Horkosladký literárny triptych o láske, zrade a o argentínskom tangu. Tak sa začína anotácia jednej z noviniek vydavateľstva Slovart s názvom Tango starej gardy. Španielsky autor Arturo Pérez –Reverte, pôvodne novinár, má ako spisovateľ na konte celkom slušnú zbierku diel.

Tohtoročnú novinku však označujú ako najzrelšie dielo a sám autor vraví, že musel prekročiť prah 60-ky, aby túto knihu napísal. Tango starej gardy je iné. Výnimočné svojou atmosférou a práve prívlastok „horkosladký“ triptych ho vystihuje. Táto na pohľad navzájom si odporujúca kombinácia je citeľná od prvých stránok diela. Čitateľa Pérez-Reverte dostane na kolená tým, ako prirodzene vie popísať sentimentálny príbeh, lásku a svojím spôsobom aj cynizmus, ktorý vkladá do diela. Je majster slova, rozvíjania atmosféry spôsobom, aký vám nedovolí vzdialiť sa od knihy. Tento Španiel je umelec, ktorý sa dokáže s príbehmi aj štylistikou pohrávať tak fascinujúco a zároveň natoľko nenásilne, že napriek love-story sa nebudete cítiť ako na Titanicu a napriek občianskej vojne ako v dokumentárnom filme.

Slovart-Arturo Pérez –Reverte-Tango starej gradyMajstrovský španielsky rozprávač začína svoj prvý príbeh stávkou dvoch hudobných skladateľov, pričom  jedného z nich zavedie do Buenos Aires roku 1928. Autor knihy nie je povrchný a nezabúda ani na podstatné detaily: zavedie vás do hudobného a baletného sveta, zoznámi s Ďagilevom, ruskými skladateľmi, francúzskym impresionizmom či parížskou smotánkou, jednoducho, každá jeho čo i len drobná vsuvka má v Tangu starej gardy zmysel. Skladateľ spoločne so svojou nádhernou manželkou Mechou sa na zaoceánskom parníku stretnú s Maxom, profesionálnym tanečníkom, zvodcom, bonvivánom a darebákom v jednej osobe, ktorého vášnivý tanec a jeho osobnosť predurčili stať sa jedným z vrcholov manželského trojuholníka. Napätie medzi dvoma mladými ľuďmi cítiť od prvého momentu ich stretnutia. Už to, ako autor opisuje ženskú šiju či oči medovej farby hrdinky, ktorá priam srší vrodenou eleganciou a inteligenciou a rafinovane sa vyhýba Maxovi, vytvára erotické napätie. Čitateľ hneď vie, že zopár rozhovorov a najmä spoločné tango nemôže skončiť inak ako mileneckým vzťahom, nie však vulgárne podaným. Autor je natoľko vkusný a taktný, že dokáže erotiku vkomponovať do diela tak, že ju príjme aj prudérnejší človek (skutočne zvláštny na temperamentného Španiela). A treba si úprimne priznať, darebák Max a dokonalý tanečník s naučenými spôsobmi vyššej spoločnosti veru má svoje čaro. Stačí trošku fantázie a čitateľky sa doňho platonicky zamilujú tiež…

Napätie sa autorovi darí udržať aj tým, že v jednotlivých po sebe nasledujúcich kapitolách preskakuje desaťročia a pochopiteľne, nikdy nedopovie v tom ktorom príbehu všetko. Darí sa mu končiť presne v momente a preskočiť 40 rokov tak ladne a potom znovu vrátiť do minulosti, že človek nemá pocit zámernej kalkulácie autora udržať pozornosť čitateľa za každú cenu. Napríklad moment, keď sa mladí milenci stretnú, keď už majú šediny, je autorovým perom popísaný nezabudnuteľne a po prečítaní knihy sa dokáže ešte dlho v čitateľovi spontánne vynárať. Španielsky novinár a spisovateľ má obrovský cit pre popisovanie detailov, nie však rozvláčnym romantickým štýlom, ale výrazmi, ktoré rozvíjajú predstavivosť, lebo sú prosto krásne, ak je to potrebné aj kruté, keď si to situácia vyžaduje.

Ďalším pozoruhodným momentom je striedanie rôznych krajín, v ktorých sa čitateľ ocitne. Až dych vyrážajú pasáže, keď Max hovorí o histórii tanga. Spôsob, akým sa tancovalo kedysi, keď bol ešte dieťaťom a žil vo Venezuele a korene tohto vášnivého tanca, ktoré nájdete až v Afrike, sú popísané tak živo a do takých detailov, že či už ste tanečník alebo nie, pokúšate si podľa slov predstaviť si, že ste hlavným aktérom tanca práve vy. Pérez-Reverte je majstrovským rozprávačom, vie, ako narábať so slovom, štylistikou, zároveň do príbehov vsunúť aj kus histórie. Od tanga sa tak zrazu ocitnete aj na majstrovstvách v šachu. A tak plynulo, prirodzene, že si ani nestihnete všimnúť moment, kedy sa tak stalo. Pritom ide o pomerne ľahké čítanie, žiadne ťažké filozofické žvásty ani pocukrovaný príbeh lásky. Práve horkosť a sladkosť zároveň Tango starej gardy vystihuje. Niekto by sa už mohol konečne spamätať a nakrútiť podľa tejto knihy skvelý film, ktorý by nemal hollywoodsku pachuť. Aj keby bola ústredným motívom láska Mechy a Maxa, rozhodne by to nebol príbeh plný pátosu sladkého ako med (na medovú má predsa v tejto story výhradné právo hlavná hrdinka Mecha), ale histórie, lásky, vášne, tanca, vojny, zrady, jednoducho o živote samotnom.

Ak chcete naozaj siahnuť po niečom, čo vás pobaví, dojme, zaujme a zároveň vám poskytne aj dobrý relax, tak siahnite po tejto knihe. Zaručene ju prečítate na jeden hlt bez potrebnej prestávky.

George Sandová

 

Zdroj fotografie: SLOVART

REKLAMAadv.: