Dnes prinášame prvý diel samostatného seriálu o „Digitalizácii pozemského rozhlasového vysielania na Slovensku“. Prvý diel vychádza v deň spustenia prvého verejného skúšobného vysielania v T-DAB+ na Slovensku. V dnešnej úvodnej časti si povieme prečo musíme digitalizovať a aké všetky digitálne systémy sú perspektívne pre nasadenie na Slovensku.

Podľa emailových reakcií k informáciám a skratkám, ktorým sa bežne venujeme v Novinkách zo sveta rádií, v súvislosti s digitálnym rozhlasovým vysielaním, je načase si túto problematiku predstaviť pekne po poriadku. Pôvodne mal seriál začať informáciami o aktualizácii stratégie zavádzania digitálneho pozemského rozhlasového vysielania v SR, ktorú bude už tento mesiac prerokovávať Vláda SR, avšak do týchto chvíľ nám nebol dokument z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR doručený. Takže túto celú agendu si necháme nabudúce, ku ktorej zaujímavé informácie poskytol aj Andrej Doležal, technický riaditeľ RTVS.

Digitálne pozemské rozhlasové vysielanie

Rozhlasové stanice si už dnes v digitálnej forme môžeme naladiť cez internet, satelit alebo v rámci digitálneho pozemského televízneho vysielania (DVB-T). No pre digitálne pozemské rozhlasové vysielanie boli vyvinuté samostatné systémy, pri ktorých sa kládol dôraz na to, aby fungovali aj pri mobilnom príjme (bezproblémový príjem autorádiom). Túto podmienku väčšina vyššie uvedených foriem šírenia signálu nepodporuje.

Aj pri digitálnom rozhlasovom vysielaní sa pracuje s tzv. multiplexmi. Tak ako to poznáme z DVB-T, na jednej frekvencii sa šíri balík programov (televíznych, rozhlasových a doplnkových). V prípade digitálnych rozhlasových multiplexov ide o rozhlasové príp. doplnkové programy.

Načo samostatný systém, veď máme internet (mobilný internet)?

Pravdou je, že systémy digitálneho pozemského vysielania sa tvorili pred mnohými rokmi, keď mobilný internet, tak ako ho dnes poznáme a využívame, bol ešte len sci-fi. Dnešné pokrytie územia Slovenska LTE sieťou 4. generácie, resp. staršími a pomalšími UMTS či EDGE, je už pravdepodobne väčšie než dosiahneme nasadením ktoréhokoľvek systému digitálneho rozhlasového vysielania.

No napriek tomu, mobilný internet má jednu obrovskú nevýhodu – nie je dostupný zadarmo, zatiaľ čo systémy digitálneho rozhlasového vysielanie sú nasadzované tak, aby boli dostupné zdarma pre užívateľov bez ďalších poplatkov.

Kto však už dnes považuje mobilný internet za štandardnú súčasť svojho života, tomu sa pochopiteľne žiaden digitálny systém nevyrovná množstvom a pestrosťou dostupných internetových streamovacích služieb a rádií.

Musíme vôbec digitalizovať rozhlasové vysielanie?

Ak sa na to pozrieme optikou diktátu z Európskej únie, tak nie, nemusíme. Na rozdiel od televízneho vysielania, kde členským štátom bolo nariadené prejsť na digitálne vysielanie do konca roku 2012 (max 2015), pri rozhlasovom vysielaní nám Európska komisia nič doposiaľ neprikázala.

No ak zoberieme do úvahy aktuálny stav obsadenosti tradičného FM pásma (87,5 – 108 MHz), digitalizácia je nutnosťou. Aby dnes vznikla ďalšia celoplošná stanica, je nutné absolvovať časovo náročný proces koordinácie nových frekvencií, ktoré budú môcť vysielať iba s nízkym výkonom. Na pokrytie veľkého územia je ich potrebné veľké množstvo, čo už nemusí byť ani ekonomicky atraktívne.

„Na digitalizáciu sa pripravujeme preto, lebo je to nevyhnutná budúcnosť a zároveň riešenie pre koncentrovaný slovenský trh rádií“, uviedol Martin Lengyel, konateľ a spolumajiteľ stanice Rocková Republika. Plány ako chce digitalizovať Rocková republika, budú zverejnené v pokračovaní tohto seriálu.

Digitálnych systémov je viacej, prečo nie je jeden?

Stanice sú šírené v rôznych frekvenčných pásmach. Každý digitálny systém má svoje špecifiká, kvôli ktorým ho nedokážeme nasadiť všade a jednoznačne. Zároveň ich vyvinuli rôzne združenia a konzorcia. Pre našu oblasť sú pre rozhlasové služby k dispozícii tieto frekvenčné pásma:

AM (dlhé, stredné a krátke vlny): do 30 MHz
Band II (pásmo FM, VKV II/CCIR): 87,5 – 108 MHz
Band III (VHF, III.TV pásmo): 174 – 240 MHz
L band: 1452 – 1492 MHz (avšak od novembra 2015 sa už pre rozhlasové vysielanie nebude v SR využívať)

Najviac rozšírenými systémami v Európe, v jednotlivých frekvenčných pásmach, sa stali tieto digitálne systémy:

DRM (označuje sa tiež ako DRM30) – pre vysielanie s pásme AM. Prenosová rýchlosť je cca 20 kbit/s. V jednom multiplexe umožňuje prenášať obvykle 1 mono-program.

DRM+ – pre vysielanie v pásme Band II a Band III. Prenosová rýchlosť je cca 50 – 150 kbit/s. V jednom multiplexe umožňuje prenášať obvykle 4 stereo-programy.

DAB (označuje sa tiež ako T-DAB) – pre vysielanie v pásmach Band III a L band. V jednom multiplexe umožňuje prenášať obvykle 6 stereo-programov.

DAB+ (označuje sa tiež ako T-DAB+) – pre vysielanie v pásmach Band III a L band. V jednom multiplexe umožňuje prenášať až 28 stereo-programov.

Popri týchto variantoch je ešte prípustné, aby sa v pásme Band III spoločne nasadili systémy DRM+ a T-DAB (T-DAB+).

Digitálny systém DRM / DRM+

Systém DRM (Digital Radio Mondiale) pochádza od rovnomenného neziskového konzorcia spoločností a vysielateľov ktorými sú Radio France Internationale, TéléDiffusion de France, BBC World Service, Deutsche Welle, Voice of America atď.

Jeho nasadenie v celom pásme Band II vytvára priestor pre využitie až 204 frekvencii. A to predovšetkým vďaka tomu, že je možné vysielať systémom „kanál vedľa kanálu“. To tradičné analógové vysielanie neumožňovalo. Naviac, oproti analógovému vysielaniu, dokáže aj pri nižšom výkone vysielača (ERP) pokryť rovnaké alebo i väčšie územie.

Systém DRM+ bol už testovaný aj na Slovensku. Verejnoprávna RTVS v rozmedzí rokov 2012 až 2015 ho testovala na frekvencii 98,9 MHz v Bratislave. Vysielanie programov Slovenského rozhlasu v systéme DRM+ prebiehalo v čase od 18:00 hod. do 6:00 hod.

Aktuálne v tomto systéme na Slovensku nevysiela žiadna stanica.

Digitálny systém DAB / DAB+

Základy systému DAB (Digital Audio Broadcasting) položilo ešte v roku 1984 združenie nemeckých, rakúskych a švajčiarskych verejnoprávnych vysielateľov fungujúcich pod názvom Institut für Rundfunktechnik (IRT). Neskôr bol DAB rozvinutý v rámci výskumného projektu Európskej únie (EUREKA). Ako plynul čas a zdokonaľovali sa audio kódeky, prišla potreba ich zapracovať aj do tohto digitálneho systému. Tak vznikol DAB+, ktorý vďaka audio kódeku HE-AAC v2 dnes umožňuje preniesť mnohonásobne viac rozhlasových programov oproti audio kódeku MP2 zo systému DAB, pri zachovaní rovnakej kvality.

Systém DAB nie je viazaný iba na použitie pre pozemské vysielanie (T-DAB), ale možno ho použiť aj pre satelitné vysielanie (S-DAB).

Oproti analógovému vysielaniu je pre pokrytie identického územia potrebný vyšší výkon vysielača (ERP) alebo hustejšia sieť vysielačov. No vzhľadom na to, že v jednom multiplexe môže naraz vysielať množstvo staníc, v prepočte na jednu stanicu je potom takéto vysielanie výrazne lacnejšie.

O vysielanie v tomto systéme už prejavili záujem aj slovenskí vysielatelia. „RÚ eviduje žiadosti od troch záujemcov. V súčasnosti prebieha koordinácia frekvencií. V minulosti spoločnosť Towercom požiadala o skúšobné vysielanie T-DAB v Bratislave. Vzhľadom na zamietavé stanovisko Maďarska bola koordinácia frekvencie neúspešná a ku skúšobnému vysielaniu napokon nedošlo.“, uviedol Roman Vavro, tlačový hovorca RÚ.

K 10. decembru 2015 nadobudlo právoplatnosť prvé prevádzkové povolenie na používanie frekvencie 12C na terestriálne digitálne rozhlasové vysielanie v štandarde T-DAB+ v rámci miestneho multiplexu Bratislava. K dňu 15. decembra 2015 bolo spustené vysielanie uvedeného multiplexu. Platnosť povolenia je do 31. mája 2016.

(Pokračovanie nabudúce)

Seriál o digitalizácii pozemského rozhlasového vysielania vzniká v spolupráci so stránkou Radio.Radar

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu