Americká spisovateľka Donna Tartt nie je pre slovenské publikum skôr veľkou neznámou, ako dobre známou umelkyňou. Po úspešnou uvedení bestsellerov The Secret History a The Little Friend na trh uvádza nemenej strhujúci príbeh osiroteného, trinásťročného Thea Deckera.

Každý kto raz prepadol autorkinmu živému, priam na dlani pulzujúcemu spôsobu vykresľovania medziľudským vzťahov, každodenných radostí aj trápení, pocitov neistoty a strachu, ale aj vzácnych chvíľ pochopenia v kruhu svojich najbližších, istotne nebude ľutovať „zastavený čas“ v spoločnosti „zlatej pinky“ – Goldfinch. Prečítala som si ju v anglickom origináli…

Recenzia na knihu Goldfinch od autorky Donny Tartt  obalka
obálky knihy (zdroj: Slovart)

Hlavná dejová línia sa vinie okolo životného osudu dospievajúceho chlapca Thea. Theo žije so svojou matkou, ktorá je jeho jediným oporným múrom v každodennom ruchu veľkomesta, ale i vlastnej duše.

Tento intímny, dôverný, priam krehký vzťah dvoch senzitívnych, navzájom odovzdaných bytostí spájajú nemilé spomienky na otca, notorického alkoholika. Všetko sa však obracia naruby, v okamihu požiaru v budove galérie. Theo stratil to najvzácnejšie, čo mal. Vlastnú matku.

Z nekonečného víru sebaľutovania a „preparovania“ minulosti sa dostáva až v okamihu stretnutia svojho jediného priateľa, nadpriemerne inteligentného, scestovaného, ale o to komplikovanejšieho chlapca menom Boris.

Boris je jeho linka záchrany, volajúca sama o pomoc. Vytrháva ho z područia chladného, nesympatického pána Barboura a nepriamo zbližuje i s odcudzeným otcom a jeho družkou Xandrou. S Borisom trávi Deň vďakyvzdania, Vianoce, cestuje, pozerá filmy, vedie slovné prestrelky a – pije.

V príbehu sa stretávame s jemne, detailne a uveriteľne vykreslenými ľudskými typmi a charaktermi, snímanými očami mierne ironického, ale maximálne všímavého chlapca.

Štýl autorkinho písania v mnohých miestach pripomína Salingerovu novelu − Kto chytá v žite, jedno z najznámejších diel americkej literatúry. Goldfinch nie je len príbehom dospievania a útlej miniatúry flámskeho barokového maliara Carla Fabritia. Je to panoráma.

Prechod cez najskrytejšie zákutia každodenného života v New Yorku, spôsoboch žitia, stravovania, vnímania seba a okolia. Prisťahovalectva, (ne)vzdelania, samoty a blízkosti.

Autorka prechádza mestom ako nepozvaný hosť, kriticky a úprimne. Žensky senzitívne a detsky zvedavo. Dlhé, podrobné opisy nevyznievajú nudne a strnulo. Pohybujú sa skôr na pomedzí maľby a prózy, približujú každý detail.

Posledné vety príbeh neuzatvárajú definitívnou platnosťou. Otázka visí vo vzduchu podobne ako nevysvetliteľný význam osamoteného vtáčika. Prečo práve námet pinky? V dobe zobrazovania zátiší rýb, ovocia a kvetov. Morských marín a obchodu Nizozemska 17. stor. a New Yorku nového milénia.

Lucia Juríková

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu