Ak sa dokáže v jednom diele snúbiť toľko rozmanitej výrazovosti a emócií s náročnou technikou, patrí zaslúžené bravo choreografovi, režisérovi aj umelcom. V Štátnom divadle v Košiciach sa podarilo priniesť výnimočné predstavenie.

Ešte pred samotným vyjadrením názoru na baletnú premiéru Anna Karenina, si neodpustím poznamenať holé fakty oprostené od akejkoľvek osobnej zaangažovanosti: Štátne divadlo Košice predstavilo v piatok 25. apríla 2014 v aktuálnej sezóne už tretiu baletnú premiéru.

Neuveriteľný počin talentovaného umeleckého šéfa baletu v Košiciach, Andreja Suchanova, ktorý okrem toho, že pôsobí aktívne ako tanečník, dokáže viesť baletný súbor a paralelne disponovať dokonalým prehľadom o svetovej scéne, choreografoch, režiséroch, kostyméroch, partitúrach, pričom na divadelné dosky do Košíc prináša to najzaujímavejšie, často aj náročné, no vždy niečím jedinečné.

Anna_Karenina_foto_Anton_Faraonov-1645

 

Kým v metropole východu Slovenska v aktuálnej sezóne videlo publikum až tri baletné predstavenia, kde ostáva naša prvá, najprestížnejšia scéna, výkvet našej „trojjedinečnosti“, Slovenské národné divadlo? Sen noci svätojánskej podľa Shakespeara v choreografii Youriho Vámosa bolo samučičkou, jedinou opustenou premiérou, ak nepočítame recyklovaného Luskáčika z minulého roka, pričom vlani sme sa „tešili“ v hlavnom meste aj z ozajstného skvostu – hiphopového baletu Rómeo a Júlia so záhadne pozmeneným názvom. K zatiaľ jedinému premiérovanému titulu našej prvej scény môžeme povedať len toľko, že v zákulisí sa klebetí (a klebety my nemáme radi, ale bez vetra sa ani lístok nepohne), že po prvom dejstve vraj ľudia potichúčky, zato húfne odchádzajú. Ej veru, výpovedná vizitka. Ja osobne som zatiaľ nenašla odvahu navštíviť toto predstavenie, aj keď verte priatelia, premáham sa ako sa len dá a z hlbín môjho „ja“ dolujem dosiaľ nepoznanú silu navštíviť našu prvú scénu… Každopádne, tej jednej premiére patrí úctivé bravó, veď keď už neprší, aspoň nech kvapká, však?

Faktom však je, že radšej sa oplatí z hlavného mesta vycestovať do Košíc. Prvým premiérovaným dielom tamojšieho baletného súboru bola Chaotica francúzsko-maďarského choreografa Pála Frenáka, ktorý je majstrom súčasného tanca. Jeho odvážne pohybové kompozície a inovatívne prvky budia na svetovej scéne doslova senzáciu, tak ako sa to na pravú modernu patrí. Od nekonvenčného moderného tanca sa divák mohol presunúť k mimoriadne osobitému režisérovi a choreografovi Ondrejovi Šothovi, ktorý náročný príbeh Thomasa Manna Smrť v Benátkach spracoval dokonalou symbiózou: inšpiráciou geniálnym Viscontiho filmom, vkladom svojej vlastnej osobnosti – dlhoročnými skúsenosťami a víziami súčasného tanca, vzácnou poetikou akú má len máloktorý tvorca a tretím, veľmi vážnym atribútom, je nesporne hudba. Od priekopníka minimal music Philipa Glassa, súčasného estónskeho skladateľa komponujúceho výrazovo silné sakrálne diela Arva Pärta či populárneho skladateľa filmovej hudby Ludovica Einaudiho, ktorý kráča v šľapajach kombinácie zjednodušeného minimalu a filmovej hudby, použil Šoth ďalšie klenoty, aj keď na pohľad žánrovo si rozporujúce, no v konečnom dôsledku tvoriace dokonalú hudobnú mozaiku. Napríklad Einaudiho diela sú priam balzamom, rovnako ako pre mnohých Gustav Mahler – nepochybne aj pre samotného Šotha, keďže v tomto žánrovom mixe figuroval aj neprekonateľný kráľ symfónií či nádhernej piesňovej tvorby. Krásne slabosti choreografa, ku ktorým sa s pôžitkom pripájam.

Anna Karenina - Balet Štátneho Divadla Košice

 

Poďme však k aktuálnej premiére – Anne Karenine na motívy melodrámy ruského klasika Leva Nikolajeviča Tolstého. Samotný príbeh nie je potrebné osobitne predstavovať. Každý, kto má čo i len základné vzdelanie, ho dôverne pozná a vie, že nezobrazuje len tragickú lásku hlavnej hrdinky, priam sa pitve v jej duši, poryvoch tragickej lásky, no zároveň čitateľom spisovateľ ukazuje krutý obraz cárskeho Ruska konca 19. storočia. Petrohradská smotánka dáva zamilovanej Anne poriadne tvrdo pocítiť jej neprístojné city k Vronskému, takže pred akýmkoľvek spracovaním stojí pred tímom náročná úloha: skĺbiť tieto dve témy, zachovať si úctu k autorskému dielu a zároveň vložiť svoje subjektívne prežívanie, vízie a vlastné pochopenie režiséra, choreografa, kostyméra, scénografa a samozrejme, samotných interpretov, ktorí musia všetky tieto predstavy stelesniť. Kým vo filmových spracovaniach obdobných klasických, a najmä ruských predlohách, sa skvosty menia na sladké príbehy, kde je prioritná vizualizácia, prípadne účelové rozplakanie diváka, pričom ten, ktorý čítal knihu, spravidla odchádza sklamaný, balet poskytuje širokospektrálne pole možností stvárnenia silných emócií nielen hereckými výkonmi, ale najmä pohybovým slovníkom.

Anna Karenina - Balet Štátneho Divadla Košice

 

Umelecký šéf košického baletného súboru ŠDKE Andrej Suchanov spravil veľmi múdry krok, keď si k spracovaniu Anny Kareniny na divadelných doskách zavolal renomovaného choreografa, absolventa Vaganovej akadémie ruského baletu v Petersburgu, Kirilla Simonova. Ak sme menovali, čo všetko Košičania v balete počas tejto sezóny priniesli publiku, tento oblúk je do tretice nádherne zavŕšený neoklasikou. Nečakajte veru žiadnu jednohubku, napokon, nie je ňou ani samotná predloha. Prístup Simonova je nesmierne odvážny a do súboru priniesol štýl, ktorý dal tanečníkom poriadne zabrať. Do každého jedného pohybu Simonov pretavuje hlboké emócie – či už je to láska na prvý pohľad, trápenie hlavnej hrdinky, lúčenie s milovaným synom, odsúdenie spoločnosťou, alebo jej tragický koniec. Simonov je poctivý detailista a prísny režisér a choreograf, ktorý driloval súbor dovtedy, kým nesplnili každú jeho predstavu a tá bola, podľa jeho slov, stvárniť príbeh Kareniny ako pretrvávajúci, zlý sen. Zo scény priam sršala temnota prepletená s príbehom lásky a z hľadiska štruktúry pomerne komplikovanou, no výrazovo prenikavou hudbou Rodiona Ščedrina, ktorú tento skladateľ napísal špeciálne pre legendárnu Maju Pliseckú. Apropo, síce sme sa nedočkali živej hudby, teda orchestra, pre ktorý by bol takýto kompozične náročný kus veľkou interpretačnou výzvou, zato z CD znela nahrávka Boľšoho Teatra pod taktovkou legendárneho Jurija Ivanoviča Simonova, absolventa Leningradského konzervatória.

Anna Karenina - Balet Štátneho Divadla Košice

Späť však k samotnému baletu, ktorému sa vďaka dokonale prepracovaným umeleckým výkonom jednotlivých aktérov podarilo vyvolať v publiku to, čo má ponúknuť umelecké dielo vysokej kvality: silné emócie prežívať s hrdinami a špeciálne pri balete, bez toho, aby ste si museli čítať obsah dejstva, pochopiť z pohybovej kultúry obsah a stvárnené emócie. A to sa v prípade Simonovovej réžii a choreografii podarilo. Všetky silné scény boli výpovedné pohybmi, pohľadmi, gestami a najmä hereckými výkonmi tanečníkov, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani ich kolegovia z činohry. Keď sa Anna skláňala k svojmu synovi a lúčila sa s ním, trhalo človeku srdce. Keď sa Vronskij prvý raz zahľadel do jej hlbokých očí, túžili ste, aby presne takým zamilovaným pohľadom hľadel do tých vašich (spája sa to, samozrejme, s jedinou maličkosťou: musíte byť ženou alebo v dnešnej benevolentnej spoločnosti možno aj…). Na prvej premiére hlavnú postavu Anny stvárnila Eva Sklyarová, ktorá v rozhovore pre náš portál priznala, že to bola jedna z jej najnáročnejších úloh nielen po technickej, ale práve výrazovej stránke. A kým z jej výkonov boli presvedčivejšie tragické scény, tie, v ktorých mala stvárniť zamilovanosť, bolo cítiť istú dávku racionality. Naopak, emócie divák viac veril predstaviteľom Vronského, ktorého stvárnil vždy dokonalý sólista Sergej Jegorov a Alexeja Karenina – túto postavu s profesionalitou odtancoval samotný umelecký šéf Andrej Suchanov. Okrem rozmanitých výrazových spektier, s ktorými sa museli tanečníci popasovať, to bola aj nesmierne náročná technika, ktorá bola pre súbor veľkou výzvou. Simonov a jeho neoklasický štýl sú postavené na takej prepracovanej plastickosti pohybov, kde by aj najmenšia chybička narušila celé predstavenie. V Košiciach sa nič také nestalo. V kruto dynamickom tempe sa striedala jedna scéna za druhou a boli doslova nabité náročnými kreáciami, ktoré vyjadrovali drámu, lásku, bolesť, no najmä ich bolo také množstvo na malej ploche, že až boli miestami ťažko vnímateľné publikom. Simonov tanečníkom jednoducho na scéne neposkytol jedinú prestávku, Annu na scéne vidíme takmer stále, Vronskij má toľko zdvíhačiek, že niekedy sa až samotný divák cítil fyzicky vyčerpaný. Klobúk dolu pred takýmto súborom, že zvládol toto predstavenie bezchybne, v dokonalých synchronizáciách a najmä v ľahko postrehnuteľnej symbióze medzi jednotlivými sólistami, ale i ostatnými tanečníkmi.

Kirill Simonov, Lev N. Tolstoj, Rodion Ščedrin: ANNA KARENINA

 

Vďaka tomuto predstaveniu jeden z najslávnejších románov neostal len bezduchým kopírovaním príbehu nešťastnej lásky, ale premenil sa na nové, plnohodnotné dielo, v ktorom cítiť ruku režiséra a choreografa v jednej osobe. A o to predsa v divadle ide: priniesť subjektívny pohľad so zachovanou dejovou líniou, podstatou predlohy a osobitosť, ktorá práve priláka divákov za kultúrou. V tomto prípade sa to podarilo excelentne, takže Karenina si v Košiciach nájde svoje stabilné publikum, ktoré bude dychtivo sledovať nielen jej príbeh, ale aj kreatívne spracovanie na divadelných doskách.

George Sandová

Rozhovor s umeleckým šéfom baletu ŠDKE Andrejom Suchonovom si môžete prečítať > TU

Autor fotografií: Anton Faraonov, rozhovor s ním si môžete prečítať > TU

REKLAMAadv.:

1 komentár

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu