Štrikovani frajeri - Denisa Fulmekova - obalka
obálka knihy (zdroj: Slovart)

Spisovateľka Denisa Fulmeková v novom románe píše o ženách a nebojí sa dotýkať citlivých tém. Tentoraz sa s humorom i trochou sarkazmu zamerala na zoznamovanie tesne pred alebo po štyridsiatke a na nenaplnené sny žien stredného veku.

Jej nový román má názov Štrikovaní frajeri a hoci je veselý a ľahký, chvíľami v ňom zaznievajú aj vážnejšie tóny. Hrdinkami románu sú ženy tesne pred alebo už aj riadne po štyridsiatke, ktoré prestávajú veriť na šťastné konce, a predsa im ozlomkrky bežia v ústrety.

Je to kniha plná humoru a absurdných situácií zo života štyroch kamarátok.

Jedna sa prihlási na kurz varenia, aby sa zavďačila svojmu partnerovi poriadnym steakom, no namiesto romantickej večere ju čaká poriadna sprcha.

Druhá sa tvári, že frajera si môže akurát tak uštrikovať. Tento román však rozhodne neberte ako popud, aby ste si založili konto na zoznamke. Hoci prečo nie?

Denisa Fulmekova - obr.
Denisa Fulmeková (foto archív: D. F.)

Pani Fulmeková vo svojich románoch ste sa dotkli aj smutných tém, ale Štrikovaní frajeri sú veselou a oddychovou knižkou, je to tak?

Verím, že áno. Pred štrnástimi rokmi som debutovala knižkou fejtónov a musím sa priznať, že základ Štrikovaných frajerov takisto vznikol z niekoľkých fejtónov, ktoré som si písala iba tak pre radosť. A možno aj z potreby zaznamenať niektoré bizarné historky, ktoré sa mi dostali do uší.

„Už mi ostalo len to štrikovanie,“ hovorí jedna z postáv vášho románu, žena po štyridsiatke, ktorá si po rozvode nevie nájsť partnera. Myslíte si, že štrikovanie je tou horšou alternatívou života?

Rozhodne nie, ale určite nie jedinou. Minule sa ma na besede moderátorka opýtala na názor, že do akého veku by si žena mohla podať zoznamovací inzerát. Podľa mňa presne do toho istého, do akého udrží ihlice a má chuť štrikovať.

Mnoho vašich kníh je autobiografických, ale táto asi nie, keďže ste vydatá a tvrdíte, že na zoznamku nechodíte.

Táto kniha nie je čistou fikciou, ale nie som ani jednou z postáv. Pri písaní som si však uvedomila jeden zvláštny paradox: najabsurdnejšie príbehy zo Štrikovaných frajerov sú naozaj zo života a tie akoby obyčajné, ktoré som potrebovala, aby román držal pokope, som si musela vymyslieť.

Nejako ste zahovorili tú zoznamku…

Aha, áno. Nuž, nemám profil na žiadnej zoznamke, nie je dôvod. Ale držím palce všetkým, ktorí si hľadajú partnera v strednom alebo aj vyššom veku. Je pekné nájsť blízku dušu, ale ako som naznačila aj v podtitule mojej knihy – niekedy je možno lepšie sa nezoznámiť.

Chcete vari naznačiť, že neveríte na šťastný koniec?

Naopak, verím naň. I keď občas je ťažké rozlíšiť, čo je začiatok a čo už len koniec.

Ako ste sa zoznámili s manželom? Ako dlho sa už poznáte? A koľko máte detí?

Mám dve dcéry a jedného manžela, ktorého som spoznala ešte na vysokej škole. Chodil o ročník vyššie a najprv sme sa dva roky iba kamarátili. Manželmi sme dvadsaťšesť rokov, vlastne tento rok v septembri oslávime dvadsiate siedme výročie.

Pracujete už na ďalšej knihe?  A o čom bude?

Momentálne mám niečo rozpracované, ale či sa z toho podarí kniha, to ešte nie je celkom isté. A tiež nosím v hlave jeden zaujímavý námet, ale už sú to roky, a ja som si naň ešte netrúfla.

Prezradíte, akú knihu máte práve rozčítanú?

Paralelne čítam dve knihy s podobnou tematikou, aj keď z iným východiskovým prístupom. Útlu knižku nemeckého psychológa J. W. Schneidera Náš život – náš osud a rozsiahlu publikáciu jeho krajana a taktiež psychológa Berta Hellingera o rodinných konšteláciách.

Postava Patrície z vašej novej knižky chcela prekvapiť partnera prípravou chutnej večere, no nakoniec sa jej to nie veľmi podarilo. Vy viete variť?

Viem, ale nie som nijakou majsterkou kulinárskeho remesla. Pečenie mi napríklad vôbec nejde. Akurát dnes mi staršia dcéra pripomenula, ako som pred pár mesiacmi vyrobila priam ukážkovo vyzerajúci koláč. Práve mala na návšteve kamarátku, tak som dievčatám slávnostne naservírovala po čerstvom reze z toho zázraku. Čudovala som sa, že obe koláč iba rozbabrali, hoci ďakovali a aj mi ho pochválili. Keď som ho ochutnala, tak som pochopila. Zabudla som doň totiž pridať cukor…

Ozaj, a viete vôbec štrikovať? :)

Opäť nič moc — iba nahodiť prvý riadok… Ale viem háčkovať a splietať klebety! :)

Ďakujeme za rozhovor.

Zhovárali sa

Saša Petrašová a Marián Luha

Denisa Fulmekova, obr.2
Denisa Fulmeková (foto archív: D. F.)

Denisa Fulmeková debutovala pod pseudonymom Mina Murrayová knižkou poviedok Tak čo teda? (2001).

Vydala zbierku poézie Som takmer preč (2004) a spolu s Petrom Macsovszkym napísala Klebetromán (2004). V roku 2007 jej vyšla próza Dve čiarky nádeje a o rok neskôr voľné pokračovanie Jedy.

Nasledovali romány Topánky z papiera (2009), Čakáreň (2010), Materská (2012) a poviedková kniha Posledná polnoc v Pivonke (2013). Vydala tiež príručku Tarot, 78 krokov k tvorivejšiemu životu (2008) a publikovala v literárnych antológiách doma i v zahraničí.

Minulý rok jej vo Vydavateľstve SLOVART vyšli knihy Magická sila bylín a Magická sila sviatkov.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu