Hovorí sa, že najviac nám dokážu ublížiť ľudia, ktorí sú nám najbližší. Už ste v živote niekomu ublížili? Ľutujete to? Bol vám ten človek blízky? Nebodaj váš súrodenec na ktorého ste celý život žiarlili? Váš najlepší priateľ? Ako sa mu môžete ospravedlniť? A čo ak už nedostanete možnosť?

Recenzia na knihu „Šok z pádu“ od autora Nathana FileraO čom je kniha Šok z pádu? Matthew je o tri roky mladší od svojho brata, no aj tak vždy za všetko niesol zodpovednosť on.

Simon má Downov syndróm a nie je teda za seba úplne zodpovedný. Žiarlivosť robí zo staršieho brata zvláštneho človeka už v detstve. Po nehode, po ktorej ho Simon s vypätím všetkých síl priniesol k rodičom, sa u Matthewa naplno prejaví schizofrénia.

Simon zomrel, no s Mattom stále komunikuje. Jeho stav zhoršuje neduh mnohých mladých z jeho generácie – marihuana. Simon je všade okolo neho. Chce sa hrať. Matt pre neho musí niečo urobiť. Niečo pekné. Niečo veľké. Veď hoci mu to nikto nikdy nepovedal, istotne si všetci myslia, že tá nehoda bola jeho vina.

Kniha mi trochu pripomína štýl inej knihy – Charlieho malých tajomstiev – ak ste ju čítali, tak mi možno dáte za pravdu: Charlie píše listy, Matthew píše v rámci terapie. Charlie píše aby bol vypočutý, Matt aby vyrozprával svoj príbeh.

Kniha pripomína lekársky spis – obsahuje aj oficiálne dokumenty, ktoré dopĺňajú informácie, ktoré pacient nemôže sám pomenovať. Zmenu vo vnímaní vidíme aj v zmene písma. Akoby sme naozaj nahliadli do Mattovej hlavy. Štýl autora vyvoláva nervozitu – predpokladám, že rovnako, ako by vyvolávali nervozitu zápisky skutočného psychiatrického prípadu.

Vypovedá viac ako text samotný. Chaos, ktorý v sebe má ilustruje chaos v myšlienkach a pocitoch. Písať tak, aby to bolo uveriteľné je skutočným majstrovstvom.

Dej sa točí okolo Mattovej rodiny. V jeho príbehu sa mihnú aj zdravotníci a pár priateľov, ale nakoniec je to príbeh o jeho rodine. Hovorí o bratovi, ktorý ho ľúbil nadovšetko. O mame, ktorá musela brať lieky, aby neskončila na oddelení so svojim schizofrénnym synom.

O otcovi, ktorý sa snažil udržať rodinu pohromade. O starých rodičoch, ktorí boli ku koncu jediní, na koho Matt dal. No najmä o Mattovi, jeho láske k bratovi, ktorá nabrala obludné rozmery; o vine, ktorá mu nedala spávať a o vzdore, ktorý v sebe nedokázal potlačiť.

Nathan Filer nehovorí o psychiatrických pacientoch ako o bláznoch, ktorých treba ľutovať. Ale nehovorí o nich ani ako o nebezpečných šialencoch, ktorých musí spoločnosť odvrhnúť. Dlhé roky s nimi pracoval a vie, že sú to len ľudia, ktorí sú chorí. A choroba sa musí liečiť. Za svoj veľmi zaujímavý debut bol ocenený hodnotnou cenou Costa Book Award.

Záver románu je napriek svojej neurčitosti povzbudivý. Nehovorí o zázračnom uzdravení ani vzkriesení z mŕtvych, ale o tom, ako život ide ďalej. Ako môže jedna udalosť ovplyvniť všetko a že mentálna choroba sa nelieči iba liekmi, ale najmä vnútornou zmenou pacienta.

Ak vás téma zaujíma, prečítajte si túto knihu a budete nadšení. A ak sa podobnej tematike podvedome vyhýbate, aj tak si skúste prečítať Šok z pádu a možno pochopíte, že duševná choroba nie je taká, ako sa o nej hovorí.

Idle Berry

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu