Naša prvá SuperStar vydala už piaty štúdiový album, ktorému dala názov Oknom. Príznačné – veď práve vďaka nej, môžete jej Oknom nazerať do rôznych hudobných štýlov, ktorých výsledkom je príjemný popík, ale nie mainstream.

Mnohí Katku Koščovú nazývajú šansoniérkou alebo dokonca jazzovou speváčkou. Omyl. Táto interpretka sa síce rada inšpiruje týmito aj ďalšími štýlmi, ale vyhranenosť u nej nehrozí. Robí skrátka hudbu podľa vlastného feelingu, nehrá sa na top jazzovú speváčku ani na top šansonierku. To, čo robí, je pop, ktorý má síce ďaleko od dnešného patternového mainstreamu, ale vždy je to pop – znesiteľný, počúvateľný, netuctový a s hudobnými prvkami rôznych štýlov.

Pilotný singel s rovnakým názvom ako album – Oknom, je intímna skladba len za sprievodu klavíra. Treba povedať, že jednoduchší sprievod v podobe rozložených akordov a prípadných oktáv v base s nenáročnou harmóniou azda ani neexistuje. Napriek tomu, ako sa vraví, v jednoduchosti je krása. Aj táto pieseň má čosi do seba.

 

Je príjemná melodicky, nerušivý sprievod má tiež svoje čaro (už len preto, že je to akustický klavír, a to predsa dobre vieme, že dokáže splniť funkciu orchestra). Speváčka je autorkou väčšiny textov, ktoré nesú baladický nádych. V spolupráci s klaviristom Danielom Špinerom sa ocitla akoby na jednej akustickej vlne a dobre im to spolu ladí.

Hoci teda mnohí vravia o fúziách rozmanitých štýloch v Katkiných skladbách na novej platni, tie tam nájdeme, ale nie v takej miere, aby prerazili zrozumiteľnú líniu pesničiek. To je totiž to, k čomu sa Katka po rokoch experimentovania dopracovala.

Čisté pesničky oprostené od akýchkoľvek úletov. Jednoduché, niekedy až príjemne naivné – či už z inštrumentálneho alebo vokálneho pohľadu, ale vďaka feelingu speváčky a jej precíznemu frázovaniu zrozumiteľné a jedným slovom, pekné.

Hoci Koščovej predstavou bolo pôvodne nahrať pesničky len s gitarou – až natoľko chcela minimalizovať „lomoz“ kapely a preniknúť do intímnych minimalistických sfér, nakoniec sa tento plán nie celkom vydaril, aj keď znaky pôvodnej myšlienky ostali zachované. Zdá sa, že jej práve klavír učaroval a treba povedať, že tie skladby, kde tento nástroj vyniká, sú aj najvydarenejšie a štýlovo najčistejšie.

Speváčku albumom sprevádzajú muzikanti, ktorých necháva vyniknúť podľa potreby, vždy v inej skladbe: spomínaný Daniel Špiner, Daniel Šoltis (bicie nástroje), Rasťo Uhrík (kontrabas), Michal Červienka (akordeón), Peter Tomko (gitara), Miro Szirmai (perkusie) a Ľubo Petruška (gitara). A aby sme boli úplný, aj zvukový bonbónik: v skladbe s názvom Člověk je rodem tanečník môžeme počuť aj step Tomáša „Diega“ Fedorčáka.

Prvou skladbou albumu je melancholická pesnička K plafónu, kde inštrumentálne najviac zaujmú akordeónové pasáže virtuózneho interpreta Michala Červienku. Každá pesnička je pritom inštrumentálne inak riešená, no všetky spája akoby jedna štýlová línia mixu rôznych hudobných prvkov.

Kým v spomínanej skladbe Oknom vyniká klavír, rovnako postačuje klavírny sprievod aj v skladbe Vtedy, tak napríklad v pesničke Ticho, preberá hlavnú úlohu kontrabas. Ten svojím pulzovaním s jazzovým motívom opäť poskytuje skladbe zaujímavú, až tajomnú atmosféru najmä keď znie sólovo, ale aj za sprievodu iných nástrojov v medzihrách je jeho prítomnosť citeľná.

Prejav speváčky je taký, na aký sme si už zvykli. Subtílny a k intímnym skladbám ako stvorený. Koščová nikdy nemala tendenciu siliť vokálny prejav, ktorý u niektorých interpretkach prechádza až do krikľúnskych polôh (napríklad naša nedávna reprezentantka na Eurovízii, ktorej gratulovala aj legenda Marika Gombitová – nech už sme in, tak ju spomeňme aj my).

Skôr pomenej pracuje s dynamikou a sústredí sa na frázovanie, pričom niekedy môžeme mať z takéhoto prejavu dojem monotónnosti, ale pesničky samé si takýto prejav žiadajú. Či už to plynie z textov, ktorých väčšinou autorkou je sama speváčka alebo z celkovej nálady piesní. Koščová akoby hľadela do minulosti a rekapitulovala, spomínala, nostalgicky sa vracala k ničomu, čo už prežila a často v jej skladbách dominuje smútok.

Raritou na platni sú dve české pesničky – Člověk je rodem tanečník a Přes most bez punčoch, ktorých autorom je známy český textár Michal Horáček. Koncept albumu akoby tak trochu svojou diametrálne odlišnou náladou nabúravali, lebo priam sršia energiou a optimizmom.

Ale veď „Oknom“ sa okrem spomínaného smútku dostaneme aj ku kabaretnej zábave. Do cirkusu nás zavedie pieseň Pod šapitó a záver albumu piesňou Z kaviarne Slávia všetkému (text Silvia Kaščáková)tiež akoby rozporoval tomu, čo Katka predniesla svojimi textami priamo zo svojej duše v prvej polovici platne.

Napriek tomu, nemožno povedať, že ide o protipóly, ktoré by celok narúšali. Piaty štúdiový album Oknom – to je v prvom rade esteticky vkusná súhra dua Koščová-Špiner a rozmanitosť, ktorá dáva zmysluplný celok. Katka hlavne nezmenila svoju tvár a vyzrela v speváčku, ktorú ihneď po prvých tónoch rozpoznáte.

Nepotrebuje sa hrať na experimentovanie s výrazom či štýlmi, aby zaujala. Extravagancia by jej ani nepristala. Jej kariéra sa uberá tým správnym smerom a publikum je jej vždy verné, o čom svedčí aj fakt, že prvý náklad sa do Vianoc do posledného kusu predal a vydavateľstvo musí dolisovať ďalšie cédečka. A to je azda najlepšia vizitka interpreta, ktorého chcú mať jeho fanúšikovia doma a v originálnom balení, nie z virtuálneho sveta internetu.

George Sandová

[message_box title=““ color=“red“]

Recenzia albumu Oknom od Katky Koščovej Fúzie štýlov speváčke pristanú - obal CDKatarína Koščová – Oknom
(vydalo Slnko Records, 2014)

1. K plafónu
2. Staré lásky
3. La la la
4. Ticho
5. Vtedy
6. Člověk je rodem tanečník
7. Přes most bez punčoch
8. Rieka
9. Pod šapitó
10. O život
11. Oknom
12. Magdalénka
13. Z kaviarne Slávia

Jednotlivé ukážky skladieb si môžete vypočuť > TU[/message_box]

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu