Sú veci, ktoré v živote potrebujeme. Malé nevyhnutnosti, bez ktorých nevieme žiť. Tie, ktoré dávajú nášmu smerovaniu cieľ. Pre niekoho to môžu byť deti. Pre niekoho chorľavý príbuzný. Ale čo ak nám začnú byť na obtiaž? Je možné sa ich nejako zbaviť?

[quote align=“center“ color=“#999999″]POZVANIE – Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave a Vydavateľstvo SLOVART Vás srdečne pozývajú na stretnutie so sardínskou autorkou Michelou Murgia a uvedenie jej literárnymi cenami ovenčeného románu ACCABADORA v  utorok 28. októbra 2014 o 19.00 v kníhkupectve Artforum na Kozej ulici 20, v Bratislave.
[/quote]

Recenzia knihy - Accabadora od autorky Michely Murgia - obalkaAccabadora je treťou a nie poslednou knihou sardínskej autorky. Krátko po jej vydaní v roku 2009 získala tri prestížne talianske ceny: Premio Dessi, Premio Mondello a Premio Campielo. Kniha bola preložená do viacerých svetových jazykov a tento rok sa dočkala aj slovenského prekladu. V taliančine vyšla aj ako audiokniha, pričom hlas prepožičala sama autorka.

Maria Listru sa narodila ako štvrtá dcéra, pohrobok svojho otca. Chudobná vdova si výchovu ďalšieho dieťaťa nemohla dovoliť a tak ju zverila do opatere miestnej starej dievky Bonarie Urrai.

Maria sa teda stala jej chovanicou, budúcou dedičkou. Stále žila v tej istej dedine ako jej rodina, ale jej matkou sa vo vnímaní dieťaťa stala Bonaria. Akoby sa znova narodila. Nie práve do bohatstva, ale v krajčírskej dielni nikdy netrela núdzu. Dievča vyrástlo do krásy i šikovnosti, no jedna vec jej stále unikala. Nezamýšľala sa nad tým, kam chodí jej patrónka keď ju pod rúškom noci zavolajú.

Bonaria bola accabadorou, sprevádzateľkou chorých ku koncu ich života. Jedného dňa ju pri tom videl mladý sused a Maria je konfrontovaná s realitou v ktorej žila takmer celý život, hoci o tom nevedela. Dokáže sa vysporiadať so skutočným povolaním svojej matky? Dokáže ho aspoň prijať? A chce byť ako ona?

Príbeh sa rozvíja na pomerne malom priestore  a preto je veľmi dynamický. Autorka vo svojej reči nebola veľmi kvetnatá, no napriek tomu text vyznieva poeticky. Jeho poetika vám však môže ľahko uniknúť a preto sa oplatí čítať pozorne.

Dej sledujeme akoby po boku Marie: vidíme len o málo viac ako ona a hoci je z dvojice hlavných postáv tou menej aktívnou, častejšie náš pohľad zablúdi k nej. Kdesi za textom visí otázka, aký je náš názor na toto všetko: na ponúknutie dieťaťa na osvojenie, na vzdanie sa života.

Nositeľkami deja sú väčšinou ženy, no muži v ňom majú tiež svoje podstatné miesto. Bonaria je zmierená so svojím osudom, je si sama sebou istá, pokojná. Jej prítomnosť je pozadím na ktorom vynikne osobnosť dospievajúcej Marie. Chovanica pod vplyvom svojej matky získa vzdelanie o akom sa jej sestrám ani nesnívalo, ale vďačnosť jej nebráni protirečiť. Jej rozhodnutia a vývoj sú skutočným predmetom knihy.

Celkový dojem z románu je naozaj výborný. Stručne opisuje realitu so všetkými jeho strasťami, za ktorými sa dá nájsť aj radosť. Pripomína nám, že smrť je neoddeliteľnou súčasťou života. Otvára otázky, ktoré si raz musí zodpovedať každý z nás.

Idle Berry

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu