V nedeľu 21. decembra 2014 o 18:00 znela v bratislavskom Pálffyho paláci na Zámockej ulici stará hudba. Predvianočný čas tak získal duchovný rozmer.

Koncert z cyklu STARÁ HUDBA 14 niesol podtitul ANTIKA V HUDOBNOM BAROKU III a pod vedením umeleckého vedúceho Petra Zajíčka, ktorý si zobral pred koncertom úvodné slovo, zazneli diela od barokového velikána G. F. Händla.

Händlova Aminta e Fillide – kantáta pre pre dva soprány, sláčiky a basso continuo patrí medzi najobľúbenejšie diela skladateľa, ktorý ho skomponoval v mladučkom veku. Kompozičné postupy zjavne nesú ešte úvodné „štádium“ rozvíjajúcej sa barokovej hudby, o to je však samotná forma čistejšia.

Recenzia koncertu Musica Aeterna ponúkla starú hudbu v profesionálnej interpretácii - obr.3

Akoby to vytušilo aj samotné publikum, že pred Vianocami sa netreba len naháňať po supermarketoch a ostrozrakom sledovať zľavy, ale vychutnať si aj duchovný rozmer Vianoc, a to napríklad predvianočným koncertom. Miesta boli totiž do toho posledného zaplnené a dokonca organizátori museli pred koncertom zadovážiť množstvo ďalších stoličiek.

Takáto úcta zo strany publika, to sa vidí len málokedy. Aj členovia súboru pre starú hudbu – Musica Aeterna, ktorý vznikol roku 1973 z iniciatívy prof. Jána Albrechta, neskrývali nadšenie z preplnenej sály. Vnímavé publikum si vychutnávalo každú jednu frázu – apropo, v hľadisku sme streli aj jedného z najväčších špecialistov na starú hudbu, pána Ladislava Kačica.

Späť však ku koncertu. Musica Aeterna hrá od roku 1989 na historických nástrojoch zo 17. a 18. storočia, resp. na ich kópiách. Sálou sa preto niesol špecifický zvuk nástrojov, ktoré už na prvé počutie rozpoznáte od tých súčasných, ktoré dnes používajú štandardne veľké telesá.

Už vďaka tomuto špeciálnemu zvuku sme sa ocitli v minulosti. Peter Zajíček ako umelecký vedúci mal plne pod kontrolou svojich spoluhráčov a vďaka ich zohratosti interpretovali skladby bez chybičky. Sólistkami boli Martina Masaryková – soprán a Aneta Hollá – soprán.

Recenzia koncertu Musica Aeterna ponúkla starú hudbu v profesionálnej interpretácii - obr.1

Obe sólistky podali obdivuhodný výkon, kým jedna disponovala sýtejším vokálom, druhá subtílnejším, o tom však krajším frázovaním a najmä tónmi vo výškach. Niektoré duetá síce neboli intonačne najčistejšie, ale celkový zážitok to vôbec nepokazilo. Speváčky mali náročné party – veď baroková hudba je nesmierne zložitá najmä čo sa týka ozdôb, ktoré však zvládli bezchybne.

Aj fakt, že väčšina Händlových kantát je pre sólového interpreta sprevádzaného bassom continuom, pričom skladateľ len príležitostne tvoril kantáty pre dva hlasy, svedčí, že teleso si nevybralo jednoduché sústo. Práve naopak. Ide o výnimočnú skladbu, náročnú na interpretáciu a z výrazového pohľadu by sme ju mohli charakterizovať ako pastorálnu drámu.

Sonata op. 5 č. 4, Passacaille zaznela v druhej polovici koncertu. Teleso spoločne so sólistkami sa dokázalo bezchybne koncentrovať po celý čas, aj keď veríme, že najmä spevácke výkony museli byť namáhavé. Skladba je totiž výrazovo náročná:

striedajú sa tam dramatické momenty s lyrickými, jednotlivé árie majú rozmanité výrazové odtiene – raz počujeme furioso, inokedy zase nežné party. Presne tak ako sme mali možnosť nachádzať množstvo výrazových odtieňov vo vokálnych partoch, variáciám sa nevyhli ani inštrumentálne.

Z jednej árie na ďalšiu skladateľ mení obsadenie – raz spev sprevádza inštrumentálne jednoduché obsadenie, inokedy ho náhle variuje za štvorhlasné. Jeho kontrastné používanie solo/tutti však vytvára nádhernú ucelené skladbu, ktorá publiku v tento predvianočný čas doslova ulahodila.

George Sandová

Recenzia koncertu Musica Aeterna ponúkla starú hudbu v profesionálnej interpretácii - obr.2

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu