Patrik Vrbovský, alias Rytmus (zdroj: Itafilm)

Musím priznať, že nie som a zrejme ani nebudem fanúšikom hudobného žánru, či skôr „speváckej“ techniky, známej ako rap.

Recenziu sme aktualizovali o ďalšie fotografie zo slávnostnej premiéry, ktorá sa konala v Bratislave 18. augusta 2015.

Výnimkami sú v mojom prípade fúzie rapu s rockom, či tvrdšími odrodami gitarovej hudby. Aerosmith s RUN DMC, či skvosty zo soundtracku k filmu Judgement night – to sú veci u mňa nie trpené, ale priam žiadané.

V našich zemepisných šírkach a dĺžkach takýmto fúziám ešte producenti bohužiaľ nerozžali. Na druhej strane však chápem, že rap ako subkultúra si nachádza hlavne spomedzi mladých viac a viac fanúšikov, ktorí sa vidia nielen v textoch, ale aj životoch a príbehoch ich hlavných protagonistov.

Na slovenskej scéne hádam neexistuje komerčne úspešnejší jedinec ako je Patrik Vrbovskí (posledné písmeno je gramatický žart z Katedry molekulárnej biológie – priama citácia z filmu, ktorá je neskutočne vtipnou scénou) alebo Rytmus.

Zámerne som spomenul komerčnú úspešnosť, ktorá v tomto prostredí nie je žiadnou diskvalifikáciou ale symbolom často sa opakujúcim v Rytmusových klipoch a mediálnych vystúpeniach. Toto však nie je videoklip, ale dokument. Keďže neulietavam z jeho hudby ani životného štýlu, pozriem sa na tento filmový počin z inej stránky.

Ak sa točia životopisné diela o žijúcich umelcoch, príbeh nemôže byť postavený len na umení samotnom. Napriek početnej fanúškovskej základni, okolo 30 hitparádových hitoch, cca 20 singloch, 3 platinových albumoch (z toho jeden aj v CZ) či drobným filmovým úlohám (Fabrika smrti: Mladá krv, Bastardi, Mesto tieňov, Smrtonosná pasca 5)je reálny predpoklad, že o ňom ešte budeme počuť, a pripravuje, podľa jeho vlastných slov po predpremiére, ďalšie počiny.

Nosným motívom Sídliskového sna je teda príbeh životný, jeho pôvod, rodina, škola a Patrikovo najbližšie okolie.Výpovede ľudí, ktorí sa priamo alebo nepriamo podieľali na jeho napredovaní, sú na filmovom plátne konfrontované jeho komentárom, mlčaním či slzou.

Dokument je výborne zostrihaný (Michal “Romeo” Dvořák) , pričom sú použité archívne materiály a fotografie, ktoré zrejme doteraz mnoho ľudí nevidelo.

Rytmus - sidliskovy sen - obr. 3
Rytmus (zdroj: Itafilm)
Rytmus - sidliskovy sen - obr. Rytmus s rodicmi
Rytmus ako dieťa (zdroj: Itafilm)

Príbeh tmavšieho chlapca, ktorý počas celého detstva netušil, kto je jeho otec a ktorému jeho polorómska povaha dávala jeho okoliu aj jemu samotnému dosť zabrať, tvoria smutnejšiu, či vážnejšiu časť dokumentu skvelo vyváženú jeho neotesanými humornými hláškami.

Svedectvo o „prepožičanom“ kurdskom pôvode, či scény komentujúce začiatky jeho vzťahu s Darou Rolins vás nenechajú vážnymi. Na druhej strane však aj donútia premýšľať, aké to mali v minulosti títo ľudia ťažké, ako dokázať odpustiť, ako sa vyrovnať s ubližovaním a ako sa stotožniť so svojou identitou.

Humor sa tu snúbi s ťažkými témami – ale to je pravý Rytmus ako ho poznáme. Nekladie si servítku pred ústa, ani to nikdy nerobil. Vulgárny prejav je klišé, nad ktorým sa prestanete po prvých desiatkach minút pozastavovať. Je to predsa jazyk ulice, čiže Patrikov dialekt. Prekvapivá scéna analýzy DNA a laboratórnou analýzou Rytmusovho geo-etnického pôvodu nás zavedie tam, odkiaľ k nám cigáni prišli – do Indie.

Cestopis spomedzi slumu obývaného najnižšou kastou – nedotknuteľných, uzatvára Patrikovo pátranie, po ktorom nastáva zmierenie sa s vlastnou minulosťou a otcom, ktorý ho opustil skôr, než si naň mohol pamätať. Táto scéna patrí k najdojemnejším, a zrejme tej aj patrí slza z plagátu k tomuto dokumentu.

Rytmus síce väčšinu času nosí tmavé okuliare ale inak odmieta prejavy dojatia či ľútosti, a to aj počas záverečného prejavu po filme, či osobných stretnutí a poďakovaní matke, nevlastnému otcovi, učiteľke, fanúšikom… Chlopaki neplacza a Tvrdí hoši píšou básně, ako dobre vieme.

Vyrovnanie sa so skutočnosťou, že podobným spôsobom akým funguje kastovný systém v Indii, tak aj tu, bez ohľadu na to koľko peňazí zarobí, a akým úspešným bude, bude v skutočnosti „len polocigán z Piešťan“, je faktom, ktorý tí, čo to nezažijú, zrejme ani do detailov nepochopia.

No určite bude silným motívom pre obdobne ťažké, či komplikované osudy mladých, ktorí si budú chcieť ako tento chlapec z ulice, zažiť svoj sídliskový sen.

Film, ktorý režíroval slovenský režisér Miro Drobný, prináša na slovenské plátna distribučná spoločnosť Ita film a začína sa pre verejnosť premietať od 20. augusta 2015.

Miloslav Mistrík a Rytmus
Rytmus a autor tejto recenzie :-) na Slávnostnej premiére filmu v Bratislave 18.8.2015 (zdroj: masmedialne.info)
Rytmus a Fredy Ayisi
Rytmus a Fredy Ayisi. Rytmusova tanečná minulosť? Na Slávnostnej premiére filmu v Bratislave 18.8.2015 (zdroj: masmedialne.info)
REKLAMAadv.:

1 komentár

  1. Veľmi sympaticky napísaná recenzia, stotožňujem sa s ňou. Ani mne nejde o rap – nepočúvam ho. Ale ak táto Patrikova osobná výpoveď osloví aspoň jedného takého otca, aby sa zamyslel nad svojím správaním – a zachráni budúcnosť aspoň jednému chlapcovi – nebolo to nadarmo.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu