Pressburger Zeitung – Bratislavské noviny boli prvé dlhodobo vychádzajúce noviny v Uhorsku. Písané boli po nemecky a v rakúskej monarchii boli druhým periodikom písaným v tomto jazyku. Prvým bol Wöchentlich zweimal neuankommender Mercurius.

Prvé číslo Pressburger Zeitung vyšlo pred 250 rokmi – 14. júla 1764. Spočiatku vychádzali dvakrát týždenne, od roku 1880 dvakrát denne (s prílohou) až do roku 1929. Prestali ich vydávať pod tlakom nastupujúceho fašizmu a svetovej hospodárskej krízy.

Majiteľom a vydavateľom novín Pressburger Zeitung bol bratislavský tlačiar Ján Michal Landerer de Füsküt (1726-1795). Landererova rodina sa stala známou vydávaním novín a časopisov v Uhorsku. Okrem bratislavskej vlastnila aj tlačiareň v Košiciach, Pešti a papiereň v Starej Turej.

Landerer sa stal popredným tlačiarom v strednej Európe. Od panovníčky Márie Terézie získal v roku 1752 privilégium na tlač všetkých kníh, v roku 1764 získal privilégium na publikovanie dokumentov zo zasadnutí snemu. Bol teda pri zdroji informácií rakúskej monarchie.

Keď vyšlo prvé číslo Pressburger Zeitung, vydavateľ a majiteľ (do roku 1812) Landerer prisľúbil, že noviny budú „týždenne prinášať správy o zvláštnych udalostiach z celej Európy, ale obzvlášť z Uhorska“. Periodikum sa tak stalo ojedinelým svedkom revolučných udalostí vo Francúzsku (1789), informovalo o revolučnom dianí v Európe v rokoch 1848-1849. Po týchto udalostiach sa venovali aj slovenskej problematike.

Landerer bol vynikajúcim obchodníkom a kníhtlačiarom. Okrem toho mal primerané literárne schopnosti a mal prirodzený talent. Prvé číslo novín Pressburger Zeitung vydal s obchodníkom a neskôr bratislavským richtárom Karlom Gottliebom Windischom, ktorý bol známy aj ako významný historik a kultúrny dejateľ.

Okolo redakcie sa sústredila skupina vynikajúcich literárnych a vedeckých pracovníkov z Bratislavy i mimo nej. Boli ovplyvnení pokrokovým učením francúzskeho a nemeckého osvieteneckého racionalizmu. Po Landererovi a Windischovi prišiel do redakcie v roku 1773 redaktor Ján Matej Korabinský.

V rokoch 1784-1786 prijali za redaktora mladého dvadsaťštyri ročného Daniela Tállayia, ktorý neskôr vydával slovenské osvietenecké noviny. Keď nastúpil do redakcie, nemal ešte veľa skúseností, ale znalci chválili jeho články pre ich vysokú úroveň a bezchybný štýl.

Medzi Landererom a Tállayiom prišlo čoskoro k sporom, pretože mladík chcel redigovať noviny po svojom. Z novín preto musel odísť. Rozhodol sa, že bude vydávať opozičné noviny – Pressburger Merkur, ale nezískal na ne od Kráľovskej uhorskej miestodržiteľskej rady v Budíne povolenie.

Pressburger Zeitung mávali osobitné prílohy, z ktorých sa neskôr vyvinuli samostatné časopisy. V rokoch 1767-1769 vychádzala príloha Der Freund der Tugend obsahujúca filozofické a moralistické rozpravy, historické články a kultúrne aktuality, v roku 1770 príloha Der vernünftige Zeitvertreiber, v rokoch 1771-1773 to bol Pressburgerisches Wochenblatt prinášajúci príspevky aj z oblasti prírodných vied a národného hospodárstva, v roku 1783 politicko-kultúrna príloha Beyträge, v rokoch 1790-1810 príloha Politische Geschpräche der Todten.

Z ďalších príloh Pressburger Zeitung si zaslúži spomenúť Unterhaltungsblätter – vznikla v roku 1813 a o štrnásť rokov neskôr ju nahradila príloha Aeshrenlese, ktorú v roku 1837 Ignác Schaiba premenoval na Panóniu. K nej o štyri roky neskôr začala vychádzať príloha Die Modebilder. Veľmi obľúbené boli prílohy Illustrieries Sonntagsblatt a Illustriertes Unterhaltungsblatt.

V 18. storočí boli Pressburger Zeitung najčítanejšími novinami v Uhorsku. Dokázali odolať aj stupňujúcemu sa vplyvu viedenských novín a časopisov a zachovali si samostatný postoj a osobitnú politickú líniu. Ich bezprostredným nástupcom sa stali Neue Pressburger Zeitung, ktoré vychádzali do roku 1945.

Dnes sú Pressburger Zeitung magazínom. Je to po nemecky písaný dvojmesačník so stručným zhrnutím v slovenčine – v tejto podobe vychádza od roku 2004. Jeho náklad je sedem tisíc kusov a predáva sa aj v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Články sa venujú predovšetkým politickému, hospodárskemu a kultúrnemu dianiu v Bratislave.

Zdroj: TASR, Zdroj: titulková ilustračná fotokoláž: redakcia

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu