autor foto koláže: Marián Luha (zdroj foto: pixabay.com)

Rada pre vysielanie a retransmisiu na svojom zasadnutí v utorok 9. júna rozhodla o udelení pokuty bratislavskému rádiu Sity.

Podľa údajov z webovej stránky Rádia Sity, cieľovou skupinou rádia sú poslucháči vo veku od 12 do 40 rokov, ďalej sa na webovej stránke uvádza, že je to silná mladá cieľová skupina, ktorá žije v Bratislave.

Nielen pre túto  cieľovú skupinu vysiela reláciu pod názvom Nemusí sa nám to páčiť, nemusíme ich mať radi, ale sú tu a majú svoj názor.

A v rámci vysielacieho bloku tejto relácie nazvanom Popoludnie v meste 4. novembra 2014, podľa Rady pre vysielanie a retransmisiu Rádio Sity vyzývalo na základe zovšeobecnených informácií k fyzickej likvidácii časti moslimskej populácie, propagovalo násilie a otvorenou formou podnecovalo nenávisť na základe viery a náboženstva.

Rada dala vysielateľovi spoločnosti SiTy Media  pokutu vo výške 497eur za to, že porušil § 19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý zakazuje:

„propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine.“

Priestor na vyjadrenie som dal aj rádiu, no ani po niekoľkých dňoch čakania sa k tejto téme nakoniec nevyjadrili, odpísali len:

„Sankcia bola udelená spoločnosti SiTy Media – držiteľovi licencie pre rozhlasové vysielanie rádia SiTy a nie spoločnosti AR Production. AR Production je spoločnosť, ktorá predáva mediálny priestor rádia SiTy. Preposielam teda Váš mail konateľovi spoločnosti SiTy Media, a on sa Vám vyjadrí,“ uviedla Andrea Lehotská, zo spoločnosti AR Production, ktorá sa stará aj o marketing Rádia Sity.

Konateľom SiTy Medie je podľa obchodného registra Rastislav Lehotský.

Podľa aktuálneho zoznamu držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie spol. SiTy Media vlastní licenciu na rozhlasové vysielanie Rádia SiTy až do 28. mája 2020 a vysiela na frekvenciách 89,7 MHz Bratislava 92,1 MHz Galanta 92,3 MHz Bratislava 96,0 MHz Bratislava 98,5 MHz Bratislava 107,0 MHz Bratislava.

Marián Luha

Aktualizované 15.6.2015:

Rada pre vysielanie a retransmisiu mohla Rádiu SiTy za porušenie zákona udeliť pokutu až do výšky 47 790 eur, udelila však pokutu v dolnej výške sadzby 497 eur. Riaditeľ rádia SiTy Rastislav Lehotský reaguje na udelenú sankciu kontroverzne a s nadsázkou, viď.:

„Nerád sa vyjadrujem k zatiaľ nedodanému a neprávoplatnému rozhodnutiu! Sama téma je viac než citlivá a rozhodnutie kontraproduktívne! No ak nechceme dopadnúť ako redakcia parížskych karikaturistov nebudeme zatiaľ nijak reagovať a pre istotu dvere zamykať … :) P.S.: Žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarila, “ povedal pre masmedialne.info Rastislav Lehotský, riaditeľ Rádia SiTy a konateľ spoločnosti SiTy Media.

Rozhodol som sa preto zverejniť celé znenie prepisu predmetného vysielania Rádia Sity. Urobte si teda názor sami:

[message_box title=““ color=“red“]

Prepis/popis skutkového stavu

Monitorované vysielanie z dňa:          4. 11. 2014              

Časový rozsah:                                   cca 15:00 – 16:00                                  

15:00

Hudba

Jingel: My sme SiTy a to je best. My hráme len šity. Bratislava sity. Rádio SiTy.

15:00:31: presný čas: bolo 15 hodín

Predel

15:00:34 -15:00:41 Reklama: Casa Mia

Predel

Jingel: Rádio ou rádio ty si. Rádio SiTy

15:00:50 – 15:03:33

Zvukový predel

Nemusí sa nám to páčiť, nemusíme ich mať radi, ale sú tu a majú svoj názor.

Zvučka

Moderátor: „Zrod Islamského štátu a jeho sebaprezentácia na sociálnych sieťach nedali dlho čakať na reakciu. Kým Európa sa s masochistickou radosťou utápa v multikulturalizme, mimoriadne si vo svojej bolesti a neschopnosti niečo podniknúť voľkajú najmä Švédi, Amerika sa začína proti moslimskému svetu radikalizovať. Nedávno som videl na internete zaujímavý rozhovor medzi moslimkou a inteligentnou tmavou dámou menom Brigitte Gabriel. Mladá moslimka v patričnom ošatení sa spýtala, prečo si ľudia myslia, že moslimovia sú potenciálne nebezpeční. Gabriel odpovedala: – Na svete je jeden a pol miliardy moslimov, nie všetci sú radikálni, väčšina sú mierumilovní ľudia. Odhaduje sa, že radikálov je medzi 15-timi až 25-timi percentami, čo znamená, že 75% sú mierumilovní ľudia. Ak sa na to pozriete zblízka, tak tých 15 až 25 % je dosť. 180 až 300 miliónov ľudí – radikálnych moslimov, ktorí celý svoj život zasvätili jedinému cieľu – zničeniu západnej civilizácie. Prečo sa musíme snažiť zlikvidovať tých 15 až 25% ? Pozrime sa na históriu. Väčšina Nemcov bola a sú mierumilovní ľudia. Ale malá skupina Nemcov – radikálov vyvolala vojnu a ako výsledok 60 miliónov ľudí zahynulo, 14 miliónov v koncentrákoch za podmienok, o ktorých väčšina týchto mierumilovných Nemcov nič netušila. Všimnite si, prosím, že väčšina mierumilovných Nemcov je a bola nedôležitá. Nemala na toto vraždenie vplyv. Pozrite sa, väčšina Rusov sú taktiež normálni ľudia, čo vôbec nezabránilo tomu, že hŕstka komunistov zavraždila 20 miliónov spoluobčanov. Mierumilovná väčšina bola opäť bezmocná. Nedôležitá. Väčšina Číňanov sú síce mierumilovní ľudia, čo nezabránilo tomu, aby pár percent zabilo 70 miliónov ľudí. –

Ako ďalšie prípady pani Gabriel ešte uvádza Japonsko a potom pokračuje, že je načase vyhodiť politickú korektnosť do koša a začať sa starať o záchranu pred Islamom a jeho radikálmi. Možno slovné spojenie ,likvidácia radikálnych moslimov‘ sa vám zdá silné, ale bohužiaľ, je to tak. Kým sú nažive, do posledného dychu sa radikálni muslomani budú po vás vrhať s bombičkou, kalašnikom, či nožíkom v paprčkách, len aby vás, nevercov, zabili. Keď vidia, že ste práve v presile, začnú robiť, že nič, že hrajú na slepú babu, alebo že pozorujú lastovičky. Ale to len čakajú, aby vás pri najbližšej príležitosti, hneď ako to pôjde, podrezali. Je to trápne, ale ak ich nezabijete vy, zabijú oni vás. Odkaz na video a preložený článok nájdete na stránke nadlani.org pod titulkom: Ako je to s Islamom.“

Zvučka

15:03:35 Počasie

15:04:05 Jingel: Rrádio SiTy. Najtanečnejšie rádio. To sú rádio hity. Novinky, čo vás roztancujú. SiTy rádio.

15:04:15 Tip na hit: hudba

Predel

15:09:15 – 15:10:52 Reklama: R.P. Auto, parfumeria Orion, televízia Krea

Predel

Jingel: Rádio SiTy. Novinky, čo vás roztancujú

Hudba

15:15:10 Jingel: Volám sa Ica mám 28 a počúvam Black music. Bojovníci proti hudobnej kríze.

Hudba

Predel

15:19:41 Sponzorský odkaz: Dopravný servis vám prináša ručná autoumyváreň Mstar. Na Elektrárenskej ulici v Bratislave.

Predel

Dopravné informácie

Predel

15:20:23 Sponzorský odkaz: Dopravný servis vám prináša ručná autoumyváreň exteriérov a interiérov Mstar. Na elektrárenskej ulici 4 v Bratislave.

Predel

Upútavka na program: Cveng by Michal Lachimes Nemtuda, Daddy Škrupo Škrupy a Joe Trendy

Jingel: Rádio SiTy to sú rádio hity

Hudba

Predel

15:28:24 – 15:30:30 Reklama: Autobazar IB Cars, www.mkgold.sk, televízia Krea, Turné skupiny Gladiátor

Predel

Oznam o vlastnom programe: Dance memories (sponzor relácie CasaMia)

Predel

Hudba

Jingel: Počúvaš rádio SiTy, správna voľba pre mňa si ty.

Hudba

Jingel: Funky and disco time

Hudba

Predel

Predel

15:47:49 Sponzorský odkaz: Dopravný servis a bezpečnú jazdu vám praje autoservis Matlovič. www.matlovic.sk. Nerobte si starosti s financovaním. My vám opravíme auto na splátky.

Predel

Dopravné informácie

Predel

15:48:33 Sponzorský odkaz: Počítačová diagnostika vozidla úplne zadarmo – jedine v autoservise Matlovič. Objednaj sa online na www.matlovic.sk

Predel

Jingel: Bojovníci proti hudobnej kríze….ja som DJ Hajtkovič a mám rád latino.

Hudba

Jingel: Rádio… vysielajú pre kotkodák…. najstaršie rádio si vraví, že je nové a že je free ….. všetky ako klonované ovce… my sme SiTy a to je best…my hráme len shity. Bratislava SiTy. Rádio SiTy

Predel

15:53:26 – 15:54:24 Reklama: T.O.P. AUTO Bratislava a.s., STAR Fit

Predel

Jingel: SiTy – správna voľba pre mňa

Hudba

15:59:59 koniec záznamu       

*           *           *

Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z.: „Audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, programová služba a ich zložky nesmú propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine.“

 *           *           *

 

  1. Účastník konania odvysielal dňa 4. 11. 2015 o cca 15:00 hod. na programovej službe Rádio Sity v rámci programu Popoludnie v meste komunikát s názvom Nemusí sa nám to páčiť, nemusíme ich mať radi, ale sú tu a majú svoj názor, v ktorom citoval vyjadrenia americkej novinárky a aktivistky Brigitte Gabriel, týkajúce sa hrozieb radikálneho islamu.
  1. V predmetnom komunikáte okrem iného odznelo, cit.:

„ … Odhaduje sa, že radikálov je medzi 15-timi až 25-timi percentami, čo znamená, že 75% sú mierumilovní ľudia. Ak sa na to pozriete zblízka, tak tých 15 až 25 % je dosť. 180 až 300 miliónov ľudí – radikálnych moslimov, ktorí celý svoj život zasvätili jedinému cieľu – zničeniu západnej civilizácie. Prečo sa musíme snažiť zlikvidovať tých 15 až 25% ? ……

…… Kým sú nažive, do posledného dychu sa radikálni muslomani budú po vás vrhať s bombičkou, kalašnikom, či nožíkom v paprčkách, len aby vás, nevercov, zabili. Keď vidia, že ste práve v presile, začnú robiť, že nič, že hrajú na slepú babu, alebo že pozorujú lastovičky. Ale to len čakajú, aby vás pri najbližšej príležitosti, hneď ako to pôjde, podrezali. Je to trápne, ale ak ich nezabijete vy, zabijú oni vás. …. “

  1. Zo samotného zakotvenia povinnosti vysielateľa, týkajúcej sa zákazu „propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine“ podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. je zrejmé, že sa vo všeobecnosti jedná o obmedzenie slobody prejavu v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Predmetom nasledujúceho posúdenia teda je, či odvysielaný sporný program svojím obsahom a spracovaním zasiahol do ústavou zaručených práv a slobôd iných v takej miere, že v zásade so zásadou proporcionality je nevyhnutné obmedziť slobodu prejavu účastníka konania prostredníctvom vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči účastníkovi konania podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z..
  1. Ústava zakotvuje legitímny cieľ obmedzenia slobody prejavu taxatívne, ako ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia, mravnosti. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie slobody prejavu je možné z dôvodu ochrany verejného záujmu, ako aj ochrany individuálnych záujmov. Požiadavka zaviesť a uplatňovať ustanovenie § 19 ods. 1 písm. b) zakotvené v zákone č. 308/2000 Z. z., vychádza z potreby ochrany záujmov chránených Ústavou SR – mravnosti a verejného poriadku, ktoré môžu byť ohrozené obsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu. Táto požiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou verejného záujmu, a to na základe zákona. Práve takéto obmedzenie slobody prejavu umožňuje ustanovenie čl. 26 ods. 4 Ústavy SR:

„Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“

Podmienka legality a legitimity je teda nepochybne naplnená.

5. Proporcionalitu obmedzenia slobody prejavu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je obmedzenie slobody prejavu zakotvením určitých konkrétnych povinností všeobecne záväzným právnym predpisom, v tomto prípade zakotvením ustanovenia o zákaze propagácie násilia a otvoreného či skrytého podnecovania nenávisti, znevažovania alebo hanobenia na základe, okrem iného, viery a náboženstva, podľa zákona č. 308/2000 Z. z. Keďže zákonodarca využil ústavné splnomocnenie (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) na zakotvenie tohto obmedzenia formou zákona, je potrebné považovať tento princíp za zachovaný. Rade neprináleží zachovanie proporcionality v tejto rovine skúmať.

Druhou, je rovina obmedzenia slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom prípade. Aplikácia ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) obmedzujúceho slobodu prejavu je teda v každom konkrétnom prípade otázkou posúdenia, či existujúci skutkový stav možno pod toto ustanovenie subsumovať. V tomto konkrétnom prípade by mala byť sloboda prejavu obmedzená v dôsledku uplatnenia zákazu propagácie násilia a podnecovania nenávisti na základe viery a náboženstva.

  1. Účastník konania vo svojom vyjadrení k prejednávanej veci okrem iného uviedol, cit. „je nevyhnutné uviesť, že pasáže, ktorými sa správny orgán zaoberá, boli z kontextu odvysielaného komunikátu vyňaté informácie, ktoré nemožno posudzovať podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. samostatne, bez zohľadnenia idei celého komunikátu. Okrem vyňatých pasáží komunikát, v rámci interpretovaného názoru jej autorky, obsahuje aj komparáciu aktuálne pôsobiacich radikálnych skupín s im obdobnými skupinami, ktoré sa v rámci niektorých národov v histórii už vyskytli a ich vplyv v negatívnom smere nebol zanedbateľný. Navyše netreba opomenúť aj skutočnosť, že „radikálneho moslima“ nie je možné identifikovať na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine (cit. z § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.). Táto skupina sa spravidla identifikuje sama na základe teroristického aktu (Charlie Hebdo a pod.) alebo prihlásením sa k militantnej organizácii, ktorá násilným spôsobom potláča práva iných (Boko Haram, Islamský štát a pod.) Keďže nie je možné identifikovať teroristu na základe vonkajších znakov (bez ohľadu na to, či je to moslim, kresťan alebo ateista), ale až ex post (po teroristickom akte) alebo po prihlásení sa k militantnej skupine, nedá sa vylúčiť, že uvedené slová sa vo významnej miere vzťahovali k vysvetleniu vojenských aktivít v Afrike a na Blízkom Východe, ktorých sa zúčastňovali/zúčastňujú aj armády NATO, vrátane armády Slovenskej republiky. Ďalej treba zdôrazniť, že v prípade uvedenej relácie ide o formát, ktorý dlhodobo prináša názory tretích osôb bez komentára. Stanovisko redakcie je vyjadrené v úvodnej zvučke („Nemusí sa nám to páčiť, nemusíme ich mať radi, ale sú tu a majú svoj názor“), v ktorej upozorňuje, že prinášané názory poslucháč nemá bezvýhradne akceptovať, ale mal by vedieť, že aj takéto názory existujú. Medzi poslucháčmi je relácia etablovaná ako relácia poukazujúca na nekonformné a často krát kontroverzné názory. Navyše ide o reláciu, ktorá, aj s ohľadom na rozsah, nemá za cieľ pokrývať celé názorové spektrum, ale odkázať na zdroje, spravidla na internete, s cieľom priviesť poslucháča k tomu, aby si k problematike prečítal/vypočul ďalšie informácie a objektivizoval vyslovené myšlienky/názory. Upozorňujeme tiež, že uvedené slová nepatria „anonymu z ulice“ ale americkej žurnalistke, komentátorke, spisovateľke a aktivistke Brigitte Gabriel (http://en.wikipedia.org/wiki/Brigitte_Gabriel), ktorá profesionálne pôsobila v oblasti blízkeho východu – Izrael, Palestína, Jordánsko, Egypt a Sýria“.
  1. V prvom rade je potrebné uviesť, že Rada v rámci prejednávanej veci skúma sporný komunikát ako celok, pričom informácie, na ktoré odkazuje účastník konania, neboli Radou v nijakom prípade vyňaté z celkového kontextu tohto komunikátu. Pokiaľ mal účastník konania pod „komparáciou aktuálne pôsobiacich radikálnych skupín s im obdobnými skupinami, ktoré sa v rámci niektorých národov v histórii už vyskytli a ich vplyv v negatívnom smere nebol zanedbateľný“ na mysli prirovnania radikálnych islamistov k nacizmu, stalinizmu a občianskej vojne v Číne, uvedené na záver predmetného komunikátu, tieto prirovnania sú podľa nášho názoru nielen historicky neprijateľné, ale predovšetkým sú v prejednávanej veci právne irelevantné. Niet totiž sporu o tom, že táto „komparácia“ v odvysielanom komentári nijak nezmierňuje militantný a útočný tón komunikátu, namierený proti veľkej časti moslimskej populácie. V prípade, že sa účastník konania odvoláva na iné vysielanie, týkajúce sa pôsobenia militantných islamistov, ktoré nie je súčasťou prepisu/popisu skutkového stavu, ide o rovnako bezvýznamné tvrdenie, keďže takýto prípadný obsah Rada v rámci monitoringu vysielania účastníka konania jednak nezaznamenala, pričom aj keby bol takýto obsah, potenciálne odvysielaný v rámci iného programu, Rade známy, nemal by ako sanovať nezákonné konanie, ktoré je predmetom prejednávanej veci.
  1. Propagáciou sa všeobecne rozumie odporúčanie, ponúkanie, hlásanie, rozširovanie. Podľa Synonymického slovníka slovenčiny (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra a Veda, vydavateľstvo SAV, 1995) sa pod pojmom propagovať rozumie rozchyrovanie poznatkov a zároveň odporúčanie, rozširovanie, šírenie, hlásanie (verejne dávanie na vedomie), ponúkanie, robenie reklamy. Podľa Akademického slovníka cudzích slov (SPN, 2005) sa pod týmto pojmom rozumie verejné oznamovanie, rozširovanie, rozmnožovanie. V prípade vysielania je potrebné vychádzať najmä z obsahu a spôsobu spracovania komunikátu. Práve tieto skutočnosti budú rozhodujúce pre posúdenie, či dané výroky mali alebo nemali propagačný charakter. V konkrétnom prípade, ktorý je predmetom prejednávanej veci, rozhlasový vysielateľ – účastník konania odvysielal, t. j. verejne prezentoval, komunikát hlásajúci a propagujúci myšlienky, v zmysle ktorých môžu tvoriť až štvrtinu moslimskej populácie radikálni islamisti, pričom v rámci daného komunikátu sa zároveň explicitne odporúča fyzická eliminácia týchto moslimov. Tieto skutočnosti pritom účastník konania vo svojej podstate ani nijak nepopiera. S ohľadom na uvedené definície pojmu propagácia je teda potrebné posúdiť, či sa účastník konania odvysielaním citovaného komunikátu v rámci programu Popoludnie v meste dopustil propagácie násilia alebo skrytého či otvoreného podnecovania nenávisti voči konkrétnej náboženskej skupine.
  1. Z vyjadrenia účastníka konania vyplýva, že nespochybňuje ani tak samotný propagačný obsah komunikátu, podnecujúci násilie a nenávisť, ako skutočnosť, že predmetom tejto nenávisti sú moslimovia identifikovaní na základe ich viery a náboženstva. Pokiaľ ide o tvrdenie účastníka konania, že radikálnych moslimov nie je možné identifikovať na základe viery a náboženstva, upozorňujeme na odvysielaný výrok, podľa ktorého tvoria moslimskí radikály „15-25 percent“ moslimskej populácie. Snaha účastníka konania dištancovať sa od útoku na náboženskú skupinu je s ohľadom na uvedené absurdná. Inak povedané, odvysielaný komentár otvorene zaútočil na štvrtinu vo svete žijúcich moslimov, čím jednoznačne odsudzuje podstatnú časť svetovej populácie iba na základe príslušnosti k náboženskej skupine. Účastník konania v odvysielanom komunikáte nielen že neuviedol nijaký zdroj tohto zovšeobecneného tvrdenia, ale súčasne uvádza, že týchto 15-25 percent moslimov „zasvätili život jedinému cieľu – zničeniu západnej civilizácie“. Zjavným cieľom tohto nepodloženého tvrdenia je vyvolávanie strachu a tým pádom podnecovanie nenávisti na základe viery a náboženstva. Pripomíname, že v spornom komunikáte výslovne odznelo, že štvrtina moslimskej populácie na svete má radikálny charakter. Predmetný komunikát sa pritom neobmedzuje na otvorené podnecovanie nenávisti voči „180-300 miliónom moslimov“, ale zároveň vyzýva na ich fyzickú likvidáciu. Podľa názoru Kancelárie Rady preto nemôže byť pochýb o tom, že konanie účastníka konania je objektívnym porušením zákazu vysielať obsah podnecujúci nenávisť a propagujúci násilie na základe viery a náboženstva. Hoci sa Kancelárii Rady nepodarilo nájsť relevantné rozhodnutia príslušných súdov, ktoré by potvrdzovali uplatnenie ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) na prípad, aký je predmetom prejednávanej veci, podľa nášho názoru ide v tomto prípade o natoľko flagrantný prípad nezákonného konania, že o dôvodnosti uloženia sankcie nemôže byť pochýb. Ako je totiž zo znenia uvedených vyjadrení zrejmé, nepochybne bola nimi rozširovaná myšlienka nebezpečenstva hroziaceho pre západnú civilizáciu zo strany podstatnej časti moslimskej populácie. Propagačný charakter komunikátu je nepochybne umocňovaný tým, že médiá nielenže sprostredkovaním informácií ponúkajú recipientovi možnosť získavať obraz o sociálnom prostredí, ale ho určitým spôsobom aj formujú tým, že nastoľujú nejaké témy a ovplyvňujú spôsob ich spracovávania recipientmi.
  1. Argument účastníka konania, že v predmetnom komunikáte iba sprostredkoval názor inej osoby je vzhľadom na objektívnu zodpovednosť vysielateľa za odvysielaný obsah úplne irelevantný. Dané vyjadrenia neboli v programe nijakým spôsobom korigované či parafrázované, naopak, moderátor daný text uviedol odsúdením politiky multikulturalizmu a vyzdvihnutím inteligencie autorky sporného príspevku. Spájanie uvedeného komunikátu do súvislosti s vojenskými operáciami NATO v Afrike či na Blízkom východe sú podľa nášho názoru ex post špekuláciou účastníka konania, keďže v samotnom odvysielanom obsahu nebolo o tomto kontexte uvedené nič, pričom rovnako irelevantná je z tohto hľadiska aj identifikácia autorky komentára. Tiež je potrebné konštatovať, že sledovanie cieľa propagovať násilie, t. j. prípadný úmysel vysielateľ, nie je v prejednávanej veci rozhodujúcim kritériom pri posúdení, či mal predmetný program propagačný charakter, alebo nie. Týmto ústredným kritériom je jedine odvysielaný obsah
  1. Z prepisu/popisu skutkového stavu je zrejmé, že jednak obsah ale rovnako aj spôsob spracovania dávali posudzovanému programu vo vzťahu k násiliu a podnecovaniu nenávisti propagačný charakter. Rovnako je z prepisu/popisu skutkového stavu zrejmé, že jeho obsah ďaleko prekračoval bežnú analýzu problematiky militantného islamizmu. Vyjadrenia ako „Kým sú nažive, do posledného dychu sa radikálni muslomani budú po vás vrhať s bombičkou, kalašnikom, či nožíkom v paprčkách, len aby vás, nevercov, zabili. Keď vidia, že ste práve v presile, začnú robiť, že nič, že hrajú na slepú babu, alebo že pozorujú lastovičky. Ale to len čakajú, aby vás pri najbližšej príležitosti, hneď ako to pôjde, podrezali. Je to trápne, ale ak ich nezabijete vy, zabijú oni vás“ explicitným podnecovaním nenávisti a násilia, bez akejkoľvek snahy prezentovať uvedené myšlienky miernejšou či skrytou formou, ktorú však predmetné zákonné ustanovenie rovnako postihuje. Takto spracovaný program taktiež nie je možné považovať len za šírenie tvrdení vykonaných inými, či publikovaných na internete a ich komentovanie. Ako vyplýva z prepisu/popisu programu, je zrejmé, že moderátor programu cielene vytvoril priestor na prezentáciu uvedených vyjadrení. Rovnako skutočnosť, či v spoločnosti prebieha diskusia o hrozbách militantného islamizmu, resp. o vojenských akciách západných spojencov v dotknutých krajinách, nemôže byť v nijakom prípade určujúcim faktorom pre posúdenie, či program svojim obsahom a spôsobom spracovania propagoval násilie a podnecoval nenávisť. Je samozrejme legitímne vysloviť názor k tejto téme, avšak ako je zrejmé z vyššie uvedeného ako aj zo samotného prepisu/popisu skutkového stavu, posudzovaný program ďaleko prekračuje hranicu obyčajného konštatovania, či vyslovenia názoru na danú tému.
  1. Vzhľadom na uvedené dospela Kancelária Rady k záveru, že komuikát, ktorý neopodstatnene obviňuje štvrtinu svetovej moslimskej populácie z islamizmu, navodzuje vyjadreniami ako „Ak sa na to pozriete zblízka, tak tých 15 až 25 % je dosť. 180 až 300 miliónov ľudí – radikálnych moslimov, ktorí celý svoj život zasvätili jedinému cieľu – zničeniu západnej civilizácie“ alebo „Možno slovné spojenie ,likvidácia radikálnych moslimov‘ sa vám zdá silné, ale bohužiaľ, je to tak. Kým sú nažive, do posledného dychu sa radikálni muslomani budú po vás vrhať s bombičkou, kalašnikom, či nožíkom v paprčkách, len aby vás, nevercov, zabili. Keď vidia, že ste práve v presile, začnú robiť, že nič, že hrajú na slepú babu, alebo že pozorujú lastovičky. Ale to len čakajú, aby vás pri najbližšej príležitosti, hneď ako to pôjde, podrezali. Je to trápne, ale ak ich nezabijete vy, zabijú oni vás“ celú škálu negatívnych emócií, počnúc strachom až po hnev, s tým dôsledkom, že jednoznačne podnecuje nenávistné cítenie voči podstatnej časti moslimov, ktorých nie je možné vymedziť ináč ako náboženskú skupinu. Citované vyjadrenie: „… Prečo sa musíme snažiť zlikvidovať tých 15 až 25% ?… Je to trápne, ale ak ich nezabijete vy, zabijú oni vás…“ je s ohľadom na znenie predmetného zákonného ustanovenia jednoznačne možné označiť za „propagáciu násilia a podnecovanie nenávisti na základe viery či náboženstva“. Predmetný príspevok tak kumulatívne napĺňa obe kritériá nezákonného konania podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.. Sprostredkovaním vyššie uvedených vyjadrení v posudzovanom programe evidentne došlo ku kolízií viacerých právom chránených záujmov, a to práva účastníka konania na slobodu prejavu a ústavou chráneného záujmu na ochrane verejného poriadku a práv menšín, resp. komunít vymedzených na základe viery a náboženstva. V tejto súvislosti bolo potrebné posúdiť, či dôležitosť informácie predkladanej verejnosti zodpovedala metódam a prostriedkom, ktoré zvolil účastník konania pri spracovaní príspevku. Aplikáciou zákonom dovoleného správneho uváženia sme dospeli k záveru, že odvysielané slovné informácie otvorene propagovali násilie a podnecovali nenávisť, pričom ich xenofóbny charakter je nevyvrátiteľný. Z tohto dôvodu je obmedzenie slobody prejavu v podobe vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči účastníkovi konania podľa názoru Kancelárie Rady nevyhnutné, nakoľko odôvodňuje naliehavú potrebu a sleduje legitímny cieľ.
  1. Kancelária Rady preto dospela k záveru, že účastník konania odvysielaním komunikátu Nemusí sa nám to páčiť, nemusíme ich mať radi, ale sú tu a majú svoj názor v rámci programu Popoludnie v meste 4. 11. 2014 o cca 15:00 hod. na rozhlasovej programovej službe Rádio SiTy propagoval násilie a otvorenou formou podnecoval nenávisť na základe viery a náboženstva, čím porušil povinnosť stanovenú v § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z..

*          *          *

U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť pre správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z. z. ako aj zákona č. 71/1967 Zb., ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie, alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania.

Podľa ustanovenia § 64 ods.  2 zákona č. 308/2000 Z. z.: „Sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)].“

Podľa ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.:Pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.“

Hoci sa účastník konania v minulosti nedopustil porušenia povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z, z § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že Rada za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za porušenie tejto povinnosti.

Záver

Vzhľadom na všetky uvedené argumenty navrhujeme Rade, aby prijala uznesenia v zmysle vyššie uvedeného návrhu.

Zdroj: Pracovný materiál Kancelárie Rady

[/message_box]

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu