V rámci Bratislavského organového festivalu 2015 na jednom z koncertov podal obdivuhodný výkon aj umelecký riaditeľ festivalu Marek Vrábel. Mala som tú česť zažiť jeho absolventský koncert v Košiciach, ktorý natrieskaná sála odmenila búrlivým aplauzom. Právom. Marek Vrábel totiž paralelne na košickom Konzervatóriu vyštudoval organ aj klavír.
Tento multitalentovaný interpret má v krvi najmä duchovnú hudbu, preto výber repertoáru – koncerty Händla a Bacha boli skutočne tým pravým orechovým. V Hudobnej sieni Bratislavského hradu je mimoriadne príťažlivá akustika ako šitá na mieru pre barokovú hudbu.
Vysoké stropy sály nechávajú vyznieť organ v pompéznej podobe a znie presne tak, ako to skladatelia barokového obdobia zamýšľali. Krásne vynikala aj terasovitá dynamika či už sólistu Mareka Vrábla alebo telesa Musica aeterna s jej umeleckým šéfom Petrom Zajíčkom.
Koncert sa začal sólovým vystúpením Mareka Vrábla – Händlovými koncertmi pre organ. Tento skladateľ bol vlastne prvým autorom, ktorý napísal sólové koncerty pre organ – hudobný nástroj spájaný so sakrálnou hudbou už od čias stredoveku. Jeho diela však priamo nemajú súvis so službami Božími, silnejší duchovný rozmer kompozícií nájdeme skôr u Johanna Sebastiana Bacha.
Ako ďalšiu skladbu si početné publikum na hrade mohlo vypočuť Bachov Koncert a mol podľa Antonia Vivaldiho BWV 593. Bach bol veľkým obdivovateľom Vivaldiho unikátneho kompozičného štýlu a práve preto sa tento génius rozhodol pre transkripciu jeho diel do klasickej trojčasťovej formy koncertu.
Bacha opäť striedala Händlova Parnasso in festa HWV 73, ktorú napísal na objednávku pre významnú udalosť – oslavu manželstva v kráľovskej rodine. Zaužívaný historický názov pre tento typ oslavnej kompozície je aj “serenata”.
Nasledovalo sprievodné slovo Mareka Vrábela, ktorý sa prihovoril publiku aj z pozície umeleckého riaditeľa festivalu a zároveň interpreta.
Ďalšie dielo totiž potrebovalo vysvetlenie: Koncert pre organ a orchester F dur č. 13 od Händla má podtitul Kukučka a slávik a vďaka čistej a precízne frázovanej interpretácii sme tam aj dialóg vtáčikov počuli.
Bravúrna technika Mareka Vrábela umožnila hrať aj pasáže v tempe s obdivuhodnou ľahkosťou. Zážitkom bol aj orchester Musica aeterna, ktorého kvality netreba nejako zvlášť predstavovať. Teleso funguje už dostatočne dlho na to, aby spravilo čo i len chybičku v interpretácii.
Dve sinfonie z kantáty Geist und Seele wird verwirret priniesli najhlbší duchovný rozmer zo všetkých interpretovaných skladieb, nakoľko dodnes sa toto dielo s obľubou interpretuje na dvanástu nedeľu po Svätej Trojici.
Láska a oddanosť k Bohu, ktorý je s nami každodenne – to je hlavné posolstvo skladby, z ktorej zneli prvá a piata časť. Mimochodom, práve Musica aeterna interpretovala celé toto silne duchovné dielo pred rokmi v Dóme sv. Martina.
Najväčšou devízou tohto telesa je špecifický zvuk, ktorý dosahujú vďaka dobovým nástrojom. Vynikol aj v brilantnom závere koncertu – Händlovom Koncerte pre organ a orchester F dur op. 4 č. 4 HWV 292.
Do štvrtého opusu skladateľa patrí šesť organových koncertov s orchestrom, ktoré komponoval v Londýne v rokoch 1735 až 1736. Boli to prelomové diela, ktoré slúžili pre mnohých ďalších skladateľov ako inšpirácia.
Vďaka zaujímavej dramaturgii a bezchybnej interpretácii či už sólistu Mareka Vrábla a členov orchestra si obecenstvo so sebou z koncertu zobralo výnimočný odkaz. Cirkevná hudba a jej dvaja významní predstavitelia boli tým momentom, ktorý v horúci nedeľný podvečer vytiahol ľudí z kúpalísk, aby žili barokovou hudbou.
George Sandová
Pekne, urcite dobry koncert, len by to chcelo menej oslavnu ozdobnu a viac vecnu kritiku. Toto je ako z lokalnych novin oslavny clanok na starostu. Rocha menej tlacit na pilu.
Ferino, predpokladám, že to bol dobrý koncert, keď ho redaktorka chváli. Marián
Veď to je jasné, že bol, ale formulacie ako „Teleso funguje už dostatočne dlho na to, aby spravilo čo i len chybičku v interpretácii.“, „Bach bol veľkým obdivovateľom Vivaldiho unikátneho kompozičného štýlu a práve preto sa tento génius rozhodol pre transkripciu jeho diel do klasickej trojčasťovej formy koncertu“ a „Zážitkom bol aj orchester Musica aeterna, ktorého kvality netreba nejako zvlášť predstavovať.“ znejú ako z propagačnej brožúrky malého mesta. Veď to je cele fajn, len by som to nenazval recenzia, ale správa z koncertu alebo nieco podobne