V rámci cyklu Stará hudba sa v Slovenskej filharmónii v utorok 31. marca 2015 konal nezabudnuteľný koncert telesa Musica Aeterna a Czech Ensemble Baroque Choir.

Recenzia koncertu Veľkonočný príbeh Membra Jesu Nostri dojal k slzám
Veľkonočný príbeh Membra Jesu Nostri dojal k slzám (autor foto: autorka článku)

Musica Aeterna s umeleckým vedúcim a fenomenálnym huslistom Petrom Zajíčkom spojili sily s českými susedmi, ktorí sa špecializujú na starú hudbu interpretovanú na historických nástrojoch a v rámci blížiacich sa Veľkonočných sviatkov zvolili príznačné dielo na koncert – Membra Jesu Nostri, kantáta BuxWV 75 od Dietricha Buxtehudeho.

Tento priamy predchodca slávneho Johanna Sebastiana Bacha bol excelentným barokovým organistom, ktorý sa radí do tzv. severo-nemeckej organovej školy. Ako vášnivý organista a skladateľ uprednostňoval kompozície pre organ a sakrálne diela. Cyklus pašií Membra Jesu Nostri je dôkazom jeho schopnosti prezentovať kresťanský námet s obrovským ľudským rozmerom a najmä pokorou.

Cyklus siedmich kantát v preklade Najsvätejšie telo trpiaceho Ježiša zložil Buxtehude v roku 1680 a jeho ústrednou témou je utrpenie Ježiša. Ide v podstate o prvé Luteránske oratórium, pričom každá časť hovorí o jednotlivých častiach tela Ježiša Krista, keď bol ukrižovaný: nohy, kolená, ruky, boky, hruď, srdce a hlava. Text kantáty vychádza zo stredovekej pašiovej básne a z mnohých citácií Biblie.

Ak by sa zachovali stovky diel tohto výnimočného skladateľa, čo sa žiaľ nestalo, práve vďaka silnému duchovnému rozmeru skladieb by predbehol v popularite aj samotného Bacha. Jednoznačným dôkazom bol práve Veľkonočný koncert, kde ansámbel špecializujúci sa na štýlovo vernú interpretáciu starej hudby pod vedením zbormajsterky Terezy Válkovej spoločne s Petrom Zajíčkom, odviedli výkon, ktorý si vyslúžil dlhý aplauz. A oprávnene.

Bezchybné spevácke výkony spevákov aj hudobníkov, presné nástupy, terasovitá dynamika, precítenie biblických tém – to všetko tvorilo kompaktný celok na interpretáciu náročného cyklu pašií. Bezchybné spevácke výkony, nosné hlasy, štýlovo čisto interpretované kantáty, texty ktorých skladateľ vytvoril zo stredovekej pašijovej básne Salve mundi salutare (autorom je s najväčšou pravdepodobnosťou Arnulf z Louvain) viedli poslucháčov k rozjímaniu o Ježišovom utrpení aj preto, ako umne skladateľ vyriešil formu kompozície.

Jednotlivé strofy básne sú totiž zhudobnené vo forme krátkych árií. Ritornel ako inštrumentálna časť árie, refrénovito sa opakujúca, len umocňuje celok kompozície a zároveň je spájajúcim momentom jednotlivých árií. Úvodné a záverečné concerto na biblický text akoby uzatváral celé oratórium do krásne symetrického kruhu.

Interpreti tejto forme dokonale rozumeli, aj preto sa to mohlo odraziť na bezchybných, či už speváckych alebo inštrumentálnych výkonoch. Intonačne čisté prejavy, viachlasy, ale aj sóla s plnými, nosnými hlasmi – či už mužských alebo ženských, preniesli poslucháčov do obdobia baroka a zároveň im dôstojným spôsobom pripomenuli, o čom je skutočne Veľký piatok.

George Sandová

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu