Bez zbytočnej polemiky, musím uznať fakt, že prichádzam s recenziou nie s dvojslabikovým, ale rovno desaťročným oneskorením. Práve to je asi chyba z mojej strany.

Romantická dráma O dve slabiky pozadu  je sesterským počinom mladých, slovenských herečiek Zuzany a Kataríny Šulajových. Staršia zo sestier (Katarína) si však presadla na stoličku režisérsku a vyčarovala značne autobiografický, mierne zázračný a trošičku amatérsky a neuchopene vyznievajúci filmový kúsok.

Zuzana, študentka výtvarného umenia a dablérka,  je neustále poháňaná vpred silnou túžbou po dosiahnutí istej „absolútnosti“, plnosti svojho života. Do situácií sa vrhá bezhlavo, koná na základe úplnej spontaneity, žije s rôznymi milencami, keďže každý z nich jej vyhovuje z „istej“ stránky. Ako detská hviezda, Mara Škvara, si pred pripravila pôdu na slušný zárobok a stabilnú prácu v pomerne skorom veku. Donekonečna je zožieraná vnútorným nepokojom.

Razom sa ocitá v labyrinte ciest po Paríži, univerzite, rádiu, rodinných problémov a mileneckých náručí.  Chce všetko a nestíha nič. Jediným stabilným bodom v celej sieti vnútornej osirelosti je maďarská babička Eržébet. Práve v jej spoločnosti nastávajú svetlé chvíle nie len pre Zuzanu, ale i celý film. „Hľad(k)anie vší na babičkiných kolenách či spoločné popíjanie z demižónu, skrytého pod perinou, pôsobia milo, láskavo, uveriteľne, nepateticky.

Pomerne vďačnou ideou je spôsob práce so strihom, prelínajúcim skutočnosť s výmyslami ( otec ako čert, Zuzka v kostýme čínskej princeznej). A na tomto motíve by sme mali začať i skončiť. V koľajach motta p. režiséra Hollého, ktorý už na skutočnosť jednoducho prestal veriť.

Úvod filmu považujem za najslabšiu časť filmu. Rýchle, „klišeoidné“ zábery študentky zaspávajúcej v posluchárni, náhle ocitajúcej sa v izbe babičky, rádiu, v Paríži pôsobia prinajlepšom neinovatívne, zbytočne na všetko vopred upozorňujú. Rovnako detsky a nepremyslene pôsobia i pasáže dialógov vedených s jednotlivými milencami (študentom Čínštiny, kolegom z rádia, šarmantným holandským Parížanom ).

Chápem autorkin zámer, konštruovania mladého, bláznivého stvorenia, ktoré sa ešte len učí o budovaní ciest vzťahov, avšak niektoré dialógy miestami „trhajú“ uši i v najromantickejšej duši. Čo však nemožno konštatovať v prípade výberu naozaj výbornej hudby Jana P. Muchowa, známeho ako skladateľa hudby i pre filmy Samotáři, Václav, Jedna ruka netleská, Šeptej či k televíznemu seriálu Ordinácia v ružovej záhrade.

Myslím, že práve hudba má na svedomí konečný, pohodový dojem, žiariaci i napriek spomínaným nedostatkom.
Výborná rola babičky – Anny Ferenszy a „čínskeho“ priateľa – Mikuláša Křena sú pre 84 minútový projekt pomerne malým vkladom. Film by sa potreboval upokojiť, dotiahnuť dialógy, „skľudniť“ kameru. Ale ako vieme, zatiaľ sa „nič nestíha“.

Lucia Juríková

[message_box title=“Vizitka k filmu:“ color=“red“]Romantický / Drama
Slovensko / Česko, 2004, 84 min
Réžia: Katarína Šulajová
Kamera: Alexander Šurkala
Hudba: Jan P. Muchow
Hrajú: Zuzana Šulajová, Mikuláš Křen, Richard Stanke, Pierre-Philippe Deleau, Matej Landl, Lucia Rózsa-Hurajová, Ivan Romančík st., Táňa Radeva, Marek Majeský, Anna Ferenczy, Martin Hollý ml., Marica Bálintová, Peter Nečas, Hana Gregorová, Vladimír Kobielský, Barbora Chlebcová [/message_box]

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu