Adam Ďurica - album Mandolína
nový album (zdroj: Universal Music)

Tretí album Adama Ďuricu s názvom Mandolína vznikal dlho a na dozreté ovocie sa čakať oplatilo. Má totiž tú správnu príchuť aj kvalitu.

Samotný spevák hovorí, že mal chuť písať úplne odlišné skladby, čo sa mu aj podarilo najmä z pohľadu produkcie. Mandolína vznikala celý rok a perličkou je, že nahrávala sa vo viacerých štúdiách: LVGNC Studios, SonicCat Studios, Studio Luky i v Adamovom domácom štúdiu.

Pieseň Trest smrti dokonca vznikla dokonca vo Švédsku v Tambourine Studios, v ktorom nahrávala napríklad aj kapela The Cardigans. Túto pesničku produkoval Maurits Carlsson a ďalšou devízou speváka je, že sa dal dokopy s Vladom Krauszom, ostrieľaným textárom. Nielenže je dvorným textárom kapely IMT Smile, ale texty písal aj pre kapely a interpretov ako Peha, Katka Knechtová, Lucia Šoralová, Robo Grigorov či Richard Müller…

Celé štyri roky trvalo, kým Ďurica pod krídlami vydavateľstva Universal Music Slovensko vydal platňu, na ktorú sa oplatilo počkať. Ešte predtým ako album oficiálne uzrel svetlo sveta, stihli sa v rádiách udomácniť pesničky, z ktorých sa ihneď stali obľúbené hity.

Jednou zo zásadných kvalít platne okrem progresívneho zvuku a nádherne poetických textov je dramaturgia: sú na nej umne dávkované svižnejšie pesničky s chytľavými refrénmi, ktoré sú vyslovene určené pre rádiá, ale aj baladické piesne plné nostalgie a emócií. Mandolína prináša 12 hitov, každý je niečím osobitý a je to kompaktný album, ktorý nemožno považovať za tuctový pop, ale kvalitnú produkciu či už po hudobnej, formovej, zvukovej, textovej aj speváckej stránke.

Adam Ďurica vydal nový album Mandolína
Adam Ďurica (autor foto: Martin Ferenčík, zdroj: Universal Music)

 

Spomínaná pesnička Trest smrti, ktorá bola nahrávaná vo švédskom Malmö prináša úplne iný zvuk, na aký sme vo všeobecnosti u našich interpretov zvyknutí (teda väčšiny z nich). Začínajúce klávesy, krásne hallové efekty, meditatívna atmosféra piesne poslucháča dostane do kolien už od úvodných tónov. Môže za to hlavne expresívny text, ale aj gradácia s bicími a elektrickými gitarami. Keď Adam spieva „Niečo by som chcel, a to niečo ma škrtí“ cítite mráz po chrbte z toho, že máte posledné hodiny pred sebou. Gradácia a mimoriadne precítený a zároveň expresívny prejav Adamovho vokálu dávajú skladbe takú hĺbku, že ešte dlho po vypočutí bude rezonovať v poslucháčovej hlave. Poznáte to predsa, raz nestačí. Najlepšie je zvoliť funkciu rpt. one a vychutnávať si túto skladbu aspoň 24 hodín non-stop. Vždy v nej budete objavovať niečo nové a vždy vás dojme. Aj ďalšie prvky vo zvuku tejto skladby dokazujú, že Ďurica je progresívnejší než kedykoľvek predtým.

Album prináša kontrasty v charaktere piesní. Napríklad baladická Všetko, ktorá sa začína len sprievodom gitary, necháva vyniesť do popredia Adamovu zaujímavú farbu hlasu. A hoci v súťaži, kde hľadajú talenty neuspel (možno preto, že nebol dostatočne šoubiznisový typ s piercingom, tetovaním a tehličkami na bruchu, teda nebol ten „správny šialok kávy“ pre porotu, ale len obyčajný chalan), dnes dokazuje, že je vyzretý spevák. V niektorých pasážach sa síce trošku ešte musí pasovať s vyššími polohami, na ktoré „tlačí“, čo na jednej strane dodáva pesničkám rockovejší nádych, ale v pomalých skladbách by to chcelo ešte popracovať práve vo výškach, aby boli kompatibilné s výrazom sentimentálnych pesničiek.

Recenzia albumu Ďuricova Mandlína je omamný „šialok kávy“ s progresívnym zvukom
Adam Ďurica (autor foto: Martin Ferenčík, zdroj: Universal Music)

 

Spomínaná balada Všetko (text Vlado Krausz) opäť nie je štandardným modelom, ale je prepracovaná najmä z hľadiska aranžmánov. Zaujímavé sú napríklad vokály, ktoré sa následne pridajú a dodávajú skladbe ešte intenzívnejší charakter osobnej spovede. Aj krátka inštrumentálna medzihra dokonale zapasuje do piesne, v ktorej pokračuje sólovo spevák už aj s pridanými bicími nástrojmi. Záverečné čisté falzety z Ďuricu robia speváka, ktorý je na dobrej ceste vypracovať sa na jednotku na domácej hudobnej scéne.

Ďalšia balada Víla je prvá pesnička, ktorá vznikla na album Mandolína a zároveň jediná, ktorú otextoval sám spevák. Prišla na svet už pred dvoma rokmi a rovnako pekne „pasuje“ na album najmä tým, že ide o pomalý song, ale je v ňom opäť niečo osobité. V tomto prípade neštandardná metrorytmická štruktúra skladby, ktorá je pulzujúca a pieseň ozvláštňuje, takže popri typickej spevnej melodike má niečo navyše. Z pôvodného originálu je platni spestrená perkusiami, jej nálada je celkovo snivejšia a mystickejšia vďaka umne zvolenej inštrumentácii a romantickejšiemu prejavu Ďuricu.

Oproti baladám, ktoré sú intímne nielen po stránke inštrumentálnej, ale aj vokálnej (Adama treba pochváliť za krásne vyspievanie kantilén a dynamiku), sa na albume nachádzajú skladby, v ktorých zvolil progresívnejší zvuk. Napríklad Láska – Veda, ktorú síce mnohí označujú tak trošku za plagiát, ale dnes už predsa bolo v pop music toho popísané toľko, že nie je možné exaktne povedať, čo už tu bolo, nebolo a čo ešte len príde. Už samotná skutočnosť, že o produkciu albumu sa postarali: spevák kapely Hex Peter Ďuďo Ďudák spoločne s Adamom, Ľubicou Malachovskou Čekovskou, Petrom Riavom a spomínaným Mauritsom Carlssonom zo Švédska, svedčí o tom, že táto platňa je spravená precízne a podpísaná rukou skúsených muzikantov a producentov. Na albume sa podieľal aj Adamov brat Michal, ktorý album zmastroval.

 

Za všetkých treba vyzdvihnúť hlavne Ľubicu Čekovskú, mimoriadne nadanú klaviristku a skladateľku, ktorá svojimi dielami dobyla svetové scény a ako perličku stačí uviesť, že má absolútny sluch (je teda absolútne vylúčené, že cez jej ruky prejde čo i len jediný mimotonálny omyl). Skúste nájsť na našej scéne podobnú osobnosť a zistíte, že pátrate márne. Ľubica je človek s obrovským srdcom, človek, ktorý žije hudbou, je odchovaná na praxi v muzikantskej rodine a hudobnej teórii dnes už nebohého skladateľa Juraja Beneša a všetky tieto skúsenosti zapečatila štúdiami v zahraničí. To len možno naša úbohá slovenská malosť si nevie dostatočne uvedomiť, aké poklady tu máme…

Album začína skladbou, ktorá má rovnomenný názov ako album. Mandolína sa svojou chytľavosťou, príjemne údernou rytmikou a slnečnosťou bez problémov predrala medzi úspešné hity. Vzápätí sa však striedajú rozmanité nálady skladieb a aj preto je zaujímavý. Ako celok tvorí kompaktnú platňu, ktorú Ďurica zakončuje svojim najúspešnejším hitom z roku 2014 – skladbou Neľutujem.

 

K inštrumentálnej pestrosti albumu a perfektným muzikantským výkonom dopomohli okrem Adamovej kapely (Miro Hank, Martin Bukový) aj hostia, ktorí sa podieľali na nahrávke jednotlivých piesní: špičkový basák Martin Gašpar (Hlúpy čas), talentovaný bubeník a perkusionista známy aj vo svete – Martin Valihora (Ticho, Hlúpy čas), virtuózny jazzový basgitarista Juraj Griglák (Víla), Štefan a Martin Bugala (Víla), Erik a Frederik Sunding, Wallentin Richardsson, Mathias Schlegel (Trest smrti).

Záverom? Hoci sa v SuperStar Ďurica nepredral ani len do finále, dnes je z neho skvelý spevák, ktorý s prehľadom schová do vačku všetkých finalistov. Ozaj, kto to vlastne boli? A kto bol víťazom ročníka, keď Adam nepostúpil? Hmm. Tak buď je pri mne nablízku priateľ Alzheimer alebo niekde inde sa stala chyba… Tipujem, že v šialku kávy“ :)

George Sandová

Sledujte nás aj na Facebooku

 

[message_box title=““ color=“grey“]
Tracklist albumu Mandolína:
(dátum vydania: 19. 6. 2015)
1. Mandolína
2. Predpoveď počasia
3. Láska-Veda
4. Tak to vidím ja
5. Nahlas
6. Trest smrti
7. Neviem plakať
8. Ticho
9. Hlúpy čas
10. Víla
11. Všetko
12. Neľutujem

Hudba (všetky skladby): Adam Ďurica
Texty: Vlado Krausz, okrem č. 10 – Adam Ďurica[/message_box]

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu