Woody Allen vo svojej najnovšej snímke pripravil niečo najmä pre ženské publikum. Teda najmä tú časť nežného pokolenia, ktoré verí v lásku na prvý pohľad a ďalšie zázraky či kúzla.

Neopakovateľný režisér Woody Allen zasadil romanticko-dramatický príbeh lásky so štipkami nákazlivého sarkazmu do 20-tych rokov na honosnú riviéru na juhu Francúzska. Snímka Kúzlo mesačného svitu je označovaná ako romantická komédia a v zásade aj toto žánrové zaradenie sedí.

Ak by hlavnú postavu stvárnil samotný režisér – neurotický „blázon“ so srdcom a obsedantno-kompulzívnou poruchou, snímka by rozhodne nabrala iné grády a najmä len s veľkým sebazaprením by sa dala charakterizovať ako romantická…

 

Hlavnou postavou najnovšej snímky Allena je najobdivovanejší majster kúzelníkov spomedzi všetkých tej doby, ktorý sa snaží označiť psychické médium za podvrh. Čínsky mág Wei Ling Soo je v podstate jeho „alter egom“ a zároveň populárnym kúzelníkom, ale len málokto vie, že v skutočnosti ide o Stanleyho Crawforda, arogantného Angličana s nekonečne vysokou mienkou o sebe samom a averziou na falošné tvrdenia spiritualistov, ktorí si myslia, že dokážu predvádzať skutočné čary.

DSCF8296.RAF

Hlavnú postavu stvárnil lámač ženských sŕdc Colin Firth, odchovaný na poctivých základoch divadelnej školy. Colin skrátka zvládne všetko, aj presvedčivo zahrať hrdzavý bicykel len tak ledabolo opretý o plot. Sedia mu komediálne úlohy, dramatické, dokáže neodolateľným úsmevom zlomiť srdce diváčkam, zároveň presvedčivo zahrať trpiteľa…

_DSF0056.RAF

Presvedčený dlhoročných priateľom, Howardom Burkanom, sa Stanley vydáva na misiu na Côte d’Azur, sídla rodiny Catledgerovcov, aby odhalil programovo príťažlivú mladučkú jasnovidku Sophie Baker, ako podvodníčku. Už od svojho prvého stretnutia so Sophie ju výsadne vedecky založený Stanley odmieta ako nevýznamného úbožiaka, ktorého dokáže bez problémov spochybniť, vysmievajúc sa z dôverčivosti celej rodiny.

Avšak na jeho veľké prekvapenie a sklamanie, Sophie dosahuje viaceré úspechy v čítaní mysle, ktoré sa vymykajú všetkým racionálnym vysvetleniam. Úder pod pás nášho hlavného hrdinu, ktorý je však naďalej neoblomný. Kľúčovou postavou je aj jeho milovaná teta Vanessa, ktorej sa náš hlavný, romanticky zamilovaný hrdina nepripúšťajúci si akékoľvek emócie, prizná, že začal premýšľať, či schopnosti zvodnej dámy môžu byť naozaj skutočné.

Ak by to bola pravda, Stanley si uvedomí, že všetko by mohlo byť možné a celý jeho systém viery by sa zrútil. To, čo nasleduje, je séria udalostí, ktoré sú čarovné v každom význame tohto slova a nakoniec najväčším trikom, ktorý Kúzlo mesačného svitu predvedie, je ten, ktorý divákov doslova poblázni. A tu nastáva kameň úrazu. Čo všetko sa dalo v postavách rozohrať, ostáva akosi skryté pod povrchom. Jediná presvedčivá scéna je vskutku „kúzlo mesačného svitu“, keď sa priam v nalinajkovanej scéne dvaja hrdinovia dostanú v prudkom lejaku do observatória.

Po prvý raz je medzi nimi cítiť ozajstnú chémiu, po prvý raz sa spoločne dívajú na niečo nádherné, čo pohne srdcom aj toho najväčšieho arogantného, sebavedomého vedca nepripúšťajúceho akúkoľvek inú možnosť iba „rácio“.

V tejto jedinej scéne romantika a tony emócií priam sršia z plátna. Inak je dvojica nekompatibilná a tvorí akýsi absolútny opak romantiky (napokon, aj vďaka tomu vznikajú vtipné dialógy, ktoré tento nesúlad vyvažujú). Film má však príjemné tempo, nechýba mu typický „Allenovský“ sarkastický humor, aj keď by nezaškodilo, keby ho režisér dávkoval častejšie.

_TFJ0072.NEF
režisér Woody Allen (na fotografii vľavo)

 

A opäť prichádzame k otázke, čo by sa stalo zo snímky, keby hlavnú postavu hral Allen? Do popuku svieža, nádherná komédia s príznačnou pachuťou romantiky, nie však presladenej.

Na druhej strane treba priznať, že vyznanie lásky v podaní Colina Firtha, ktoré rozosmialo celé kino taktikou „čím nemožnejšie, tým romantickejšie“, malo svoje nezameniteľné čaro. Rovnako aj nenápadné bonmoty „nudná geometrická logika“ – touto perlou sa vyznamenala naivná, hoc krásna podvodníčka so srdcom, Sophie… Pochopiteľne, starnúci cynik ju ihneď opravil a nezabudol podotknúť, že v geometrii práve nikdy nebol dobrý.

Nehovoriac o romanticky zamilovanom mladom boháčovi, ktorý si zaumienil, že srdce mladej krásnej podvodníčky získa falošným spevom a serenádami, ktoré priam trhajú uši a dávajú poriadne zabrať všetkým, čo i len trošku dokážu vnímať hudbu.

Vtip však je v tom, že Allen dokáže ukázať serenádového milovníka na plátne aj niekoľkokrát po sebe a publikum sa vždy baví. V jeho prípade proste neplatí, že opakovaný vtip prestáva byť vtipom, práve naopak.

_TFJ0386.NEF

A ešte jedna pozoruhodnosť: kým Allenove hrdinky boli spravidla hysterické, feministické a často aj, mierne povedané pomenej inteligentné, tentoraz upúšťa od takejto „hrubosti“.

Nahradzuje ju prijateľnou naivitou, ktorá ženské publikum neurazí. A hoci má snímka niekedy aj „prázdne miesta“, verte, že nespôsobujú nudu. Všetko dokážu vynahradiť skvelé herecké výkony a podmanivá atmosféra 20-tych rokov minulého storočia, ktorá je natoľko verne zobrazená, že divákov priam vtiahne do minulosti.

Režisérova inšpirácia v jeho doterajších snímkach je zjavná.

Napokon, vzťah starnúceho cynika s krásnou mladou ženou nie je v jeho tvorbe nič nové. Čo je však diametrálne odlišné, je tempo filmu a tým aj jeho vizuálne poňatie. Nezvykle dlhé zábery na Francúzsku riviéru, ktoré podčiarkujú romantický nádych diela a a dobové kostýmy, ktoré robia z hercov dokonalých elegánov a množstvo ďalších kreatívnych prvkov, robia z Kúzla mesačného svitu film, na ktorý sa oplatí ísť a vidieť ho.

Už len preto, že odídete pozitívne naladení a najmä zistíte, kam sa staručký geniálny režisér posunul. A samozrejme záverom rečnícka otázka: Ako by už mohol skončiť súboj skalopevnej racionality a emócií?

George Sandová

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu