Priatelia sú rodina, ktorú si vyberáme sami. Cukuru si svoju druhú rodinu našiel už ako veľmi mladý. Ich partia fungovala dokonale… Až kým neodišiel na vysokú školu do Tokia a ostatných priateľov nechal doma v Nagoji. Čo ich to vlastne rozdelilo? A môžeme vlastne žiť bez priateľov?

Hovorí sa, že ak Harukiho Murakamiho nepoznáte, mali by ste začať práve s týmto románom. Na slovenskom trhu je čoraz obľúbenejší a celosvetovo sa radí medzi dlho uznávaných autorov. Známe sú jeho diela 1Q84 a Kronika vtáčika na kľúčik. Okrem jeho rodnej kultúry ho veľmi ovplyvňujú aj moderní európsky a americký spisovatelia. A teraz sa už poďme zakusnúť do jeho knižnej novinky Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania

Recenzia na knihu Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania - obalka
Autorom obálky knihy je Dodo Dobrík

Cukuru Tazaki patril počas strednej školy do najharmonickejšej partie na svete. Alebo si to aspoň myslel. Hoci sa vždy cítil trochu vyradený, pretože v mene nemá žiaden znak pre farbu, ako ostatní jeho priatelia; títo mu to nijakým spôsobom nedávali pocítiť. O to viac ho prekvapilo, keď mu jedného dňa oznámili, že si už neprajú, aby ich v budúcnosti kontaktoval. Cukuru po tomto telefonáte upadol do hlbokej depresie- veď to boli jediný jeho priatelia, ktorí stáli za reč.

Počas obdobia depresie sa naučil žiť tak nejako mechanicky. Plaváreň, škola(a neskôr práca), jedlo, domov, knihy, hudba.   Dokonalá rutina. Za šestnásť rokov od tej nešťastnej udalosti sa vypracoval a dnes pracuje v odbore, ktorý ho vždy zaujímal- modernizuje železničné stanice. V tomto šedivom stereotype si dokázal nájsť dobrého priateľa a dokonca aj partnerku. Na starú partiu však stále spomína ako na najkrajšie časy svojho života. A rana ho stále páli.

Román znie ako zvonkohra vo vánku. Väčšinu času je jemný, ale keď zafúka silnejší vietor je z toho poriadny hrmot. Je to príbeh japonského ducha zabaleného v západnom obale. Jazyk je väčšinou poetický no keď je treba, nebojí sa veci nazvať pravým menom.

V príbehu sa prelínajú tri časové osi, ktoré občas splývajú. Stretávajú sa najmä v snovom svete, ktorý je pre Cukurua niekedy dôležitejší ako ten skutočný.  V ňom sa stretáva so stratenými priateľmi, v ňom sa mu ukazujú súvislosti, z neho čerpá poučenie. Aj realita je však pretkávaná snovými obrazmi a farbami, ktoré súvisia skôr s menami vecí, než s ich skutočnou podstatou.

Cukuru predstavuje životné obdobie, ktorým si nejakým spôsobom prejde každý z nás. U niekoho prebehne rýchlejšie, u niekoho trvá celé roky. Hrdina prežíva pocit odlúčenia, vytrhnutia zo sveta, nepochopenie. Po ničom netúži viac ako po obyčajnom živote. Aby čas plynul akosi bez jeho pričinenia. On sám prechádza v románe najväčším vývojom, ale vidíme aj ako sa zmenili jeho priatelia. Jediným akoby nemenným bodom je Cukuruova priateľka. Napriek tomu je veľmi plastickou postavou.

Kniha ponúka oddych, zamyslenie aj podnetné myšlienky. Rozuzlenie príbehu je veľmi uspokojivé, hoci mi chýbal nejaký jednoznačný záver. Priateľstvo ako ústredná téma sa v knihách pre dospelých takmer nevyskytuje. A pritom sú to jedny z najdôležitejších vzťahov, ktoré máme.

A ukážku z knihy si môžete prečítať > TU

Idle Berry

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu