Miro Frindt (zdroj foto. M.F., koláž: MWD)

Prečítajte si recenziu knižného debutu Prípad Najdúch moderátora spravodajstva RTVS Miroslava Frindta.

Miroslav Frindt začínal kariéru so štetcom v ruke. Už na strednej škole zistil, že miesto štetca mu bude osudné skôr pero. Vraví, že za to vďačí predovšetkým svojej učiteľke slovenského jazyka, ktorá chválila jeho slohy a podporovala ho v spisovateľských ambíciách. Len tie desiatky gramatických chýb, vravievala mu s výčitkou…Tak na sebe zamakal.

Prvú reportáž napísal o súťaži v behu s fúrikom. Po skončení učňovky maliarstva – natieračstva si zbalil zopár košieľ a odišiel z Dolného Kubína do Bratislavy.

Pôsobil v TASR, v denníku Národná obroda, televízii VTV, nakoniec skončil v RTVS. Trinásť rokov pracoval ako reportér v teréne. Je autorom mnohých publicistických programov a posledné roky pôsobí ako moderátor spravodajských relácii Ranné správy a Správy a komentáre.

Tento rok mu vyšla kniha Prípad Najdúch, v ktorej bez hanby a bázne opisuje vzťahy v spravodajskej televízii TV Slovakia 24, podpultové kšefty, „missky” v hlavných spravodajských časoch, boj, rivalitu, závisť, ambície, klebety. Dejová línia sa vyvíja okolo nájdeného bábätka v škatuli položenej pri autobusovej zástavke. Dieťa spúšťa celý rad čoraz bizarnejších udalostí.

Frindtovi sa podarilo vytvoriť konštruktívnu mozaiku typov a charakter vykreslených na pozadí detektívneho príbehu. Prvá časť je dôveryhodnejšia. Hlavnou protagonistkou je Iveta Galanová, šikovná, bystrá, priebojná, nie veľká krásavica, ale žena s aurou – fluidom, ktorý priťahuje pozornosť aj najdravejších rýb v hlbinách šoubiznisu.

Iveta odchádza do hlavného mesta, klope z redakcie do redakcie, po nociach biflí skriptá a dopĺňa doktoráty pred menom a za menom, priberá a tvári sa, že jej to nevadí.

Galanová stojí v epicentre príbehu, nie je však jeho akcelerátom. Svet sa nám často javí, že je vnímaný skrze jej optiku, i keď nie je rozprávačom. Ona je však tou, ktorá akoby videla „najjasnejšie”.

Uvedomuje si dôležitosť zákulisných hier, vie, ako na ne reagovať, avšak nezájde za medze vlastného svedomia.

Teší ju náklonnosť zvukára Rada Strempeka, či riaditeľa televízie Tomáša Hájka, avšak dobre si uvedomuje daň za nekonečnú robotu, cigarety, kávu, šišky. Pozerá sa na svoje dolámané nechty a ide tvrdo ďalej.

Iveta je nám aj napriek svojej „nesympatickosti” stále sympatická. Vie, kde je jej miesto, nedá sa zastrašiť ani opiť rožkom. Má rada vzdelancov alebo úplných tupcov. Vždy prídu s niečím nečakaným.

Zvukár Rado, Ivetin milenec, rozvedený športovec so synom Dominikom je charakterom fádnym. Dobrák pútajúci výsledkom fitnesscentra. On je však tým, kto nachádza dieťa – Adamka.

Televízia chce šokovať, prinášať nové témy, byť prvá. A reportáž o nájdenom dieťati je celkom slušným materiálom. Nakoniec prichádzame ku konečnému zisteniu. Adamkova matka je feťáčka závislá na heroíne. Máme titulok. A kto je otcom? (to sa dočítate v knihe)

Frindtova kniha je moderná, živá, je písaná jednoduchým, strohým, možno až spravodajským štýlom. Čo považujem za veľký benefit.

Oceňujem i šachové rozloženie postáv, ich interakciu, slabé a silné stránky, postavy nepôsobia umelo.

Čo by som pridala, je dej a spád dobrej detektívky. Mierne stiahnúť líniu vzťahov a ťahov, gradovať napätie, čo – to nechať na zvedavosť čitateľa.

Čo je to za dieťa? Prečo ho niekto odložil? Čo sa mu stalo? Musím sa priznať, Najdúch ma v knihe zaujal len okrajovo. Ale veď, asi o dieťa veľmi ani nešlo.

Frindtova kniha je súčasná, ľahká, písaná živým jazykom. Ukazuje priamo, čo asi všetci šípime. Premohla nás panika a s ňou aj mravný úpadok. O to viac, keď pracujete v televízii.

Prečítajte si rozhovor:

Miroslav Frindt: Dôležitá je práca s faktami, nie s tým, čo kto kde povedal

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu