V rámci festivalu Jazznica 2014 sa v Banskej Štiavnici uskutočnil koncert súboru Cluster Ensemble, ktorý predviedol dva známe kúsky od pioniera minimal music – priekopníka tohto žánru, Philipa Glassa.

Už samotné prostredie, kde sa koncert dňa 23. augusta uskutočnil, bolo príjemne nonkonformné. Koncert na vlakovej stanici nie je práve obvyklým miestom, kde sa poslucháči vážnej hudby stretávajú.

To však bola ďalšia pridaná hodnota k faktu, že Cluster Ensemble, ktorý má vo svojom repertoári hudbu 20. storočia, chce publikum ponúknuť niečo iné, nie nablýskanú sálu preplnenú snobskými poslucháčmi.

Koncert tak získal komornú, ba priam až intímnu atmosféru, vďaka ktorej mohli mať poslucháči bližší kontakt nielen so samotnými interpretmi, ale aj intenzívnejšie prežívať minimal music a zahĺbiť sa do jej repetitívnych motívov a následnej gradácie.

Toto teleso však nemalo v Štiavnici svoju premiéru. Minulý rok Fero Király v júlovej sólo verzii koncertu prezentoval Glassa priamo v staničnej hale a koncom roka zazneli tiež Adamčiakove vizuálne partitúry.

Recenzia koncertu Philip Glass naživo mal priam hypnotickú silu - 3

Cluster Ensemble tvorí dvojica Fero Király a Ivan Šiller. Druhý menovaný z dvojice je koncertný klavirista a organizátor rôznych hudobných projektov. Študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a na Kráľovskom konzervatóriu v Gente.

Bol štipendistom prestížneho Tanglewood Music Center v USA, Banff Centre for the Arts v Kanade a Ferienkurse fűr Neue Musik v Darmstadte. Na medzinárodných súťažiach EMCY (European Music Competition for Youth) získal cenu za najlepšiu klavírnu spoluprácu (Hamburg) a stal sa laureátom v sólovej hre (Dublin).

Šiller je vyhľadávaným sólovým a komorným hráčom doma i v zahraničí. Je známy svojím veľkým zanietením nielen pre súčasnú hudbu, ale aj pre starú – ako napríklad Bacha či Schuberta.

Rovnako angažovaný v rôznych projektoch je druhý z dvojice – Fero Király. Tento interpret si programuje vlastné rozšírenia pre akustické nástroje, pomocou ktorých posúva hranicu zvukových možností klasického nástroja ďalej.

V roku 2009 bol spoluzakladateľom Cluster Ensemble, s ktorým uskutočnil slovenské premiéry skladieb Steva Reicha (Six Pianos, Four Organs), Šarūnasa Nakasa, Marka Piačeka, Petra Machajdíka a ďalších. Okrem toho je členom VENI ensemble Dana Mateja a pôsobí v košickom zoskupení urbanHUDÁK.

Máme teda do činenia s dvojicou, ktorá sa neuspokojí len s interpretáciou už napísaných diel, ale svojím prístupom a experimentmi so zvukovosťou posúva hranice ďalej, nad rámec bežnej interpretácie.

Už ich repertoár veľa napovie: okrem Glassa interpretujú aj ďalšieho minimalistu Steva Reicha, Martina Burlasa, ktorý má bohaté skúsenosti nielen ako žiak Juraja Hatríka, ale aj samotného Jána Cikkera a tiež so zakladaním rôznych experimentálnych súborov, či Milana Adamčiaka – významného priekopníka experimentálnej tvorby na Slovensku.

Tentoraz však na pohľad opustenej vlakovej stanici v Banskej Štiavnici znel práve Glass a jeho dve skladby Music in Fifths a Music in Similar Motion – obe z roku 1969. Minimalizmus, ktorého jedným zo zakladateľov je práve Glass, revolučne staval na princípe repetitívnosti, jednak aby oprostil komplikované experimenty modernej európskej hudby, na druhej strane však mal aj hlbšiu myšlienku.

Inšpiráciu mimoeurópskymi kultúrami, ktorá vďaka nekonečnému opakovaniu jednoduchých motívov dokáže dostať davy priam do stavu extázy. Music in Fifths svojou čistotou už dnes možno považovať za Glassovu klasiku. Možno neskoršie skladby z 80-tych rokov, keď už Glass v kompozíciách koketuje s romantizmom, sa poslucháčom môžu zdať ľúbivejšie, ale práve jeho ranná tvorba žiari čistotou a priezračnosťou.

A možno je aj svojou ostentatívnou repetitívnosťou, kde len málokedy postrehnete zmeny (aj to len minimálne) pre menej znalých poslucháčov náročná na vnímanie, no je cenné, že toto teleso si zvolilo práve tieto skladby.

Od začiatku do konca v jednom tempe a v jedinej predpísanej dynamike, bez akýchkoľvek odchýlok. Náročné nielen na interpretáciu, ale aj na počúvanie, keďže do nekonečna opakujúci sa motív publikum doslova priklincuje k sedadlu. Žiadne vyspievané romantické frázy s čarovnou melódiou.

Údernosť a naliehavosť jediného motívu, jeho repetitívnosť – presne predpísaná koľko krát ho majú interpreti zopakovať – práve vďaka tejto monotónnosti sa poslucháč má dostať do akéhosi stavu tranzu v konštantnom forte za približne pol hodinu trvania skladby (Glass ju predpisuje od 17 do 25 minút).

Ďalšiu skladbu Music in Similar Motion, ktorá v tento podvečer v Štiavnici odznela, môže hrať akékoľvek zoskupenie nástrojov, rovnako ako aj úvodnú. V porovnaní s Music in Fifths mal tento kúsok oveľa dramatickejší náboj a tak elektrické organy vyzneli na vlakovej stanici ako ozajstná mystika.

A hoci sme boli stále v jednom tempe, gradácia tejto skladby bola nepopierateľná. Aj keď v Glassovej tvorbe nájdeme aj mnohé diela, ktoré by sme mohli označiť aj ako meditatívne, práve tieto sú opakom takejto naoko „ospalej“ nálady. Postupným, niekedy až nebadateľným pridávaním melodických liniek sme sa záverom skladby prepracovali v zvukovo pompéznu gradáciu a doslova drámu.

Kým výrazovo stabilnejšia prvá kompozícia bola akoby v jednej čistej línii, v druhej repetitívny motív doslova búril emócie. Svojou naliehavosťou a gradáciou pôsobil priam hypnoticky, čo je napokon aj zámerom týchto kompozícií. Vyvolať emócie jednoduchým motívom dookola opakovaným, avšak s dôslednými, minimálnymi zmenami v štruktúre skladby.

Klobúk dole pred interpretačným výkonom Fera Királya a Ivana Šillera. Nielen preto, že Glassa a jeho filozofiu bezchybne pochopili a sprostredkovali jeho skladby publiku, ale najmä pre odvahu siahnuť po takýchto kompozíciách.

Dobre vieme, že Glassom by sa dala naplniť obrovská sála, keďže je už dnes veľkým pojmom vo svete európskej hudby. A možno sú niektoré jeho skladby aj tak trošku sprofanované. No priniesť medzi ľudí niečo, čo nezaručuje úspech na prvý „pohľad“, je tak trošku risk nielen interpretov, ale aj organizátorov samotných. A preto Bravó Jazznica 2014 za odvahu a kreatívnosť!

George Sandová

Recenzia koncertu Philip Glass naživo mal priam hypnotickú silu - 2

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu