Historické nástroje síce bývajú zradné čo sa týka ladenia, ale v prípade kombinácie výnimočného talentu a priezračnej barokovej hudby v unikátnom prostredí chrámu, sa dočkáte naozaj unikátneho hudobného zážitku približujúceho sa nirváne, ako sme to prežívali aj my na koncerte v rámci podujatia Dolce vitaj.

Katedrála sv. Martina sa stala miestom nezvyčajného hudobného sviatku v podaní mladých slovenských virtuózov hrajúcich na hudobné nástroje z dielní legendárnych majstrov zvučných mien  ako napr. A. Stradivariho, A. H. Amatiho alebo L. Ventapaneho.

Komorný súbor Orchestra Sinfonietta Bratislava pod vedením Pavla Bogacza ml. „doprevádzal“ sólistov zvučných mien – Dalibora Karvaya, Ferdinanda Slezáka a Petra Barana, ktorí svojimi precítenými a vyšperkovanými vystúpeniami rozozvučali gotický chrám dielami Zeljenku, Bartóka, Albinoniho a A. Vivaldiho.

Recenzia Unikátny koncert rozburácal Dóm sv. Martina - 5

Po dlhých rokoch sa väčšinou poloprázdne „hľadisko“ sv. omší architektonicky osobitej stavby, ktorá primárne slúži svojej sakrálnej funkcii a zároveň ako turisticky vyhľadávaná historická pamiatka, zaplnilo hudobnými nadšencami do posledného miesta.

Veľký záujem nielen laickej verejnosti zrejme šokoval aj samotných protagonistov, ktorí sa museli zo sakristie predierať na „pódium“ davom. Najmä po vystúpení Dalibora Karvaya sa nadšenie premenilo doslova na burácajúci. Ako to už na Slovensku chodí, obmedzený počet miest na sedenie pridelili organizátori osobám „najpovolanejším“, ktorí väčšinou pozvánku na podujatie tohto typu posunú blízkym alebo neprídu vôbec a náhodne zblúdeným návštevníkom ostali iba „čestné“ miesta pri stĺpoch vzadu.

Boli sme taktiež prekvapení, že ani obrovský záujem neprinútil kompetentných sprístupniť pomerne veľký chór. Z kuloárov sme sa dozvedeli, že nebýva sprístupnený verejnosti ani počas omší, no pri podujatí tohto typu azda mohli spraviť kompetentní výnimku.

Recenzia Unikátny koncert rozburácal Dóm sv. Martina - 4

Po oficiálnych príhovoroch predstaviteľov Talianskeho kultúrneho inštitútu a nevýslovných ďakovaniach donorom unikátnych hudobných nástrojov, sme sa dostali k tomu najdôležitejšiemu – hudbe.

Koncert v Katedrále otvorila Musica Slovaca I. Zeljenku, ktorého kompozičný štýl a atypickú inštrumentáciu netreba hudobným nadšencom ani návštevníkom koncertov Slovenskej filharmónie nijako detailnejšie opisovať, nakoľko úryvok z menovanej skladby ich víta na každom koncerte.

Komorný súbor Orchestra Sinfonietta Bratislava sa predstavil pod vedením Pavla Bogacza ml., ktorý celý večer hral na husliach z dielne A. H. Amatiho (1619).

Boli sme prekvapení dobrou akustikou gotického Bohostánku, ktorá síce nemilosrdne zosilňovala aj „nedohrané“ noty a aj náhodné zapretie slákom o nesprávnu strunu bolo o čosi počuteľnejšie, nečakali sme ani dokonale plastický zvuk príznačný obrovským symfonickým telesám, ale výsledkom sme boli nadšení.

Mladí hudobníci hrali zanietene a so širokou dušou a preto si tentokrát zoberieme viacej ku srdcu slová našich učiteľov z univerzity a drobné rytmické zakolísania a intonačné nepresnosti, ktoré sa nájdu vždy, hudobníkom odpustíme a sústredíme sa výlučne na autentickú reprodukciu jedinečného umeleckého zážitku, ktorý vyvrcholil sólovým prednesom Paganiniho skladby Nel corpiúsento Daliborom Karvayom, ktorý si publikum v Dóme vyslovene podmanil spôsobom jemu vlastným.

Recenzia Unikátny koncert rozburácal Dóm sv. Martina - 2
Dalibor Karvay

„Paganiniho Vám len tak niekto nezahrá,“ vravievala nám na prednáškach staručká pani profesorka, no po vypočutí prvých pár taktov menovanej skladby v interpretácii Dalibora Karvaya sme nadobudli dojem, že sólista sa s mimoriadne náročným a vypätým sólovým partom ihneď zžil a interpretoval ho jedinečným spôsobom.

Paganiniho dikcia Brillante bola v plnej miere vyslyšaná, v sólistovom prípade sme už písali, že jeho precítenosť, excelentná technická dispozícia a virtuozita sú jeho základnými výrazovými prvkami, ku ktorým dokáže pridať ešte niečo navyše a inak to nebolo ani v tento večer.

Nemyslíme si, že to bolo iba vďaka „stradivárkam“, teda nástroju Antonio Stradivari ex Leopold Auer, 1699, ale bezpochyby aj talentom, s akým sa musí človek iba narodiť. Inak sú aj „stradivárky“ zbytočné… Publikum ostalo po poslednom tóne bez dychu a potlesk hŕstky poslucháčov následne rozburácal celý Dóm a nechýbalo ani povestné bravó ako aj uznanie spoluhráčov.

Recenzia Unikátny koncert rozburácal Dóm sv. Martina - 1
Ferdinand Slezák

Mladý, iba trinásťročný Ferdinand Slezák  interpretoval Bartókove Rumunské ľudové tance na nástroji Marco Osio, 2001, ktorého výkon bezpochyby zaujal precíteným výrazom, no zdá sa, že sólistovou väčšou devízou v budúcnosti bude rytmická dispozícia.

Naozajstnou čerešničkou na záver bol Vivaldiho Koncert D mol, RV 565 pre dvoje huslí, violončelo a orchester.

Sólové party predniesli Dalibor Karvay a Pavel Bogacz ml., violončelového partu sa ujal prvý violončelista Slovenskej filharmónie Peter Baran (hral na violončele z dielne Lorenzo Ventapane, ca 1830), ktorých sprevádzal Orchester Sinfonietta Bratislava. Aj v tomto diele bezpochyby zažiaril Dalibor Karvay popri excelentnom výkone skúseného Petra Barana.

Recenzia Unikátny koncert rozburácal Dóm sv. Martina - 3
Vivaldiho Koncert D mol, RV 565 pre dvoje huslí

Dielo klasického majstra hudobnej formy a odvážneho experimentátora s harmóniou umocnené sakrálnym prostredím vyznelo po zvukovej stránke ako jednoliaty celok, no pri ladení už priam historických nástrojov protagonistov sme mali pocit, že, najmä „stradivárky“, pre ktoré bol Paganini naozaj veľkou „výplatou“, boli už „intonačne unavené“ a aj violončelo neznelo vo vyšších polohách priam ideálne, ale to už sú naozaj marginálne detaily, ktoré výkony protagonistov nezatienili a burácajúce publikum odmenili dvoma prídavkami, pri ktorých viacerým dámam vyhŕkli slzy.

Či už to bolo z estetických dôvodov a skrátka preto, že sa to hodí, alebo to bolo Bachovou matematickou genialitou umocnenou jeho nadčasovým experimentmi a dokonale prepracovanou hudobnou formou, ktorá tak ideálne vystihovala pokoru človeka pred Bohom, necháme na zvážení prítomných poslucháčov.

Matúš Pupák

 

Zdroj fotografií: Kharisma, autor fotografií Zdenko Hanout, viď. www.hanout.eu

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu