Zdroj foto: Freepik

Zablokovať všetky mediálne kanály, ktoré publikujú fake news, nie je podľa viacerých žurnalistov riešenie. Vytvárať nejakú čiernu listinu webov a mediálnych kanálov je podľa nich kontraproduktívne.

Otázkou falošných správ, ktoré sú v poslednom období pálčivým problémom internetu sa zaoberal aj internetový podnikateľ Kalev Leetaru, prispievateľ magazínu Forbes.

Riešiť problém zablokovaním všetkým médií, ktoré poskytli nejakú falošnú správu, prichádza vo veľkej miere od veľkých mediálnych expertov.

V posledných týždňoch sa, ale začínajú objavovať názory, že tento krok určite nie je správnym riešením, tento názor zastáva aj Tim Cook, šéf spoločnosti Apple Inc. Čítajte viac.

Podľa názoru niektorých expertov nie je označovanie falošných správ, či celých informačných médií ako nedôveryhodných, dobrým riešením, v skutočnosti toto riešenie len podporuje šírenie klamlivých a zavádzajúcich informácií.

Riešenie tohto problému podľa nich spočíva v prevencii, čiže v tom, aby sa takéto správy a články na internet vôbec nedostali, alebo napríklad v kontrolných algoritmoch.

Každý deň vlády, firmy, neziskové organizácie, spravodajské agentúry a mnoho ďalších organizácií vedome alebo nevedome publikujú množstvo nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií, ktoré sa v mnohých prípadoch doslova stratia medzi zvyškom inak správneho materiálu.

Tieto nepravdivé informácie putujú ďalej, preberajú ich rôzne mediálne kanály (veľakrát aj jeden od druhého) a tak sa tieto „fake news“ znova a znova publikujú cez rôzne vydavateľstvá a sociálne siete.

Základ vzniku takýchto dezinformácií je rôzny, môže to byť napríklad len obyčajná chyba, nedorozumenie, nesprávny výklad či preklad… Zdroje, ktoré úmyselne poskytujú škodlivé informácie môžu byť z vládnych zdrojov, ktoré do sveta vypúšťajú upravené príbehy až po podvodníkov, ktorí sa snažia rýchlym spôsobom zarobiť peniaze na reklamách.

Kalev Leetaru sa vo svojej úvahe zaoberá komplikovaným prístupom k označovaniu falošných správ a článkov, hoci takzvané komunity anti- falošných správ tvrdia, že je to jednoduché.

Označiť článok za vedome falošný, teda poskytujúci nepravdivé informácie je jednoduché, napríklad pri článkoch, ktoré sa snažia rýchlo zarobiť na reklamách, no problém nastáva pri dezinformáciach, ktoré idú z vládného prostredia s cieľom zavádzať verejnosť a informačné agentúry, ktoré ich šíria ďalej.

Stačí sa poriadne pozrieť na obsah ktorékoľvek známeho informačného média a po dôkladnom preštudovaní viacerých článkov, človek určite narazí aspoň na jednu dezinformáciu.

Okrem toho je problém napríklad aj to, že ak takéto známe médium zistí svoje pochybenie, opravu urobí potichu, tak aby okolo nebol žiadny rozruch, čo znamená, že všetky ostatné médiá nemajú šancu zistiť, že v ich prebratom článku je niečo nesprávne a treba to opraviť a tak sa dezinformácia šíri ďalej.

Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že označovať celé internetové média ako nedôveryhodné a poskytujúce “fake news” a zostavovať z nich niečo ako čiernu listinu, nebude mať na zastavení šírenia dezinformácií a falošných správ takmer žiadny vplyv.

Podľa Kaleva Leetaru sú riešením algoritmy, ktoré pri rozložení článku na jednotlivé tvrdenia, môžu vziať do úvahy nespočetné množstvo kontextových faktorov, ktoré obklopujú každé tvrdenie a dokonca môžu potencionálne vyhodnocovať automatizovanú kontrolu správnosti faktov v základných štatistikách alebo môžu vyhodnocovať výsledky ak ide o kontrolu toho, kto povedal aké tvrdenia.

Tento prístup berie na vedomie, že spoločnosť sa denno-denne stretáva s množstvom nepravdivých informácií, ktoré sa veľakrát nachádzajú medzi ostatnými pravdivými tvrdeniami.

Blokovať celé weby nie je riešením, je to niečo, čo len vytvorí falošný pocit bezpečia. Namiesto takéhoto označovania je potrebné zamerať sa na kontrolu správ a informácií v celom svete ako na milióny tvrdení, ktoré sa len tak víria v kyberpriestore.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu