foto: pixabay.com

Objektívna žurnalistika, ktorá sa sformovala v 19. storočí je v súčasnej dobe úplne odlišná od toho, čo predstavovala vo svojich počiatkoch. Podľa Roba Vijnberga je objektívnosť v tejto dobe presným opakom toho, čo predstavovala v minulosti, čiže určite neplní funkciu strážneho psa a nie je nezávislá.

„Pre redakčný tím je veľmi jednoduché vytvoriť zdanie, že k niečomu zaujíma stanovisko. A to je presne to, čo nechcem. Nikdy to nechceme robiť. Nechceme zaujať stanovisko k správam. Chceme, aby stanovisko k správam zaujali diváci,“ vyjadril sa nedávno Marcel Gelauff, vedúci spravodajského oddelenia holandskej verejnej vysielacej spoločnosti NOS. Jeho vyjadrenie vo svojom článku pre thecorrespondent.com zverejnil Rob Vijnberg.

Objektivita vyjadrená v príspevku Marcela Gelauffa môže byť podľa Vijnberga, tou najhoršie pochopenou, najsúdržnejšou a najnebezpečnejšou ilúziou žurnalistiky, akej sa kedy verilo.

Zle pochopená môže byť preto, lebo je zamieňaná s nezávislosťou a nestrannosťou. Súdržná preto, lebo sa zdá byť jednoduchá a lacná.

Nebezpečná môže byť preto, lebo je to najväčšia lož, ktorú možno povedať verejnosti. A ilúzia je to preto, lebo objektivita neexistuje.

Objektivita v žurnalistika sa začala objavovať v 19. storočí, no mala veľmi odlišné ciele ako má dnes. Pôvodne bola žurnalistika v podstate akýmsi rozhlasom pre mocných, ktorý fungoval veľmi jednoducho.

Čo kráľ nadiktoval, to reportéri napísali. Noviny boli plné vyhlásení z vyšších kruhov, ktoré sa týkali vojny, zmeny navigačných trás, výzvy na modlitbu a podobných tém.

Osveta a vzostup modernej vedy nakoniec vyústili do myšlienky, že žurnalistika by mala fungovať ako kritická protiváha. Znamená to, že by mala pôsobiť ako „strážny pes“ a nie iba ako posol správ.

Toto presvedčenie bolo zakorenené v novom ideáli známom ako objektivita, ktorá bola spojená s nezávislosťou.

Podľa Roba Vijnberga je objektívnosť v tejto dobe presným opakom toho, čo predstavovala v minulosti, čiže určite neplní funkciu strážneho psa a nie je nezávislá.

V tomto storočí je žurnalistika plne profesionalizovaný priemysel s existenciou PR článkov, v ktorom sa stráca každá moderná ilúzia o pravde. Úlohou médií je len oznamovať správy.

Rob Vijinberg vo svojom článku zastáva názor, že ideál novinárskej objektivity je priamou hrozbou pre demokraciu. A vysvetľuje aj prečo.

Niečo také ako objektívnosť neexistuje

Nezaujatosť redakcie voči správam ako ju popísal Gelauff, podľa Vijnberga nie je možná. Popisovanie sveta bez náznaku toho, čo je dobré alebo zlé, relevantné alebo triviálne, pravdivé alebo nepravé je doslova nemožné.

Za každou správou, za každým znakom, spravodajskou položkou leží svetonázor zakorenený v ontologických, epistemologických, metodologických a morálnych predpokladoch.

Ontologický predpoklad predstavuje otázku čo je reálne. Epistemologický predpoklad predstavuje otázku čo je pravda. Metodologický predpoklad predstavuje otázku ako to zistíme a morálny predpoklad predstavuje otázku prečo sa to deje?

Vijenberg uvádza na vysvetlenie aj príklad: „Prečo spravodajstvo vždy predstavuje rast ekonomiky ako niečo pozitívne a nie ako katastrofu pre klímu, životné prostredie alebo koraly v oceáne? Pretože vydavatelia zastávajú názor, že hospodársky rast je dobrý.“

Čiže ak redaktor bude tvrdiť, že nezaujal postoj k danej správe, urobí najzásadnejšie nepravdivé vyhlásenie.

Podľa Vijenberga je objektívnosť najhoršia inštrukcia, ktorú môže vydavateľ dať svojmu tímu.

Objektivita je úbohý ideál

Podľa Vijnberga nič také ako objektívnosť neexistuje. Ak by aj existovala novinári by sa jej museli vyhnúť. Prečo? Pretože slovo „objektivita“ sa zvyčajne chápe v zmysle jeho morálneho rozmeru. Od žurnalistov sa očakáva, že pozastavia svoj morálny úsudok. Nemajú povedať, čo si myslia.

Napriek tomu to nikdy nebolo amorálne podnikanie. Naopak žurnalistika je morálna v každom smere. „Ide o to, čo my ako spoločnosť považujeme za dôležité, alebo by sme mali považovať za dôležité. Celá žurnalistika potom začína a končí nápadmi o dobrom a zlom.

Ak nariadime novinárom, aby skontrolovali svoje morálne úsudky ešte predtým ako sa pustia do spracovania nejakej témy, môže dôjsť k jednej z dvoch vecí.

Buď nebudú vedieť nájsť záchytný bod a vrátia sa bez príbehu, alebo to urobia jediným možným spôsobom, čiže nechajú rozhodnúť ostatných. V praxi to znamená, že sa stanú nástrojom pre ľudí, ktorí majú právomoc rozhodnúť , čo je dôležité, triviálne, dobré alebo zlé,“ píše vo svojom článku  Vijnberg.

Objektívna žurnalistika definovaná nezohľadňovaním postojov alebo názorov sa stala presným opakom pôvodnému zámeru. Dnes ju možno zadefinovať ako slepú poslušnosť opakovania názorov mocných.

Objektivita ohrozuje demokraciu

Vijnberg vo svojom článku pre thecorrespondent.com  tvrdí , že správy sú jedným z najdôležitejších zdrojov informácií v demokratickej spoločnosti.

Dnes viac ako kedykoľvek predtým určujú to ako ľudia spoznávajú, rozumejú a premýšľajú o svete. Ovplyvňujú rozhodovanie ľudí počas volieb, aj to ako človek vníma iných ľudí, iné kultúry a iné krajiny. Do veľkej miery dokonca formuje obraz o človeku samom.

„Náš pohľad na svet je čoraz viac podnecovaný polovičnými pravdami, celými rozprávkami a neskrývanými lžami pochádzajúcimi z najvyššej úrovne globálnej politiky, ktoré sú umocnené podporou najsilnejších domácich politikov a na miliónoch telefónov, notebookov a televízorov sa šíria rýchlosťou v milisekundách. Dnes je omnoho kľúčovejšie ako kedykoľvek predtým, aby žurnalistika niečo symbolizovala. Musíme sa zaviazať k hodnotám, ktoré sú nevyhnutné pre demokratickú spoločnosť, čo znamená kontrolovať moc, snažiť sa prinášať pravdu, poskytovať súvislosť a prehľad,“ napísal vo svojom článku pre thecorrespondent.com, Rob Vijnberg.

Ako príklad uvádza konanie prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý vyfabuloval počet návštevníkov na jeho inaugurácii na post prezidenta. a potom neustále kritizoval a napádal každé médium, ktoré zverejnilo informáciu o skutočnom počte návštevníkov.

Podľa Vijnberga je potrebné povedať, že jeden z najsilnejších politikov na svete neustále a opakovane klame. Okrem toho je potrebné pochopiť, prečo to Trump robí.

Popritom je dôležité neustále sledovať jeho činy a nielen to, čo vypustí z úst. V opačnom prípade znamená „nezaujať stanovisko“, ktoré vo svojom vyhlásení prezentoval Marcel Gelauff, nielen to, že média sú iba hlasnou trúbou pre vyššiu moc, ale tiež to, že sú nástrojom pre šírenie lži.

„Ak demagógovia nenávidia politickú korektnosť, novinárska korektnosť je ich najlepším priateľom. A toto je pre demokraciu ťažký súper,“ zakončil svoj článok pre thecorrespondent.com, Rob Vijnberg.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu