Slovenské národné divadlo na svojom plagáte k predstaveniu Angelika uvádza: „Prvý slovenský balet z roku 1926“. Dovolím si teda začať malou polemikou. Je Angelika skutočne prvým slovenským baletom? Partitúra Eugena Suchoňa z roku 1926 je v podstate zapísanou hudbou k baletu, nie však baletom.

Balet je divadelný žáner, respektíve druh divadelného predstavenia, v ktorom je vyjadrovacím prostriedkom tanec, zväčša klasický, usporiadaný do choreografie. Ak sa pozriete do hudobnej partitúry, neuvidíte v nej žiadne tanečné kroky, žiadne formácie, žiadne mise-en-scèny. Jednoducho uvidíte len noty, na základe ktorých si predstavíte zapísanú hudbu.

Argument, že Angelika by bez danej partitúry nevznikla sa dá ľahko vyvrátiť. V súčasnosti sa uvádza množstvo baletov bez hudby, v tichu, alebo sprevádzaných rôznymi bežnými zvukmi, prípadne dýchaním. Taktiež sa stretávame s baletmi, ktoré vznikli na hudbu, ktorá pôvodne nebola komponovaná pre balet.

Recenzia baletu Angelika – zvonku pekná, zvnútra prázdna-Romina Kolodziej (Angelika)

Ako príklad uvediem Schummanovu II. symfóniu, ktorá bola donedávna v repertoári Baletu SND v choreografii Uweho Scholza. Schumann ju skomponoval v roku 1845, balet s použitím tejto hudby mal však premiéru v roku 1990. Vznik baletu sa datuje k svetovej premiére, teda k prvému uvedeniu diela na scéne, čo je v tom to prípade 27. september 2014.

Podobne je to s Prokofievovým baletom Romeo a Júlia, ktorý bol premiérovaný v roku 1938 v Brne, teda dva roky potom ako skladateľ dokončil hudobnú partitúru. Uvádzať Angeliku ako prvý slovenský balet je minimálne nepresné, ak nie zavádzajúce. Rytierska Balada Šimona Jurovského mala premiéru roku 1960, teda 54 rokov pred Angelikou. Z pohľadu času je Angelika v podstate  najmladší slovenský balet (2014)so zatiaľ najstaršou slovenskou partitúrou k baletu (1926).

Eugen Suchoň vo svojich 17 rokoch skomponoval hudbu k baletu Angelika, ktorá 88 rokov čakala na svoje znovuobjavenie. K projektu bol prizvaný Rudolf Pepucha, ktorý pôvodnú partitúru reinštrumentalizoval, doplnil fragmenty iných Suchoňových diel a časť dokomponoval (čiže partitúra k baletu je skompletizovaná v roku 2014).

Z uvedeného vyplýva, že Angelika bola buď neúplná, kvalitatívne zodpovedajúca tvorbe sedemnásťročného mladíka-čiže nezrelá, alebo kombinácia oboch. Suchoň mal k iniciovaniu uvedenia baletu dosť času, presne 67 rokov a neurobil tak. Suchoňova vrcholná tvorba bola mimoriadne obľúbená a často hrávaná, takže dôvodom neuvedenia nebude ani nevôľa bývalého režimu. Nadobúdam dojem, že Suchoň si sám uvedomoval nedokonalosť tohto konkrétneho diela a zámerne Angeliku nikdy nezverejnil.

Balet Angelika je ako veľkonočné vajíčko, či vianočná guľa. Zvonku pekná, znútra prázdna. Za veľmi vkusne riešenou kostýmovou (Mauro de Candia) a scénickou výpravou (Antonella de Candia) sa skrýva libreto s minimálnou dejovou líniou(Eugen Suchoň, Peter Štilicha, adaptácia libreta Mauro de Candia).

Suchoň plánoval umiestniť dej do Francúzska 30-tych rokov minulého storočia, no inscenácia v SND nijako nešpecifikuje miesto a dobu snáď len mierne prostredníctvom kostýmov. V týchto súvislostiach sú dosť mätúce premietané pohľadnice starej Bratislavy počas predohry. Nieže by neboli pekné, sú krásne a vyvolávajú v divákoch pocity nostalgie. Len divák akosi potom očakáva, že sa dej bude odohrávať práve v Bratislave. A o čom vlastne Angelika je?

Napovie nám bulletin : „ …ľudia sa oddávajú tancu…zvoláva mužov k spoločnému tancu. …predvádza svoje tanečné vystúpenie….Zábava pokračuje spoločným tancom. …Angelika sa osmelí a zatancuje..“ . Aké prekvapujúce, že v balete sa tancuje! A kde je dej vyjadrený prekvapivo tancom? V prvom dejstve sa v podstate divák zoznámi s hlavnými hrdinami príbehu, Angelikou, Petrom, Pavlom a Louisom.

A všetci šťastne tancujú až kým nespadne opona. Priznám sa, že chvíľami som študovala v akom stave je štuková výzdoba historickej budovy SND. Druhé dejstvo sa nieslo vo vznešenejšej atmosfére, odohráva sa totiž v grófskom sídle. Kým v prvom si zatancoval trošku aj zbor, v druhom členov zboru mohli kľudne nahradiť figurínami. Malo by to rovnaký módno-sošný efekt.

Druhé dejstvo prináša pohľad na rozvíjajúci sa vzťah Angeliky a Louisa, do popredia vystúpi aj žiarlivosť zo strany Pavla. Ten od zlosti ukradne Louisovi hodinky, a obviní z toho Angeliku. Hneď na to sa potkne a hodinky mu vypadnú. Banálnejšie to už asi nemohlo byť. Celé predstavenie po všetkých stránkach speje k bodu, kde Angelika s Louisom tancujú spoločný tanec. Je to jediné miesto celého predstavenia, kde cítite emócie, vidíte zručnosť a techniku sólistov.

Choreografovi Maurovi de Candia sa na tejto malej ploche podarilo vytvoriť baletnú ilúziu, plnú choreografických nápadov a vášne. Ako režisérovi sa mu nepodarilo vystavať dramatické scény, a ako choreograf sa predviedol iba v spomínanom duete. Inscenácii by mohla pomôcť ruka profesionálneho dramaturga, či režiséra, ktorý by dokázal lepšie vyprofilovať jednotlivé charaktery a vzťahy medzi nimi.

Baletný zbor, ako som už spomínala, tvorí v tomto balete len dekoratívnu funkciu. Priestor na tancovanie dostal len v prvom dejstve, kde bol však dosť nezosynchronizovaný. V druhom dejstve je zbor sošný, o čom svedčí aj fakt, že na tanečníkoch neuvidíte ani jednu kvapku potu. Nesmierne rušivým elementom bolo rozprávanie sa tanečníkov na javisku.

Pozornosť divákov je upriamená na Angeliku, Petra, Pavla a Louisa. Orazio di Bella (Pavol) svoje tanečné variácie zvládol s nadhľadom a Yuki Kaminaka (Peter) mu vyrovnane sekundoval. Najväčší priestor dostala samozrejme ústredná postava v podaní Rominy Kolodziej. Kolodziej využila svoju ženskosť a koketériu,  technicky náročnejšie pasáže zatancovala nežne a s gráciou.

Partnerom je bol Adrian Ducin (Louis), ktorého pohyb zaujal najmä muzikalitou a plastickosťou. Na javisku sa v epizódnej postave predviedla aj Cosmina Zaharia Sobota (matka), ktorá síce nedostala veľa tanečného priestoru, ale zaujala prefíkaným výrazom. Partnerom jej bol Andrej Szabo (otec), ktorého výraz bol v tejto chodiacej postave až príliš patetický.

Podľa obsahu uvedenom v bulletine sa v Angelike tancuje a tancuje, mne by sa žiadalo toho tanca viac.

Angelika je ako veľkonočné vajíčko. Zaujme čistou minimalistickou scénou a elegantnými kostýmami , peknými tanečníkmi. Neponúkne vám však žiadne ponaučenie, takmer žiaden príbeh, žiadne tanečné majstrovstvo. Prečo vlastne potom na Angeliku ísť? Budete mať dobrý pocit, že ste kúpou vstupenky podporili slovenské umenie v nádeji, že nabudúce to bude lepšie.

Zuzana Buranská

 

Na čierno-bielej fotografii-imidžovom portréte je vedúca sólistka Baletu SND Romina Kolodziej, ktorú fotografoval Jakub Klimo ako Angeliku pre divadelný plagát pre SND. Všetky ostatné zábery (tie farebné) sú z prvej premiéry a ich autorom je  Peter Brenkus, ktorý ich vytvoril pre SND.

-Recenzia baletu Angelika – zvonku pekná, zvnútra prázdna-ANGELIKA

Recenzia baletu Angelika – zvonku pekná, zvnútra prázdna-Yuki Kaminaka (Peter), Romina Kolodziej (Angelika), Orazio di Bella (Pavol)
Recenzia baletu Angelika – zvonku pekná, zvnútra prázdna--Andrej Szabo (Otec), Cosmina Zaharia (Matka)
Recenzia baletu Angelika – zvonku pekná, zvnútra prázdna-Romina Kolodziej  (Angelika)

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu