Nevinné detstvo. Sentimentálne spomienky na kolotoče, prvú kofolu a prvý bozk na cintoríne. Naozajstný, jazýčkový. Vôňa tehelne a ílu, kostol, kam sa neoplatí chodiť hrať, i ostnatý drôt. Možný tajný tunel popod rieku Moravu, darčeky, ktoré posielajú rodičia z Rakúska svojmu Petrovi. Prvé bitky, smutný kôň na námestíčku pred stanicou a reči krčmových štamgastov. Hrdinské činy pri obrane dievčaťa, prvé ruže na strelnici, rakovina, ktorá zabíja aj deti komunistov…

Peter Pišťanek rozohral vo svojom románe Rukojemník silný realistický príbeh mapujúci udalosti šesťdesiatych rokov, ale tak, aby to nebola prvoplánová politická agitka o dobrých ľuďoch a zlých komunistoch.

Protagonistom príbehu je malý chlapec Peter Achberger, ktorému rodičia emigrujú a nechajú ho – ako rukojemníka režimu – u starých rodičov v Devínskej Starej Vsi.

Recenzia na knihu Rukojemník. Lokomotívy v daždi od Petra Pišťaneka - obalka2Veriac, že možno o pár mesiacov sa poňho vrátia a vezmú ho k sebe, do spokojného, neutrálneho Rakúska. Chlapec chodí do dedinskej školy, spoznáva prvých kamarátov a kamarátky, objavuje malý svet, v ktorom sa dobrodružné hry na partizánov a nemeckých vojakov či Winetoua prelínajú s útržkami informácií o udavačoch, pohraničnej stráži, rozviedčikoch, kostole, podpultovom tovare.

Peter sa učí byť človekom, medzi spolužiakmi odhaľuje rôzne charaktery. On, s biľagom dieťaťa emigrantov sa kamaráti s Ferkom, nešťastným synom miestneho komunistu.

Vážnejší než rovesníci, vychovávaný starosvetskými prarodičmi v relatívnom blahobyte (dedo je dedinský krčmár a tak trochu aj centrum podpultového obchodu), si Peter užíva bezpečné, bezproblémové detstvo.

Vie, hlavne vďaka hračkám, ktoré prichádzajú zo Západu, že niekde žijú jeho rodičia, ale prvé stretnutie s nimi na začiatku slobodného leta 1968 je preňho skôr šokom. Príbeh sa končí pár dní po ruskej okupácii, ktorú Pišťanek vykreslil s prekvapujúcou jemnosťou a zároveň emocionálnou hĺbkou.

Pišťankov detský svet v knihe Rukojemník je ukážkou románovej koncepcie malých súkromných dejín obyčajných ľudí, ktorí sa musia vysporadúvať s okolnosťami veľkej histórie.

Sme rukojemníkmi dejín. Život keksíkov, zablatených nohavíc, detských snov, ale aj ten naozajstný „dospelácky“ život dedinskej krčmy, školského sveta učiteliek a učiteľov, pohraničníkov či kádrov, sa prosto vyvíja a mení aj podľa politickej situácie.

Autor však akoby na citlivých lekárnických váhach meral, koľko „politiky“ stačí na to, aby sme sledovali ľudí a nie tézy. Charaktery sa ukazujú v krízových situáciách, ľudia sú ľuďmi, dobrými aj sviňami.

Kontrast detských bitiek a priekov a dospelého sveta je o to zábavnejší, že hry dospelých a detí na veliteľov a podriadených sa veľmi nelíšia. Akurát činy dospelých môžu mať tragické následky, na rozdiel od detských škrabancov.

Martin Kasarda

publikované už 23. novembra 2014

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu