Florence Welch so svojím projektom Florence + The Machines vydala nový album How Big, How Blue, How Beautiful - obal
Florence Welch so svojím projektom Florence + The Machines vydala nový album How Big, How Blue, How Beautiful (zdroj: Universal Music)

Vyše troch rokov trvalo, kým sa Florence Welch so svojím projektom objavila s tretím albumom How Big, How Blue, How Beautiful.

V apríli predstavila pesničku Ship To Wreck, z ktorej sa stal okamžite hit. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Prináša to, čo chcú fanúšikovia počuť. Jednoduchosť, chytľavosť, eufóriu a zároveň originalitu. V prípade projektu Florence and The Machine nikdy nešlo o štandardnú komerciu. Keď používa rockové prvky, vždy sa skôr blížia k art rocku ako k tuctovým postupom.

Čím je však táto speváčka naozaj špecifická, sú jej hĺbavé texty, videá, v ktorých sú vyskladané príbehy, majú takú silnú atmosféru, že keď sa na ne dívate, máte skôr pocit, že sledujete film, nie videoklip.

Jednou z nich je nepochybne aj pieseň St. Jude. Začínajúci sprievodný podklad je dostatočne jednoduchý na to, aby nechal vyniknúť osobitý hlas speváčky a jednoduchá inštrumentácia prispieva zároveň k tomu, aby vynikol aj príbeh opustenej ženy.

Len plačlivý hoboj sa pridá k osobnej výpovedi piesne, v ktorej sa nájde každá jedna opustená žena. Keď v klipe Florence mokne v daždi, zmoknete do nitky s ňou, keď sa osamotená prechádza po ulici, cítite sa rovnako stratene ako ona.

A keď sa pridajú aj ženské vokály spievajúce St. Jude, nadíde ten správny čas na sebaľútosť (pre citlivejšie povahy) a pre smútok pre tých realistickejších poslucháčov. Veľké bravo režisérovi Vincentovi Haycockovi a choreografovi Ryanovi Heffingtonovi.

 

Ďalšou perlou albumu je pieseň s rovnomenným názvom samotnej platne – How Big How Blue How Beautiful. Začína subtílnym zvukom a zdá sa, že z pesničky bude meditácia, ale keď sa postupne pridajú dychové nástroje, rozkríkne sa priam celý orchester (dokonca v kontrapunkte dvoch rôznych tém), aby potom opäť nastal priam mrazivý pokoj.

Takéto postupy sa v rádiách bežne nepočujú. Keď sledujete klip, máte pocit, že matka príroda povstala a prehovorila. Všetko to má na svedomí dvojica Tabitha Denholm a Vincent Haycock. Z kreatívnej kamery sa vám doslova zatočí hlava a klip v spojení s nádherne nezvyčajnou inštrumentáciou a akoby useknutým koncom piesne vás doslova omámi.

 

Medzi ďalšie nádherné piesne nepochybne patria Various Storms and Saints, ale napríklad aj svižnejšia Delilah, ktorá síce začína opäť netradične, ale vďaka bicím nástrojom sa ustála v štandardnom 4/4 metre. V niektorých polohách dokonca pripomína Kate Bush – zdá sa, že tu máme univerzálnu speváčku, ktorá dokáže s výrazom a technikou hlasu pracovať ako málokto.

Hoci Florence samotná tvrdí, že po albume Ceremonials, ktorý sa upínal na smrť, vodu, útek či na nadradenosť smrti, sa snažila nové piesne priblížiť viac realite, v niektorých sa jej to podarilo, v ďalších našťastie ostala v snivej polohe, ktorá jej veľmi pristane. Florence pripomína éterickú bytosť, ktorá je krehká, dynamická a sexi zároveň. Jej mnoho tvárí ju robí unikátnou. Je to skrátka a dobre Britka. Pod hlavičkou Universal Music teda vyšiel ďalší vynikajúci kúsok „odsúdený“ na úspech.

George Sandová

Sledujte nás aj na Facebooku

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu