Výsledky nedávneho výskumu naznačujú, že čím je človek vzdelanejší, tým lepšie dokáže identifikovať falošné titulky a správy v on-line prostredí.

News Co/Lab z Arizona State University v spolupráci s Center for Media Engagement na University of Texas v Austine zrealizovali v troch amerických mestách výskum zameraný na schopnosť verejnosti rozoznať falošné správy v on-line prostredí.

Výskum sa realizoval v meste Macon v štáte Georgia, v meste Fresno v štáte California a v Kansas City v štáte Missouri. Výskumníci do svojho prieskumu zahrnuli aj redakcie spravodajských organizácií, ktoré v jednotlivých mestách pôsobia.

Novinári z denníkov The Fresno Bee, The Kansas City Star a The Telegraph, spravodajské zdroje a verejnosť pomohli výskumníkom zmapovať mnoho otázok týkajúcich sa nielen zdatnosti verejnosti pri odhaľovaní falošných správ, ale aj ich preferencie voči spravodajským organizáciám.

V prvej časti prieskumu zisťovali výskumníci či dosiahnutá úroveň vzdelania vplýva na schopnosť človeka rozoznať falošný titulok. Respondenti v troch sledovaných komunitách mali spomedzi troch novinových titulkov identifikovať tie, ktoré boli falošné.

V každej komunite dostali respondenti dva pravdivé novinové titulky a jeden falošný. Z výskumu vplynulo, že vo všetkých komunitách dokázalo falošný titulok identifikovať 61,6% respondentov, zvyšných 38,4% nedokázalo identifikovať správny falošný titulok.

Z podrobnejšej analýzy sa výskumníci dozvedeli, že respondenti s vyšším stupňom vzdelania boli pri identifikácii falošných titulkov úspešnejší.

Úspešnejší pri identifikácii falošných titulkov boli aj respondenti, ktorí sympatizovali s Demokratmi, respondenti od 18 do 65 rokov a tiež tí, ktorí mali vyšší príjem.

V druhej časti prieskumu výskumníci zisťovali, čo respondentov napadne ako prvé, keď vidia slovo správy. Väčšina opýtaných 61,9% si v podvedomí spojí slovo správy so slovami podvod, klamstvo, nedôveryhodnosť a len 31,8% opýtaných vníma slovo správy pozitívne a spája ho s výrazmi ako informácie alebo fakty.

Tretia časť výskumu bola zameraná na zistenie úrovne schopností ľudí rozoznať podľa titulku a popisu či je text správou, analýzou, sponzorovaným obsahom, alebo obsahuje názory určitej osoby.

Väčšina respondentov 75,6% dokázala na základe titulku a popisu správne identifikovať druh textu.

Nasledujúca časť výskumu bola zameraná na zisťovanie úrovne zručností respondentov pri vyhľadávaní potrebných informácií v on-line prostredí.

Z prieskumu vyplynulo, že 62,3% respondentov nepotrebuje pomoc pri vyhľadávaní informácií a 33,7% potrebuje pomoc pri vyhľadávaní.

V ďalšej časti prieskumu sa výskumný tím zameral na to ako vnímajú novinárske organizácie samotní novinári, spravodajské zdroje a verejnosť.

Respondenti mali pri jednotlivých vlastnostiach novinárskych spoločnosti na výber stupnicu od 1 do 5, pričom 1 znamenalo, že veľmi nesúhlasia a 5, že veľmi súhlasia.

Z výskumu vyplynulo, že novinári hodnotia spravodajské organizácie omnoho pozitívnejšie ako verejnosť a novinárske zdroje, na stupnici pre jednotlivé vlastnosti v priemere od 3,7 do 4,4.

Verejnosť a ľudia, ktorí spolupracujú s novinármi ako ich zdroje informácii hodnotili dôveryhodnosť, transparentnosť, kredibilitu či čestnosť síce tiež pozitívne, ale nie tak veľmi ako novinári, na stupnici v priemere od 2,7 do 3,6.

Verejnosť navyše celkom vysoko ohodnotila novinárske zdroje ako neobjektívne.

Hoci bol prieskum zrealizovaný len na určitej výberovej vzorke respondentov v USA, s veľkou pravdepodobnosťou by výsledky prieskumu dopadli rovnako aj v iných krajinách.

Dôveryhodnosť verejnosti voči médiám je v súčasnosti veľmi nízka, čo sa dá skonštatovať podľa množstva negatívnych vyjadrení na rôznych sociálnych sieťach.