Slovensko žije folklórom, potvrdzuje to najnovší prieskum piva Šariš, ktorý ukázal, že tradície a kultúrne bohatstvo sú súčasťou života až dvoch tretín Slovákov.

Obľúbená je pritom najmä tradičná slovenská kuchyňa či ľudové piesne, no v kurze sú stále aj ručné práce ako háčkovanie či keramikárstvo. Slováci obľubujú aj folklórne festivaly, na ktorých sa tento rok ukáže aj hrdý partner slovenského folklóru – pivo Šariš.

Návrat k ľudovým tradíciám či remeslám v poslednom období zaznamenáva veľký boom. Ako vyplynulo z prieskumu, ktorý pre Šariš realizovala spoločnosť ppm factum, väčšina Slovákov je na svoj pôvod hrdá a naše zvyky a tradície zachovávajú aj pre ďalšie generácie.

„Teší nás, že folklór má stále veľmi pevné miesto v našich životoch. Náš prieskum ukázal, že až pre ¾ ľudí je zachovávanie hodnôt a tradícií pre ďalšie generácie dôležité, pritom 1/3 rodín si zvyky aj aktívne predáva. K zachovávaniu tradícii sa hrdo hlási aj Šariš, ktorý prostredníctvom unikátneho dizajnu plechoviek oživil ľudové výšivky z krojov našich predkov,“ uviedla brand manažérka značky Šariš Jana Jankovičová.

Milujeme ľudové piesne aj slovenskú kuchyňu

Folklór sa stal neoddeliteľnou súčasťou života veľkej väčšiny Slovákov. Najsilnejší presah do súčasnosti má však hudba a tanec, ktoré si v televízii či rádiu podmanili až tretinu populácie. Dôkazom toho je aj najúspešnejšia folklórna šou Zem spieva, ktorá chytila za srdce státisíce Slovákov.

Stále väčšej obľube sa tešia aj folklórne festivaly, na ktorých si priamy kontakt s tradíciami užíva až 17% opýtaných. Najväčší z nich – Folklórny festival Východná – tento rok hrdo podporuje aj pivo Šariš.

Slováci však žijú ľudovou hudbou aj doma a spev tradičných piesní v rodinnom kruhu je samozrejmosťou pre pätinu opýtaných. Dodržiavanie zvykov či tradícií môžeme vidieť aj v kuchyni.

Až dvadsať percent našich gazdiniek vypeká a varí podľa receptov starých mám. Výnimkou nie je ani úprava jedálnička počas Vianoc či Veľkej noci.

Svoje miesto si v srdciach Slovákov držia aj tradičné remeslá, ako vyšívanie či keramikárstvo, ktorým sa dnes venuje 13 % Slovákov. Každý šiesty Slovák sa aj v súčasnosti venuje chovu dobytka či pestovaniu úrody rovnako, ako to robili naši predkovia.

Folklór máme v krvi

„Náš prieskum je dôkazom toho, že folklór a tradície patria do našej DNA. Hoci sa ním profesionálne živí len pár percent obyvateľstva, teší sa obrovskej obľube a je neoddeliteľnou súčasťou bežných činností v živote ako je varenie, hospodárenie na záhradke, ale aj módy,“ doplnila Jankovičová.

Čaru tradícií a ľudového umenia podľahli ľudia naprieč celým Slovenskom, cestu si k nemu našli dokonca aj mladí. Silnú pozíciu folklóru v súčasnosti potvrdzuje aj sociologička Silvia Porubänová. „Znovu objavovanie folklóru na Slovensku je priam fenoménom. Svoj odraz nachádza v móde, dizajne, jedle či nápojoch,“ zhodnotila Porubänová.

(ts)

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu