Rak-03-2013-obalka
Pre viac informácii o ďalších číslach RAKA – kliknite na tento banner

Poznáte kultúrny časopis RAK? Budeme Vám pravidelne prinášať v našej rubrike „Knihy“
upútavky na nové čislo RAKA!

Časopis RAK to je:
Revue Aktuálnej Kultúry – uverejňuje pôvodné aj prekladové umelecké texty, eseje, články, štúdie autorov všetkých generácií a najrozličnejších estetických orientácií. Recenzie a notácie v RAK-u orientujú v aktuálnej knižnej produkcii. Okrem literatúry RAK komentuje aj iné umenia a humanitné vedné odbory, informuje o významných literárnych a umeleckých udalostiach. RAK ilustrujú poprední slovenskí výtvarníci.

▲ V medzinárodnom redakčnom kruhu RAK-a pracujú Dagmar Mária ANOCA, Vladimír BALLA, Peter BRABENEC, Ivan ČIČMANEC, Dušan DUŠEK, Anton ELIÁŠ, Marcel FORGÁČ, Vladislav GÁLIS, Joanna GOSCZYŤSKA, Marián HEVEŠI, Daniel HEVIER, Tomáš HORVÁTH, Rudolf CHMEL, Pavel JANOUŠEK, Ivan KADLEČÍK, Milan KENDRA, Viliam KLIMÁČEK, Lubomír MACHALA, Gabriela MIHALKOVÁ, Marek MITKA, Ľudovít PETRAŠKO, Peter PETRO, Vlado PISÁR, Ivan POPOVIČ, Robert PYNSENT, Pavol RANKOV, Peter REPKA, Eva ROSENBAUMOVÁ, Renata SAKOHOESS, Marta SOUČKOVÁ, Dušan ŠIMKO, Ivan ZNÁŠIK.

▲▲ Šéfredaktorom je: Braňo HOCHEL. Redaktori: Daniel BARABAS, Jitka ROŽŤOVÁ. Výtvarné spracovanie: Fero JABLONOVSKÝ. ▲▲▲ RAK si môžete zakúpiť v novinových stánkoch, v predajniach časopisov a v špičkových kníhkupectvách. ▲▲▲▲ V obsahoch podčiarknuté texty sú prístupné online. ▲▲▲▲▲ Objednávky v predplatnom aj elektronicky na adrese rak@slovart.sk

Rak-03-2013-obalka.indd
Z komentáru Marcela Forgáča k poviedke Milana Kunderu „Falešný autostop“
Postavami Kunderovej poviedky Falešný autostop sú dve bezmenné postavy – muž a žena. Začiatok poviedky sa nesie v znamení určenia ich osobnostných profilov, vytvorenia ich identifikačných rámcov, ale i odhalenia toho, čo považujú za svoje charakterové obmedzenia či nedostatky. Postavy tu myslia seba a seba navzájom v horizonte „Ja som ja voči tebe“, ktorý označuje konštantný rámec ich povahových čŕt. Postavy však hru na stopárku a vodiča, ktorú po ceste na dovolenku rozvinú, uvoľňujú hranice tohto sebaurčenia, čím dochádza k relativizácii toho, čo považovali v rámci sebamyslenia za invariantné. Hra je v tomto zmysle charakterotvorná a jej následky sú pre postavy zničujúce.
(…)
O Kunderovej poviedke platí – je to čítanie na celý život… rozrušujúce… udivujúce… kľúčové.

 


Z poviedky Milana Zelinku „Dva listy“
 Však nielen tu, ale aj v Opoji sa pekne vyšívalo!  Tiež ľudová výšivka z okolia mi veľmi mnoho dala: na nej som si mohla do chuti vyskúšať všetky tie staré techniky, ktoré nás učili aj v škole v Pešti. Ale bárs fčúl túžim robiť viacej panskú výšivku, takú, o ktorú majú záujem trnavskí obchodníci, čo nesedia stále len v Trnave vo svojich sklepoch, ale si zájdu až sem, do Kerestúru, strašne som zatúžila aj po výšivkách z iných krajov nášho Horného Uhorska. A tak si predstav, čo som nespravila! Začala som Ti vypisovať listy najprv len na niektoré blízke pošty, jako sú napríklad N. Tapolcsán, alebo až hen za Zvolen do Tekova a potom až do Liptó St. Miklóša, a predstav si, že nakoniec až do Girált za Eperjés, ten Prešov, však ich tu nemôžem všetky ani vymenovať, veď by ich bolo moc. Prosila som poštmajstrov, aby mi oproti peniazom, ktoré im ja obratom pošlem, poslali  nejaké vzorníky domácej výšivky a ak môžu, aj niečo z krojov… A niektorí z nich mi aj vyšli v ústrety, len si to predstav! Asi im to nebolo všetko jedno, keď ich o to prosila kerestúrska poštmajsterka. Už ma to stálo fúru peňazí, ale stálo to za to! Teším sa prevelice!

Z recenzie Ľudovíta Petraška na slovenský preklad románu Lajosa Grendel „Život dlhý takmer štyri týždne“
Zablúdiť v predlhých, hoci racionálne konštruovaných vetných konštrukciách dovolí občas aj neraz ťažkopádny preklad. Preniesť sa možno azda cez jazykové nečistoty, ako nesluší sa, v srdečnej krajine, špetka vedomia, žobrácka mošna, zámok (miesto „zámka“) či otáznik na konci nepriamej otázky (…si neujasnil, čo vôbec od tohto rozhovoru očakáva?), nie však cez početné preklepy, odstrániteľné automatickou kontrolou pravopisu, hoci, pripusťme, občas zábavné: bez slovenských (= slovesných) predpôn; sa rozšili (= rozišli). Nevedno, na čo sa vzťahuje poznámka pod čiarou (s. 82); aj zvyšky predošlých formulácií (nenahovára si to si len tak) vzbudzujú podozrenie, že text sa nepodrobil záverečnej korektúre. Už vzhľadom na cenu má čitateľ právo na produkt značne profesionálnejší.

Stredná vrstva, meštianstvo (u nás tvrdohlavo stotožňované s  meštiactvom), jeho maďarská odnož dodávala osobitný punc mestám a  mestečkám na slovenskom juhu. Protagonista, ktorý z neho vzišiel, vyznáva jej hodnoty i po tom, ako zanikla, prinajlepšom pretrvala v  nanajvýš modifikovanej podobe. Na rozdiel od otca on sám nikdy nevybočil z radu, aj moc mu venovala iba ak letmú pozornosť, keď sa vrátil z prvého pobytu v kapitalistickej cudzine. Ani vtedy eštebák nemal dôvod zapochybovať o jeho lojalite. Boh či kto Vargu „síce nevybavil mimoriadnymi schopnosťami, ale ani nepotrestal takými charakterovými alebo duševnými nedostatkami, za ktoré by sa musel hanbiť“. Robil, čo sa od neho čakalo – a tak vlastne nemá ani veľmi na čo spomínať.

Príjemné čitateľské zážitky želám!


Braňo Hochel

šéfredaktor Rak

www.slovart.sk

REKLAMAadv.: