Po päťročnej prestávke dvojica málo, ale zato presne „trafených“ Britov, vydáva ďalšiu štúdiovú platňu. Aká je? No predsa mňam :)

Born in the echoes - The Chemical Brothers, zdroj-Universal Music
Born in the Echoes – The Chemical Brothers (zdroj: Universal Music)

Na konte majú už sedem štúdiových albumov a nezabudnuteľné hity ako Galvanize, Hey Boy Hey Girl, Setting Sun a mnohé ďalšie. Dnes prichádzajú po prestávke s novinkou, ktorá opäť stojí za to. Tom Rowlands a Ed Simons už v roku 2012 začali pracovať na nových skladbách a potvrdzujú, že stále patria medzi hviezdy elektronickej dance music.

Tá bola síce „in“ najmä v 90-tych rokoch, kedy zažívala totálny boom (dokola sa opakujúce beaty prinášali publikum do extázy), ale britské duo malo vždy invenciu a „čuch“ na dobrých ľudí, ktorých si prizvali do tímu.

Inak tomu nie je ani na novinke s názvom Born In The Echoes. Už pilotný singel Go, ku ktorému si pozvali amerického rappera Q-Tipa, zožal v rádiách veľký úspech. Napokon, práve tento rapper s nimi pracoval aj na hite Galvanize, ktorý patrí medzi jedny z najväčších.

Klip k tejto piesni je futuristický, bizarný, moderný s vizuálne atraktívnou kamerou a natoľko monotematický, že vás dostane aj vďaka beatom aj vďaka dobre nastrihaným scénam do miernej hypnózy aj bez pilulky, ktoré mladí ľudia s obľubou na diskotékach používali (ach, tá mládež…).

V spomínanom klipe sa sedem mladých žien v rovnakých ultra moderných kostýmoch, akoby k nám prikvitli z nejakej inej planéty, pohybuje symetricky v rytme beatov. Minimalistická choreografia a ich súlad krásne korešpondujú s muzikou a hlavne (a teraz páni zbystrite pozornosť) – pripomínajú tak trošku Laru Croft! Samozrejme, v britskom vydaní. O ich mimogalaktických sivočiernych outfitoch, ktoré akoby navrhoval Jean Paul Gaultier, sa vám ešte dlho bude snívať. Skrátka skvelý klip.

Poďme však pekne po poriadku. Úvodná Sometimes I Feel So Deserted prináša mix rôznych inštrumentálnych podkladov, že chvíľami máte pocit, že sa v pesničke stratíte, ale nakoniec sa vždy bezpečne nájdete vďaka ostentatívnemu beatu. Chemical Brother to proste s elektronikou vždy dobre vedeli. Ako dobre, že nesplnili vyhrážky z roku 2007, že toto je posledný album a končia.

A vôbec, prečo muzikanti vždy hrozia tým, že: toto je môj posledný koncert či album? V prípade tejto dvojice to určite nie je o lacnom PR, skôr potrebnej pauze, ktorú nevyhnutne potrebuje každý z nás, nieto ešte umelci. Každopádne im aj táto päťročná pauza prospela, pretože počas tvorby akoby si uvedomili, že sa potrebujú navrátiť k minulosti a k začiatkom ich tvorby. Sound a vystavanie už spomínanej prvej skladby to jasne dokazuje.

Dvojica si k albumu prizvala množstvo hostí. Čestne priznávam, najviac som sa tešila na Becka. A hoci „ale no tak tohle se nedělá!“, platňu som si pustila od posledného tracku Wide Open, ktorá je sladkou odmenou albumu s jedenástimi skladbami. Úľava s pesničkárom Beckom je akoby za odmenu za všetko to „besnenie“, čo na albume nájdete.

The Chemical Brothers-zdroj-Universal Music
The Chemical Brothers (zdroj: Universal Music)

Najsilnejšími devízami albumu sú prepracované rytmické vzorce, dobre vyskladané beaty, celkový sound, ale aj hostia, ktorých si dvojica prizvala. Napríklad v skladbe Under Neon Lights si prizvali jednu zo súčasných hviezd nezávislej hudby St. Vincent. Speváčka má natoľko špecifickú farbu hlasu, že až z nej mrazí (podľa toho ju identifikujete kdekoľvek, aj v záplave zvukov Chemical Brothers).

Ani Cate Len Bon nedopadla inak. Briti sa so svojimi hosťami „pohrávajú“ a v podstate ich berú ako estetický doplnok k svojmu soundu, a tak to má predsa v EDM aj byť.

Skvele vyvážený, nápaditý, šialený, pestrý, nostalgický, nadupaný – taký je nový album dnes už legendy elektroniky, ktorý sa oplatí vlastniť.

George Sandová

 

REKLAMAadv.: