Narodila sa v Detve, študovala na Prešovskej univerzite masmediálne štúdiá na Filozofickej fakulte Katedry komunikačných a mediálnych štúdií. V súčasnosti tam pôsobí ako odborná asistentka a vyučuje predmety venované médiám, reklame a žurnalistike. Okrem toho moderuje rôzne akcie a pôsobí aj v regionálnom rozhlasovom médiu, Rádiu Regina. Porozprávala nám o svojom vzťahu k médiám, a k ich rôznym sféram.

Masmediálne štúdiá sú atraktívnym odborom pre mnohých mladých ľudí. Môžete si zaspomínať, prečo ste sa vy rozhodli pre štúdium a následne aj pre vyučovanie niektorých predmetov tohto študijného programu?

Odmalička som mala pozitívny vzťah k rečovému prejavu, najprv, samozrejme, vo forme recitačných a rétorických súťaží, neskôr ako členka ZPOZ-u (Zbor pre občianske záležitosti), vďaka ktorému som sa dostala aj k moderovaniu mestských kultúrnych podujatí (jarmoky, koncerty a pod.). Preto bol pre mňa odbor masmediálne štúdiá jednoznačnou voľbou, ako na základe získaných teoretických poznatkov zlepšiť aj tie praktické. Samozrejme, mala som aj alternatívu, ktorou boli cudzie jazyky. Na masmédiá v Prešove ma však prijali.

Vzhľadom na môj osobný záujem o prácu rozhlasového moderátora/redaktora som potom prirodzene inklinovala skôr k predmetom, ktoré s touto oblasťou súviseli. Počas vysokoškolského štúdia ma však zaujali aj mnohé iné témy ako reklama, vzťah médií a kultúry, čo sa potom odrazilo aj v mojom pedagogickom smerovaní. Musím podotknúť, že ako študentka doktorandského štúdia a teraz ako odborná asistentka mám naozaj veľké šťastie a môžem sa venovať témam, ktoré ma zaujímajú.

Rozhlasová a televízna žurnalistika je jeden z predmetov, ktorý vyučujete. V audiovizuálnom štúdiu musíte byť veľmi často. V čom vidíte výhody takéhoto pracoviska na univerzite, či študijnom programe?

Rozhovor - Eva Peknušiaková Štúdium médií ma naučilo myslieť viac kriticky
Mgr. Eva Peknušiaková, PhD. (autorka foto: Mgr. Ivana Gibová, zdroj foto: archív E.P.)

Je pravda, že sa snažím so študentmi čo najčastejšie dopĺňať teoretické vedomosti tými praktickým, napokon, vyplýva to aj z charakteru nášho odboru, takže v AVS sme pomerne často. Aj keď nám technické vybavenie štúdia skôr vytvára priestor pre rozhlasovú prax a tvorbu, hľadáme si možnosti aj v televíznej oblasti. Mojou snahou je, aby prevažnú časť toho, čo si povieme na prednáške, prípadne odpozorujeme a rozanalyzujeme na interpretačných seminároch, si mohli neskôr študenti sami vyskúšať, a tak napredovať.

Venujete sa aj reklamnému textu. Čo je podľa vás v súčasných textoch prezentovania produktov v reklame dominantné?

Ťažko hovoriť o jednom dominantnom smerovaní pri tvorbe reklamného textu, ale keďže s touto témou pracujem už dlhšie osobne mám pocit, že jedným z najdominantnejších aspektov je vizualizácia reklamných textov. Platí to takmer vo všetkých formách, či hovoríme o reklame printovej, teda v časopisoch, na billboardoch alebo televíznej či internetovej reklame. Ak by som to mala vyjadriť úplne laicky, mám pocit, že reklama je vtedy účinná, ak je farebná, pohyblivá a hlučná, hoci na druhej strane je pravdou, že súčasné mediálne publikum už takéhoto typu reklamného textu začína byť presýtené, prípadne voči nemu „odolné“, preto je v súčasnosti dôležitý aj originálny nápad, čo je pomerne náročné.

Pozorujete vplyvy reklamy na hodnoty mladšej a staršej generácie?

Určite, myslím, že reklama ovplyvňuje každého z nás. Niekoho viac, iného menej. Obávam sa, že asi nikto nemôže vyhlásiť, že sa ho reklama nijako nedotýka, pretože aj keď sa mainstreamovým médiám vyhýbate, nedá sa to úplne. A ak už s nimi prídete do kontaktu a máte pocit, že reklama priamo vaše nákupné správanie neovplyvňuje, tak vás minimálne o niečom informuje.  
Čo sa nejakého generačného rozdielu týka, je to podľa mňa veľmi diskutabilné. Na jednej strane, keď sa rozprávam so študentmi na hodinách o tom, či ich reklama ovplyvňuje, často odpovedajú, že nie alebo len málokedy. Na druhej strane, keď sa pozriete na súčasné reklamy a uvedomíte si, na aké cieľové publikum sú prioritne orientované, môžete vidieť, že ide zväčša o mladých ľudí, čo potvrdzuje, že to asi funguje inak by sa to tak nerobilo. No a staršia generácia, mám pocit, že ich priority sú už trochu iné, preto by ich reklama mohla ovplyvňovať menej, ale opäť – záleží na tom, o aký produkt ide, pre koho je určený a podobne.

Vo vašej dizertačnej práci ste sa venovali elektronickým médiám a popkultúre. Ako momentálne vplývajú obe tieto sféry na zmeny v spoločnosti?

Poňala by som to asi všeobecne. Žijeme v informačnej spoločnosti, kde veľmi záleží na tom, ako rýchlo sa k vám informácie dostanú. Žiaľ, často aj za cenu ich kvality, takže myslím, že súčasné médiá spoločnosť ovplyvňujú veľmi výrazne. Príkladom by mohli byť celospoločenské témy, o ktorých sa veľa diskutuje v médiách jednak zo strany novinárov, politikov či iných zainteresovaných, ale aj zo strany percipientov (čitateľov, poslucháčov, divákov), ktorí majú možnosť vyjadriť svoj názor napr. prostredníctvom online diskusií, fór či na sociálnych sieťach. Na jednej strane je to dobré, lebo sa informácie môžu šíriť ďalej, môže sa o nich diskutovať, na druhej strane, asi sa už každý z nás stretol s tým, že práve takouto formou sa šíria aj mnohé nie celkom korektné informácie. V posledných týždňoch sa veľa hovorí a píše o utečencoch zo Sýrie či severnej Afriky a mám pocit, že médiá, ak aj informujú korektne, frekvenciou publikovania danej témy sa už dostávajú za hranicu únosnosti. Nechcem tým povedať, že by sa o tom informovať nemalo, len sa obávam, že sa tým niekedy zbytočne zveličuje či dokonca vyvoláva strach v spoločnosti.

Patríte aj k spoluorganizátorkám festivalu Ozveny jedného sveta na Prešovskej univerzite. Keďže je festival venovaný dokumentárnym filmom, ako vnímate vy dokumentaristiku v médiách. Myslíte si, že sa jej dáva dostatočný priestor?

Nie som v tomto smere odborník, skôr nadšenec, preto som veľmi rada pokračovala v tradícii organizovania tohto podujatia. Ak by som mala prezentovať svoj osobný, laický pohľad, myslím, že dokumentaristika má v našich mainstreamových médiách naozaj malý priestor. O to viac si vážim snahu zmysluplne napĺňať programovú štruktúru RTVS práve takýmto typom programu. Navyše to považujem za výbornú formu vzdelávania. Sama veľmi rada a často sledujem či už dokumentárne filmy alebo cykly.

Eva Peknušiaková - folklorne slavnosti pod Poľanou - obr. 2
Eva Peknušiaková, ako moderátorka folklórnych slávnosti pod Poľanou (autorka foto: Eva Huboňová, zdroj foto: archív E.P.)


Venujete sa aktívne aj moderovaniu. V čom je podľa vás náročné, a v čom vám naopak prináša potešenie, či výzvy.

Neustále sa presviedčam, že najdôležitejšie je mať prehľad, aby ste v danej situácii dokázali reagovať, aby ste boli schopní prepájať myšlienky a produkovať nielen zmysluplný, ale aj zaujímavý text, prehovor. Toto je naozaj ťažké. Mám pocit, aj keď sa nepovažujem za profesionála, že minimálne skúsenosť mám takmer s každým typom moderovania. Rozhlasové, televízne, prednahrávané, naživo, rovnako to bolo pestré aj tematicky. Mám rada „živé moderovačky“, keď ste v priamej interakcii či už s publikom alebo nejakými respondentmi a úplne najradšej v tomto prípade pracujem s deťmi. Práve kvôli ich bezprostrednosti. Avšak tak poloprofesionálne mi najviac sedí rozhlasové moderovanie, ktoré ma aj najviac teší. Mám rada nové výzvy, témy, o ktorých sa ja sama dozvedám nové informácie, veľmi rada spoznávam nových ľudí a navštevujem rôzne podujatia. To ma napĺňa a teší najviac, ale rovnako aj to napätie v štúdiu, keď sa rozsvieti červená.

Momentálne pôsobíte aj v Rádiu Regina ako externistka. Ako vnímate miesto regionálnych rozhlasových médií na Slovensku?

Veľmi pozitívne. Dôvodom je, že ľuďom sú sprostredkované informácie z ich najbližšieho okolia, v ktorom žijú. Keďže ja sama žijem v dvoch mestách (resp. môžeme uvažovať aj o kraji), o svojom rodnom už toho veľa neviem a o tom aktuálnom ešte stále neviem všetko. Preto prostredníctvom takýchto médií ja osobne sledujem najmä históriu, kultúrne dianie, zaujímavosti a, samozrejme, aj dianie v oblasti komunálnej politiky, ktorá priamo ovplyvňuje náš život.

Čo pre vás médiá znamenajú a kam vás ich skúmanie posunulo, prípadne čo vám prinieslo.

Bola by som nerada, aby to vyznelo len ako prázdne klišé, ale o médiách možno povedať, že sú dobrým pomocníkom, ale zlým pánom .Ak viete, kde a ako sa dostanete k relevantným informáciám, ak viete, že nie všetko, čo sa na televíznej obrazovke objaví musí byť v zásade aj reálne, že nie všetko, čo si prečítate na internete musí byť overená informácia, keď si teda v tejto súčasnej nadprodukcii informácii zachováte aspoň aký-taký objektívny úsudok, tak potom je to v poriadku. Menej čitateľné môžu byť súčasné médiá pre mladšie generácie, zvlášť deti (hoci tie paradoxne najjednoduchšie udržiavajú krok s novými technológiami v komunikácii) alebo generácie staršie. V oboch prípadoch možno uvažovať o zvyšovaní mediálnej gramotnosti a tým aj kompetencií vo využívaní súčasných médií ako informačného zdroja.

Mňa osobne naučilo štúdium médií myslieť viac kriticky, rozlišovať medzi mediálnymi obsahmi, ktoré sledujem za účelom oddychu a za účelom získania informácie. Na druhej strane, možno takým negatívnym efektom je, že niekedy až priveľmi všetko analyzujem, alebo naopak sa stávam voči niektorým informáciám apatická. Tak či onak, ja osobne nie som spokojná ako súčasné médiá fungujú, že nám zobrali, a tu sa musím naozaj kriticky pozrieť aj na seba, veľa voľného času, ktorý by sme mohli investovať do niečoho zmysluplnejšieho. Preto sa snažím, hoci v tejto oblasti aktívne nepracujem, šíriť myšlienku potreby zvyšovania mediálnej gramotnosti. Naučme sa počúvať, sledovať, selektovať, dávať do súvislostí a až potom vytvárať závery.

Zhovárala sa

Stanislava Laurinčíková

– rozhovor vznikol v júni 2015

Sledujte nás aj na Facebooku

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu