Chopin Project, obal
The Chopin Project (zdroj: Universal Music)

The Chopin Project je dômyselne namiešaná alchýmia – využitie súčasných postupov hudby s pôvodným dielom romantického velikána.

Vzhľadom na to, že v našej redakcii máme veľkú slabosť na Chopinovu tvorbu ako takú, pozreli sme sa na album z vydavateľstva Universal Music detailne, kriticky, ba priam nemilosrdne.

Výsledok nie je taký bolestivý, ako by sa mohlo zdať, naopak. Dokonca si trúfame povedať, že nebohý Fryderyk Chopin môže v pokoji odpočívať na rozdiel od Bacha, Vivaldiho či iných velikánov európskej hudby, ktorých sa rôzne telesá rozhodli spopularizovať hlavne tým, že ich diela „sprznili“ bohatým a hlučným bicím aparátom a elektronikou.

Chopinovo klavírne dielo však vzal do rúk islandský skladateľ Ólafur Arnalds spoločne s nemecko-japonskou klaviristkou Alice Sarou Ott. Pre Arnaldsa bola táto mladučká talentovaná interpretka „dokonalou partnerkou“ pri tvorbe tohto projektu, ako sa môžeme dočítať v buklete albumu.

Čo je však omnoho zaujímavejšie, je fakt, ako sa Ólafur Arnalds k Chopinovi vôbec dostal. Bývalý metalista, ktorý kedysi búšil do bicích nástrojov, mal to šťastie, že pravidelne navštevoval babičku, ktorá veru metal ani punk nemala príliš v obľube. Ako sám vraví, z úcty k babke, ktorá ho doslova nútila počúvať Chopina (čo muselo byť pre mladého chalana hotové peklo), poctivo počúval a postupne v ňom zrela láska k tejto hudbe.

Zlomový moment, kedy sa Arnalds rozhodol venovať vážnej hudbe, bol, keď sa naposledy lúčil so svojou umierajúcou babičkou a znela Chopinova sonáta. A hoci počas štúdia kompozície sa stretol s rôznymi kompozičnými postupmi, najmä experimentálnymi, „predral“ sa detailne celými dejinami hudby, pôvodom poľský skladateľ, ktorého klavírne skladby sú neporovnateľné so žiadnym iným romantickým skladateľom, mu doslova utkveli v srdci.

To bola hlavná motivácia prečo stvoriť tento projekt – nájsť novú cestu, ako Chopinovu tvorbu interpretovať, zachovať jej hĺbku aj prapodstatu a pritom jej dať súčasnú tvár. Spraviť z vážnej hudby súčasnú je vždy obrovský risk, ale islandskému skladateľovi sa to podarilo bez toho, aby narušil integritu Chopinovho diela a zároveň ho inovoval s vkusom.

V prvom rade dvojica ozvláštnila zvuk tým, že hľadala historický klavír, aby sa priblížila k autentickosti zvuku. V štúdiu pridali svoje aj zvukári – echo, ktoré starému nástroju pridali, znie priam snivo, z iného, bájneho romantického sveta. Historický klavír má úplne iný zvuk aj mechaniku pedálov, ktorá ozvláštňuje skladby a vytvára fúziu 19. storočia a dnešnej doby.

Vlastným dielom do pôvodných kompozícií prispel Arnalds sláčikmi, ktoré používa ako sprievod ku klavíru. Napriek tomu je citeľné, že k Chopinovmu dielu pristupuje s rešpektom a nechce doňho zasahovať viac ako je nevyhnutné. Napríklad z 21 Nokturn, ktoré Chopin komponoval v rokoch 1830 až 1846 a podľa kritikov dosiahol práve nimi svoj kompozičný vrchol, si vybrala dvojica zádumčivé g mol. Vďaka interpretácii sa dostanete do tejto doby. Okrem klavíru totiž počujete v pozadí rôzne zvuky z exteriéru, ktoré dávajú „nočnej hudbe“ úplne iný rozmer.

Jedným z najsladších bonbónikov albumu je nepochybne skladba Reminiscence, ktorá je natoľko clivá, zádumčivá, trúchlivá, až máte pri nej chuť umrieť. Áno, aj to bol Chopin a pri tejto skladbe, ktorá pozostáva z citácií jeho skladieb kombinovaných opäť so slákmi, akoby islandský skladateľ tohto velikána reinkarnoval do 21. storočia. Nevzlykajte, ozajstný smútok ešte len príde.

 

Skladba Eyes Shut začína trúchlivými motívmi sláčikovej sekcie, ktoré priam evokujú smrť. Keď introdukcia graduje, vymení ju plačlivý klavír. Inšpirácia Chopinovým Nokturnom c mol priam núti poslucháča ľahnúť si do absolútnej tmy, nasadiť si túto hudbu na slúchadlá a ponoriť sa do nej tak, aby pocítil jej krehkosť, silu a zároveň neuveriteľnú blízkosť začiatku konca.

Chopinovo zúfalstvo, jeho krehká duša, chatrné zdravie – celá jeho citlivá bytosť je zosobnená v jeho tvorbe. Rovnako intenzívne osobná je tvorba The Chopin Project, ktorá pridáva dielu tohto velikána ešte viac poézie a smútku.

Mnohí tvrdia, že európska hudba sa už vyčerpala s nápadmi a niet už viac kompozičných techník, ako priniesť niečo nové. Neverte im. Tvrdia to stáročia a vždy sa nájde nový nápad, ako posunúť zažité hranice ďalej. Napríklad aj vzkriesením Chopina.

George Sandová

Sledujte nás aj na Facebooku

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu