo na verejnom majetku, ktorý má prenajatá súkromná strana, môže vlastník alebo nájomca kontrolovať prístup do tohto priestoru a stanoviť pravidlá pre jeho použitie. Novinárom dokonca nemusí byť povolené vstúpiť do tohto priestoru.

Po druhé, novinári nepotrebujú oprávnenia na prácu vo verejnom priestore, ale rozumnejšie je zobrať si ich so sebou.

Tieto doklady môžu polícii poskytnúť dôkaz, že novinár je tu na to, aby pokryl protest a nie na to, aby sa ho zúčastnil. Žiaľ, nie vždy to pomôže. V roku 2011 počas protestov „Occupy Wall Street“ policajné oddelenie mesta New York využilo legitimovanie sa novinárov prostredníctvom novinárskych preukazov vo svoj prospech.

Vďaka novinárskym preukazom mohla polícia novinárov identifikovať a zabrániť im vstup do parku Zuccotti, ešte predtým ako zrealizovali masové zatknutie protestujúcich. Tento krok zo strany polície zabránil väčšine reportérov zdokumentovať priebeh masového zatknutia.

Po tretie, novinári sú „Štvrtým dodatkom“ chránení proti neprimeranému prehľadávaniu a zaisteniu. V roku 2014 Najvyšší súd USA rozhodol, že polícia bez súdneho príkazu spravidla nesmie skúmať obsah mobilného telefónu, ktorý skonfiškovali zadržanému.

Novinári sú tiež dodatočne chránený zákonom o ochrane súkromia, ktorý vyžaduje, aby polícia získala predvolanie na dostavenie sa na súd, namiesto povolenia na prehliadku a zabavenia pracovného vybavenia novinára.

Hoci majú novinári v USA celkom silnú právnu ochranu zakotvenú v zákonoch a v ústave, podľa týchto nazhromaždených údajov je zrejmé, že táto ochrana nie je pre novinára samozrejmosť.

Aj preto v závere svojho článku Columbia Journalism review vyzýva všetkých k tomu, aby pomohli zabezpečiť, že toto právo novinárov zostane neporušené.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu