V rámci pravidelného cyklu Music & Film v Kine Lumière bol 20. augusta doslova v narvanej sále premietnutý film o nezabudnuteľnej hudobnej legende. Okrem vývoja hudobnej kariéry Boba Marleyho, politickej situácii na Jamajke a skvelých anekdot jeho kamarátov či muzikantov, film ponúka ďaleko viac…

„Je to film, ktorý by mal vidieť každý fanúšik Boba Marleyho,“ povedal Miro Ulman, dramaturg cyklu Music & Film o tejto projekcii v Kine Lumière. Nielen preto, že aj skalní sa dozvedia súvislosti, ktoré možno doteraz ani netušili, ale si aj vypočujú doteraz nezverejnené skladby.

A najmä, tento dokument je výnimočným zážitkom aj z pohľadu spracovania: okrem prierezu životom a tvorbou Marleyho, spoveďou jeho kamarátov, rodiny, muzikantov či odborníkov z hudobnej brandže, postupne diváci prenikajú až do netušených zákutí osobnosti tejto legendy.

 

Vďaka detailnému pohľadu na talentovaného muzikanta v rôznych súvislostiach, sa im dostane komplexná „pitva“ jeho osobnosti. To všetko je okorenené podmanivými zábermi na panenskú prírodu. Kamery v zelených vrchoch, z ktorých stúpa hmla, doslova plávajú a publikum má pocit, že v nich interaktívne pláva tiež. A hlavne: konečne sa dozvieme zásadné tajomstvo, ako vlastne vzniklo reggae :-)

Dokument s názvom Marley nakrútil v roku 2012 kanadský režisér Kevin Macdonald, držiteľ Oscara za dokument Jeden deň v septembri a režisér filmov Pád do ticha a Posledný škótsky kráľ. Macdonald sleduje Marleyho od jeho narodenia až po nečakanú smrť. V rodnej Jamajke, kde žil v totálnej chudobe, následnému presťahovaniu sa do slumu v Kingstone či počas odchodu do Ameriky a postupnému rastu jeho kariéry.

Samotný Marley je tam pritom v rozhovore na kameru minimálne, gro o jeho plachosti, o probléme vyrovnania sa s identitou, rastafariánstve či jeho početných mimomanželských vzťahoch a 12 deťoch, ktoré mal so svojimi partnerkami, prezradí jeho blízke okolie: manželka Rita, Bunny Livingstone – pôvodný člen kapely The Wailers, Marleyho priatelia, bratranci a dokonca aj niektoré z jeho nemanželských detí.

Boba Marleyho predstaví v biografickom dokumente Kino Lumière

Snímka je dômyselne prestrihávaná výpoveďami a muzikou – zábery z koncertov či zo štúdií s rytmicky  výrazovo podmanivou hudbou predsa nemôžu v takomto dokumente chýbať. Tak si diváci vypočujú známe hitovky ako napríklad Get Up Stand Up, Exodus, Kaya, One Love, No Woman, No Cry, I Shot The Sheriff, Three Little Birds, Is This Love, One Love/People Get Ready, ale aj raritné skladby, ktoré tak dôverne z rádií či nahrávok nepoznajú.

Apropo, jednou z najzaujímavejších skladieb spracovaných v klavírnej verzii je práve top hitovka No Woman, No Cry. Tá zrazu vďaka novému soundu nadobudla úplne odlišný, zádumčivo-komorný charakter, samozrejme, s nezameniteľnou pulzáciou rytmiky, ktorá azda ako jediná ostala z pôvodnej verzie zachovaná.

A práve pri znení tejto skladby, ktorej neštandardný „cover“ mne osobne ešte dlho bude znieť kdesi v hĺbke sluchových receptorov, sa neocitáme na koncerte ani v štúdiu, ale v panenskej prírode. Čistota týchto dvoch prvkov tak krásne korešponduje, že človek má pocit, že práve takýto dokument by mal byť „povinnou jazdou“ pre všetkých, čo chcú vidieť naozaj dômyselne spracovaný dokumentárny film.

Soundtrack k filmu bol dokonca nominovaný na cenu Grammy. Nie je to však výlučne hudobný dokument mapujúci kariéru talentovaného hudobníka, ani záznam z koncertu, ani obsahovo chudobné zmapovanie vývoja jeho kariéry. Snímka je natoľko komplexná, že si zaslúži ďaleko bohatší štatút, než len dokument Marley…

Režisér presne vie, kam siahnuť a koho osloviť, aby divákovi neponúkol len povrchný príbeh dokumentujúci život slávneho muzikanta. Pomenúva problémy, s ktorými sa napríklad samotný Marley len ťažko zmieroval.

V Amerike ho po preslávení dlho počúvalo „biele“ publikum a to „čierne“ nejavilo až taký markantný záujem o jeho hudbu.

V kontexte detstva, ktoré si ako miešanec, keďže jeho otec bol beloch a matka černoška, pretrpel, nakoľko černošská komunita ho mala problém považovať za svojho, sa práve toto odhalenie javí ako hĺbková psychologická štúdia osobnosti muzikanta.

Ako „bieleho Jamaičana“ ho totiž domáca komunita brala s veľkou rezervou. Zlom vo vnímaní jeho tvorby nastal až po vystúpení v Madison Square Garden – pár mesiacov pred jeho smrťou pre neskoro diagnostikovanú rakovinu, keď mal len 36 rokov.

Publikum sa dozvie aj o totálnej oddanosti Marleyho hudbe a skladaniu piesní, vášni k futbalu či vyznávaniu rastafariánstva. Napokon, jeho húževnatosť spôsobila to, že spal len 4 hodiny denne.

Pozoruhodné sú aj spovede žien, s ktorými mal pomer. Či už so zákonitou manželkou Ritou, ktorá ho popisuje ako plachého človeka alebo ostatných partneriek. Niektoré v ňom dokonca videli sebeckého človeka, iné priťahoval charizmou, ktorej sa jednoducho nedalo odolať.

Marley však nie je len o Marleym. Veľký priestor je venovaný aj situácii v postkoloniálnej Jamajke a celkovej revolučnej nálade „čiernych krajín“, ktoré tak výrazne ovplyvnili tvorbu a smerovanie priekopníka reggae. „Keď som nakrúcal film,“ vysvetľuje režisér Macdonald, „hľadal som odpovede na otázky: Prečo stále oslovuje ľudí po celom svete a prečo k nim hovorí oveľa hlbšie ako ktorýkoľvek iný rockový či popový umelec? Kto bol tento muž? Prečo sa stal taký úspešný? Čo bolo posolstvo, ktoré dal ľuďom? Fascinovalo ma, že sa môžem pokúsiť urobiť niečo osobné.“

A režisérovi sa to naozaj aj podarilo. Aj vďaka tomu, že neservíruje učebnicový pohľad na vznik nového hudobného prúdu a holé fakty zo životopisu jedného velikána.

Napokon, už samotný úvod má v sebe toľko mystiky, že divákovi je hneď zrejmé, že nebude sledovať len taký obyčajný dokument, skôr pedantne a zaujímavo nastrihanú hĺbkovú štúdiu osobnosti, politického zázemia búrlivej doby s odkazom na históriu a korene ľudí, ktorí za svoju slobodu museli preliať množstvo krvi.

V úvodnej scéne sa dozvedáme, že v Západnej Afrike pri rieke Ghana existovali dvere, ktoré všetci volali „Dvere, odkiaľ niet návratu“. Tie spájali studený Atlantik a milióny zajatých ľudí, ktorí sa ním plavili do neznáma, kde z nich spravili otrokov a odkiaľ nebolo cesty späť. No práve hudba a viera im za celú tú ťažkú dobu azda najviac pomáhala počas strastiplnej cesty za slobodou.

A práve títo predkovia vyformovali život Boba Marleyho, jeho osobnosť a hudbu, ktorú tvoril. Dozvedáme sa nielen o hudbe Marleyho, ale aj jeho tvrdej sebadisciplíne, ktorú dodržiaval vďaka rastafariánstvu, vtipne spracovaných mnohých momentkách „rastov“ s marihuanou prestrihávaných s biografiou hudobníka vrátane prestrelky, ktorú prežil.

Aj takýto tragický moment dokázal režisér nakoniec spracovať s nadhľadom tak, ako to berú aj samotní Jamajčania. Keď Marley, stavajúci sa celý život do pozície mierotvorcu, na koncerte ukázal jazvu po guľke, ktorá mu počas tragickej noci preletela telom, publikum priam jasalo.

S následným vysvetlením sa divák dozvedá, že pre Jamajčanov niet väčšieho hrdinu ako práve človek, ktorý prežil prestrelku.

Tento dokument je vďaka novým odhaleniam a mnohým mysterióznym momentom natoľko silný a divácky príťažlivý, že ho vydržíte bez problémov pozerať celé dve hodiny bez toho, aby vám čo i len na sekundu ušla pozornosť.

Nie je totiž len o dredoch Boba Marleyho a jeho najväčších hitoch, ktoré si sním spievali jeho priaznivci na rôznych kontinentoch, ale portrétovo ho vykresľuje ako výrazný symbol boja za slobodu a zároveň človeka, ktorý rozdával lásku všetkým ľuďom a mal ich radšej ako seba samého.

George Sandová

REKLAMAadv.: