V štúdii štvorica výskumníkov ponúka prehľadné štatistiky o používaní najpopulárnejších webových stránok, ktoré boli nezávislými stranami na kontrolu faktov a ďalšími pozorovateľmi označené ako stránky s falošnými správami a dezinformáciami.

V štúdii je venovaná pozornosť najmä krajinám Francúzsko a Taliansko, pretože obidve krajiny sú vnímané ako štáty čeliace vážnym problémom s neúspešnou a ideologicky, respektíve politicky, motivovanou on-line dezinformovanosťou.

Z výsledkov štúdie vyplynulo, že žiadna z falošných spravodajských webových stránok, ktoré boli súčasťou výskumu, nemala v roku 2017 priemerný mesačný dosah viac ako 3,5%, pričom väčšina z nich dosiahla menej ako 1% online populácie pre obe krajiny, teda aj Francúzsko, aj Taliansku.

Pre porovnanie, najpopulárnejšia spravodajská stránka vo Francúzsku „Le Figaro“ mala priemerný mesačný dosah 22,3% čitateľov a najpopulárnejšia spravodajská stránka v Taliansku „La Repubblica“ mala priemerný mesačný dosah 50,9% čitateľov.

Celkom priaznivé sú aj výsledky, ktoré vypovedajú o čase, ktorý používatelia strávia čítaním webov s falošnými správami.

Celkový čas strávený čítaním spravodajských webov s falošnými správami je každý mesiac nižší ako čas strávený čítaním spravodajských webových stránok.

Najobľúbenejšie stránky s falošnými správami vo Francúzsku sú podľa výsledkov prieskumu zobrazené približne 10-miliónov minút za mesiac. V Taliansku je to 7,5-miliónov.

Pre porovnanie čitatelia strávili priemerne 178-miliónov minút za mesiac so spravodajským webom „Le Monde“ a 443-miliónov minút s „La Repubblicou“, čo je viac ako celkový čas strávený so všetkými 20-timi falošnými správami v každej vzorke.

Prístup na webové stránky je všeobecne veľmi rozdielny, no úroveň interakcie na Facebooku generovaná malým počtom falošných spravodajských smerov zodpovedá alebo prekračuje úroveň interaktívnych správ, ktoré produkujú najpopulárnejšie spravodajské značky.

Úroveň interakcie na Facebooku bola v tomto prípade definovaná ako celkový počet pripomienok, akcií a reakcií. Vo Francúzsku vytvorila jedna falošná spravodajská sieť v priemere viac ako 11-miliónov interakcií za mesiac, čo je päťkrát viac ako majú uznávané spravodajské značky.

Zaujímavé je zistenie, že vo Francúzsku aj v Taliansku, vo väčšine prípadov, falošné spravodajské siete nevytvárajú toľko interakcií ako uznávané spravodajské značky.

V štúdii je, ale vysvetlené, že táto skutočnosť je ovplyvnená tým, že existujú obrovské rozdiely medzi spravodajskými webmi a spravodajskými webmi s falošnými správami z hľadiska povesti a zdrojov, okrem toho spravodajské weby produkujú oveľa väčšie množstvo online obsahu.

Celkové výsledky štúdie poukazujú na skutočnosť, že mnohé najvýznamnejšie spravodajské webové stránky s falošnými správami v týchto krajinách sú oveľa menej populárne ako veľké spravodajské stránky.

Rozdiel medzi falošnými spravodajskými stránkami a spravodajskými stránkami z hľadiska interakcií na Facebooku je, ale omnoho menej jasný.

Autori štúdie sa domnievajú, že online dezinformácia je dôležitou otázkou, ktorej by mala verejnosť, vydavatelia, platformové spoločnosti, tvorcovia politík a ďalšie zainteresované strany venovať väčšiu pozornosť.

Celkový výsledok štúdie je v konečnom dôsledku priaznivý. Analýza dostupných dôkazov naznačuje, že falošné správy majú obmedzenejší dosah, ako sa predpokladalo.

Na druhej strane ako uvádza rcmediafreedom.eu existujú určité obavy, ktoré mohli skresliť výsledok štúdie.

Prvá obava sa týka použitého primárneho zdroja, pretože je možné, že dosah Facebooku z hľadiska počtu návštevníkov analyzovaných falošných spravodajských stránok môže byť vyšší ako výsledok štúdie, ktorý zohľadňuje iba údaje, ktoré Facebook sprístupňuje, teda údaje o interakciách.

Ďalšia obava sa týka použitia priemerných dát zo štúdie, pretože priemerné a agregované dáta môžu maskovať dosah a dopad jednotlivých spravodajských príbehov a úlohu dezinformácie okolo konkrétnych udalostí, problémov alebo príležitostných príbehov, ktoré môžu byť virálne.

Hoci je správa dobrým krokom k poskytovaniu dôkazov o šírení dezinformácií a falošných správ, v tomto smere je potrebné zrealizovať omnoho viac výskumov, aby bolo možné získať o tejto problematike komplexnejší a ucelenejší obraz.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu