Pedagóg súčasného tanca Angelo Parisi je podobne ako Paríž, hlavné mesto Parisiov, otvorený novým výzvam a schopný prijímať nové myšlienky v umení. Počas letnej tanečnej školy Danza mea  chce naučiť svojich žiakov ponoriť sa viac do seba a odhaliť tak neobmedzené možnosti pohybu ľudského tela.

Taliansko je všeobecne vnímané ako krajina opery…prečo ste si vybrali balet?

Rozhovor - Angelo Parisi Tanec mi dáva voľnosť - 2
Angelo Parisi

Keď som bol ešte dieťa, v televízii bolo oveľa viac programov zameraných na tanec ako na operu. Myslím tým zábavné programy, v ktorých bol tanec ako doprovod.

V 70-tych a 80-tych rokoch vysielali televízie baletné predstavenia s hviezdami ako Carla Fracci či Rafaele Paganini a program  „Letný maratón“ uvádzaný Vittoriou Ottolenghi, ktorá je považovaná za jednu z najväčších odborníčok na tanečné umenie.

Všetky tieto programy ma fascinovali a rozvinuli moju lásku k tancu a tak som sa ako 12 ročný dal na štúdium tanca.

Na tohtoročnej tanečnej škole Danza mea budete vyučovať súčasný tanec. Čo pre vás znamená súčasný tanec, ako ho vnímate, čo vám ponúka, čo vás na ňom fascinuje?

Súčasný tanec mi dáva voľnosť. Mal som šťastie študovať súčasný tanec pod vedením jednej z najlepších tanečníc v Európe Elsou Pipemo a mnohými ďalšími pedagógmi.

Na neapolskej baletnej škole Mary Fusco som vyštudoval klasický tanec, no rozhodol som sa pre možnosť slobodnejšieho pohybového vyjadrovania.

Ako tanečníka a choreografa ma fascinujú neobmedzené možnosti priestoru, času a svetla, možnosť pracovať s dušou tanečníka oveľa hlbšie ako s jeho telom, nachádzať sám seba vo svojom  vnútri.

Moderný tanec vznikol ako opozícia klasickému tancu a dlho medzi týmito tanečnými štýlmi existovala akási „studená vojna“. Myslíte si,  že sa situácia zmenila, že dokáže klasický a súčasný tanec existovať v harmónii bok po boku?

Samozrejme. Nieže môžu, ale musia! Jeden bez druhého nemôže existovať. V dnešnej dobe musí byť tanečník komplexný, aby sa uplatnil. Všetky veľké divadlá a súbory majú vo svojom repertoári diela od ortodoxnej klasiky, cez neoklasiku, moderné predstavenia až po extrémny súčasný tanec.

Doba ide dopredu a súbory sa tomu prispôsobujú, čo je dobre, inak by sme zastali v čase. Podobne ako v športe, alebo iných druhoch umenia, aj tanec sa neustále vyvíja, posúvajú sa hranice i estetika a to je to krásne.

Čo by ste chceli účastníkov Danza mea naučiť? Je niečo konkrétne na čo sa chcete zamerať?

Rád by som žiakov Danza mea naučil, že choreografia sa nemusí začínať z presného a typického bodu, ale že sa môže začať napríklad od prsta, lakťa, či členku.

Chcem, aby hlbšie spoznali svoje vlastné telo  a jeho neobmedzený pohyb. Použiť rovnakú choreografiu v troch rôznych dynamikách, aby sa naučili rozpoznávať silu, tempo, dynamiku pohybu a rozšíriť ich citlivosť. Nakoľko aj hudba môže byť relatívna, skúsime tancovať aj bez hudby, čo môže byť  veľmi emotívne.

Je niekto zo súčasných choreografov, ktorého práca, pohybový slovník je vám blízky? Prečo?

Mám rád diela mnohých choreografov. Je ich naozaj veľa ako napríklad Jiří Kylián, Nacho Duato, Sol León, Paul Lightfoot,  Akram Khan, Ohad Naharin,…

Prirodzene ma aj ich tvorba ovplyvňuje. Ale inšpirovať ma môže aj pohyb húsenice plaziacej sa po liste, alebo osoba zvláštne kráčajúca po ceste, hádajúci sa ľudia na ulici…deň a noc sú plné inšpirácii.

Aký máte názor na projekty ako Danza mea?

Veľmi sa teším  a som plný entuziazmu. Je to jedinečná skúsenosť a možnosť sa veľa naučiť od domácich i zahraničných pedagógov a porovnať iné kultúry a realitu. Sú to dôvody, pre ktoré prinesiem do Bratislavy aj 50 svojich žiakov.

Pevne verím, že letná škola je len začiatok dlhej tanečnej cesty, ktorá nám do budúcnosti prinesie množstvo nových projektov a zaujímavých nápadov. Dúfam, že sa podarí popri letných kurzoch  Danza mea podarí vybudovať aj medzinárodný tanečný festival,  a možno aj tanečný  súbor.

Ďakujeme za rozhovor.

Lea Hurbanová

– rozhovor vznikol v mesiaci jún 2014

[message_box title=“ANGELO PARISI“ color=“red“]Rozhovor - Angelo Parisi Tanec mi dáva voľnosť - 3Tanečné vzdelanie vyštudoval na “Lyceum di danza Mara Fusco” v Neapole. Popri štúdiu klasického tanca sa venoval aj súčasnému tancu (pedagogička Elsa Piperno) a charakterovému tancu pod vedením Mikhaila Berkuta.

Ako mladý tanečník pôsobil v mnohých súboroch a zúčastňoval sa na rôznych tanečných projektoch: Compagnia di Mara Fusco, Novecento Napoletano, Marisa Laurito a Compagnia di Renato Greco, s ktorými vystupoval v Paríži, Londýne, Buenos Aires, Tokiu, Zürichu a mnohých ďalších. So svojou choreografiou “Passione di Cristo” vyhral v roku 2000 svetovú súťaž organizovanú pri príležitosti “giubileo dei Giovani”.

V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ a choreograf v tanečnej škole ‘Percorsi di danza’, ktorá vďaka jeho profesionálnemu prístupu žne úspechy na domácich i medzinárodných súťažiach. Ako pedagóg a choreograf sa tiež zúčastňuje seminárov a kurzov pre pedagógov : Transion Dance Company v Londýne, choreografická kompozícia so Simonou Bucci a Adrianou Borriello, Teatro Danza so Susanne Linke, Kráľovská baletná akadémia v Londýne, Teatro della Scala v Miláne, Baletná škola Johna Neumeiera v Hamburgu.

Pravidelne sa zúčastňuje veľkých tanečných festivalov ako festival v Maiori, Columbus day v New Yorku, Festival Somma Vesuviana a mnohých ďalších.

[/message_box]

 

Zdroj fotografií: Archív A.P.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu