Zhovárali sme sa s mediálnym odborníkom Prof. PhDr. Andrejom Tušerom, CSc. z Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, ktorého by mali poznať azda všetci začínajúci žurnalisti. A nielen oni. Odborník, akým je bez pochýb tento žurnalista, pedagóg, mediológ, novinovedec, mediálny expert na slovo vzatý, inšpiruje mnohých z nás dosiahnutými úspechmi, rozhľadom aj túžbou posúvať svoje vedomosti ďalej.  Prvá časť rozhovoru vznikala už vo februári a druhá časť v júli tohto roka. Teraz Vám prinášame aj jeho druhú časť.

Ktoré žurnalistické žánre sú v printových médiách na vzostupe a prečo?

V printových médiách možno hovoriť o poklese variabilnosti novinárskych žánrov. Ak doteraz teoretici rozoznávali dve veľké skupiny v žurnalistike, spravodajstvo a publicistiku s cca 30 novinárskymi žánrami, súčasné médiá (a nielen printové) sa uspokoja sotva s ich polovicou.

Ide najmä o správu v rôznych podobách: krátku v rubrikách Stručne, Krátko, Správy a pod., viac sa však uplatňuje rozšírená, situačná, referát resp. analýza, spravodajský rozhovor. V publicistike nastáva hybridizácia žánrov, keď osvedčené postupy tvorby, rešpektujúce žánrovú dominantu, ustupujú predovšetkým v dôsledku komercializácie a z nej vyplývajúcej bulvarizácie zo svojich princípov.

Napríklad súčasný komentár niektorí autori píšu aj s prvkami fejtónu, čo sa  prieči zásadám racionálneho alebo emocionálneho pôsobenia na čitateľa. Účinok novinárskej (novinárovej) výpovede, ten najhlavnejší prvok v  masovokomunikačnom reťazci, vkladajú novinári často do balastu slov.

Ste autorom knihy Ako sa robia noviny. Myslíte si, že v súčasnej dobe elektronických médií, sociálnych sietí a „printových médií na internete“, majú šancu aj v budúcnosti?

Otázka má dve roviny. Jedna sa týka obsahu pojmu noviny. Tu sa netreba obávať, pretože odhliadnuc od typu média, adresáti budú mať vždy záujem o „noviny“, teda o spravodajské a publicistické prejavy, nech ich šíri ktorékoľvek masové médium. Z hľadiska technológie šírenia poznáme predsa televízne noviny, rozhlasové noviny, internetové noviny, z hľadiska typológie územia ústredné noviny, regionálne noviny, lokálne noviny, z hľadiska obsahového zamerania športové noviny, ekonomické noviny, burzové noviny a pod. Teda pojem noviny zrejme má šancu aj v budúcnosti.

Druhá rovina sa momentálne javí ako veľmi aktuálna, ale ona visí nad printovými, tlačenými médiami ako Damoklov meč už niekoľko desaťročí. Osobne si pamätám, keď nám mediálni experti a učitelia novinárstva v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia tvrdili, že tlačené noviny po roku 2000 už nebudú existovať.

Je pravdepodobné, že tlačené médiá budú čoraz viac uvoľňovať miesto novým formám, moderným technológiám, pretože aj spoločnosť napreduje týmto smerom a v rámci nej aj my, jej príslušníci. Povedať však rozhodný verdikt, či, a najmä dokedy, budú mať printové noviny oprávnené miesto medzi médiami, sa neodvažujem.

Keď mi v roku 1999 vyšlo prvé vydanie publikácie Ako sa robia noviny, situácia bola diametrálne odlišná od súčasnej. V každom ďalšom vydaní – bolo to takmer pravidelne po troch rokoch – pribúdali nové informácie o tvorbe novín. V štvrtom, poslednom, vydaní v roku 2010 sa zohľadňujú nové technológie pri tvorbe printových periodík v spojení s konkrétnymi periodikami do najmenších technologických podrobností, ktoré, samozrejme, výrazne vplývajú aj na charakter práce tvorcov novín. A čo sa týka budúcnosti? V žurnalisticky vyspelých západných krajinách možno po určitom období poklesu nákladov printových médií, badať ich renesanciu.

Ktorá oblasť žurnalistiky vás fascinuje najviac a prečo?

Asi by som bol voči sebe veľmi nespravodlivý, keby som nepovedal, že tlačová žurnalistika. Cítim sa pri nej dobre, rád tvorím „na papier“ alebo „klávesnicami“, intenzívnejšie prežívam to, čo tvorím. V časoch aktívnej redaktorskej, novinárskej práce, najmä v denníku, ma to mimoriadne fascinovalo.

Zaznamenávam však metódy tvorby aj ďalších médií, v roku 2010 sme spolu s kolegami Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave napísali veľmi hodnotnú publikáciu Praktikum mediálnej tvorby, ktorá sa rýchlo vypredala. Jej obsahom sú špecifiká tvorby v tlači, rozhlase, televízii a na internete.

Marshall McLuhan sa preslávil dodnes známou vetou nielen medzi študentmi žurnalistiky, ale aj novinármi – „Médium je posolstvo.“ Čo si myslíte vy, aké je súčasné poslanie médií? Je ich úlohou priniesť ešte nejaké posolstvo?

Určite. McLuhanovo „posolstvo“ je metaforické. Nie je to iba veta, ale názov jeho slávnej práce, ktorou sa natrvalo zapísal do histórie teórie masovej komunikácie. Aj posolstvo môžeme vnímať dvojako. Buď je to nejaké oznámenie, správa, ale aj významné oficiálne vyhlásenie, oficiálny odkaz. To znamená, že médiá nepretržite prinášajú posolstvá. Je to nielen ich úloha, ale najmä poslanie. Kiež by to boli iba pozitívne relevantné posolstvá, neovplyvňované a nemanipulované trhom médií.

Aký je váš súčasný pohľad na proces tvorby obsahovej a formálnej stránky médií?

Odpoveď sa sčasti nachádza pri prvej otázke. Klesá žánrová pestrosť, znižuje sa jazyková úroveň, preceňuje sa bulvarizácia. Je preto nevyhnutné brať na vedomie skutočnosti, ktoré majú vplyv na tvorbu v médiách a podľa toho k nej pristupovať. Existujú dané spoločenské podmienky, nemilosrdný mediálny trh, moderné technológie a –  novinári.

Už som to v jednom rozhovore povedal: akokoľvek rýchlo budú napredovať technika a technológia tvorby v médiách, akokoľvek sa bude mediálny trh a jeho prostredníctvom majitelia a vydavatelia médií snažiť o čo najkvalitnejší účinok na adresáta, niekedy aj nie celkom férovými spôsobmi a formami, v centre kvality alebo nekvality podávaného „posolstva“ je a bude človek – novinár. Konkrétna mysliaca osoba, vzdelaná a zodpovedná, ktorá napíše text, urobí fotografiu, nalinkuje dizajn…

Ďakujeme za rozhovor.

 

– rozhovor vznikol v mesiaci júl 2015

Prečítajte si aj: Rozhovor s mediálnym guru – profesorom Andrejom Tušerom

Rozhovor s mediálnym guru – profesorom Andrejom Tušerom - titulka
Aj takto relaxuje prof. Tušer – na kubánskom chevrolete… (zdroj: archív A.T.)
Rozhovor s mediálnym guru – profesorom Andrejom Tušerom -
prof. Tušer s bývalou svojou študentkou, tiež novinárkou a poetkou Mirkou Ábelovou pri časti knižnej tvorby. (zdroj: archív A.T.)
Rozhovor s mediálnym guru – profesorom Andrejom Tušerom - krst knihy krst knihy Media & Pravo
krst knihy Media & Pravo, zlava moderuje Patrik Herman, krstia súčasný dekan FM PEVŠ prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD., rektor PEVŠ prof. JUDr. Ján Svák, DrSc., JUDr. Zuzana Kresák Kamenská, PhD., prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc. (zdroj: archív A.T.)
REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu