Energická Slovenka  Jana Šimkovicová  žijúca v Taliansku prináša do Bratislavy unikátny projekt Danza mea. Kvôli svojej vášni choreografovať dostala ako dieťa dvojku zo správania, dnes je z nej úspešná tanečná pedagogička a choreografka, ktorá chce milovníkom tanca ponúknuť možnosť spoznať nové tanečné štýly, nových pedagógov i nových priateľov.

Väčšina malých dievčatiek  sníva o tom , že sa budú vznášať po špičkách na javisku v krásnom kostýme.  Bolo to rovnako aj u Vás?

Danza mea-Jana Šimkovicová-obr.1
Jana Šimkovicová

Bola som hyperaktívne dieťa a moji rodičia ma nedokázali unaviť. Skúsili so mnou všetko, od hry na klavír, karate, plávanie a napokon zafungoval tanec. Prvý kontakt s klasickým tancom som získala v detskom baletnom štúdiu Magdalény Thierovej a neskôr v baletnom štúdiu pani Škodovej.

Tu som tancu úplne podľahla a vedela som, že sa ho už nikdy nechcem vzdať. Pani Škodová ma s pani Vincentovou spoločne pripravili na prestupové skúšky na  Tanečné konzervatórium v Bratislave a odvtedy je tanec  súčasťou môjho života.
 
Vedeli by ste konkrétne pomenovať , čo sa Vám na balete páči?

Krása, elegancia, ladnosť, prirodzenosť v pohybe, virtualita. Baletné umenie je o nekonečnej fantázii, v ktorej telo a duša dokážu spoločne interpretovať myšlienky, emócie,  obsah hudby, či  dramatické príbehy. Milujem pocit, keď tanečníci, hudba, kostýmy a kulisy ožijú vo výnimočnej symbióze, je to ako mágia dotýkajúca sa môjho srdca i duše.

Už niekoľko rokov žijete v Taliansku, kde sa venujete choreografii a pedagogickej práci. Čo vás priviedlo k práci s deťmi?

Ak by mi pred 10 rokmi niekto povedal, že budem učiť deti, neverila by som mu. Dnes vyučujem klasický a moderný tanec, vymýšľam pre deti nové choreografie a veľmi ma to baví.

Popri učení detí sa učím aj ja od nich. Je to krásne, ale náročné povolanie. Stále viac si uvedomujem, že byť tanečným pedagógom  znamená byť aj učiteľom do života, študentov formujem fyzicky a technicky, ale aj psychicky, vytváram ich umeleckú osobnosť. Je to obrovská zodpovednosť.

Pedagogický tím na Danza mea 2013
Pedagogický tím na Danza mea 2013


Popri mnohých aktivitách v Taliansku prinášate na Slovensko projekt Danza mea , letnú medzinárodnú tanečnú školu. Čo vás viedlo k vytvoreniu tohto projektu?

Projekt Danza mea som založila z lásky k tancu a z lásky k mladým ľuďom, ktorí milujú tanec a chcú sa učiť. Je to príležitosť pracovať s medzinárodným tímom pedagógov, možnosť spoznať iné tanečné techniky a postupy. V časoch , keď som v Bratislave študovala ja, som takúto možnosť nemala.

Na druhej strane, ako správna lokálpatriotka, chcem prezentovať Bratislavu a Slovensko, ako aj Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej, profesionálnu školu, ktorá vychovala množstvo vynikajúcich tanečníkov.

Rada by som vytvorila spoluprácu medzi profesionálnymi školami, akýsi most medzi naším konzervatóriom a napríklad Accademia Nazionale di Roma. Danza mea je najmä o možnosti spoznávať, učiť sa, kultúrne rásť, cestovať a objavovať nové veci.

Verím, že sa mi podarí vytvoriť z Danza mea veľký tanečný festival, sviatok tanca s rôznymi predstaveniami tanečných súborov, gala koncertom a cenami pre mladé talenty.

Počas skúšky na Danza mea
Počas skúšky na Danza mea

To, že organizujete Danza mea v Bratislave už po druhý raz sa dá považovať za úspech. Čo však považujete za váš najväčší profesijný úspech?

Ako tanečný pedagóg vnímam ako úspech úspechy mojich žiakov, ich uplatnenie v divadle alebo tanečnom súbore. Ako choreograf je to potlesk publika, uznanie, pochvala. Stalo som mi, že po predstavení som počula vychádzajúcich ľudí  ako chválili predstavenie, ktoré som robila ja. Mojich tanečníkov zastavili neznámi ľudia a chválili ich , že boli úžasní, že predstavenie bolo krásne. To považujem za úspech.

Vytváranie choreografie, učenie, tancovanie…čo z toho robíte najradšej?

Jednoznačne choreografia. Už od detstva som si vymýšľala nové tance. Dokonca aj počas vyučovacích hodín na konzervatóriu, z čoho bol samozrejme môj pedagóg „na prášky“ a dostala som dvojku zo správania. Neskôr som mu pomohla postaviť skoro všetky moderné čísla na náš absolventský koncert. V podstate  sa vytváranie choreografii paralelne vyvíjalo spolu s mojou tanečnou kariérou.

Danza mea-Jana Šimkovicová-obr.3
Jana Šimkovicová

Je niekto , kto najviac ovplyvnil tvoj vzťah k tanečnému umeniu?

Každý z pedagógov, ktorý prešiel so mnou kúsok cesty, ma obohatil a všetkým som za to veľmi vďačná. Prvé krôčky u pani Thierovej, tréningy s pánom Štauderom  a pani Vincentovou, ktorá ma „drilovala“ na baletnej sále, až kým som nemala aj mihalnice na správnom mieste. Spomínam si na to s úsmevom a láskou.

Ale najviac zo všetkých je to moja učiteľka, bez ktorej by som nedokázala ani polovicu vecí, pani Klára Škodová. V momente, keď vošla do baletného štúdia a usmiala sa na mňa,..bola to láska na prvý pohľad.

Som jej nesmierne vďačná a vážim si ju ako fantastickú pedagogičku, ktorá vychovala mnoho úspešných tanečníkov a ako človeka, ktorý vás naučí vstať, keď padnete, bojovať, keď už nevládzete, milovať, keď nenávidíte a vidieť svetlo aj v úplnej tme. Za to všetko jej patrí moja nesmierna vďaka a mojím najväčším darom pre ňu bude, ak dokážem odovzdať ďalej všetko to, čo ma naučila.

….choreografický vzor?

Je množstvo výborných choreografov, ktorých tvorba sa mi veľmi páči. Ale nejde o choreografa ako osobu, lebo nie od každého sa mi páčia vždy všetky práce..

A máte teda obľúbené baletné predstavenie?

Prvý balet, ktorý som videla ešte na videokazete bol Romeo a Júlia. Odvtedy ho milujem.

Danza mea-Jana Šimkovicová-obr.2
Jana Šimkovicová

Rozprávali sme sa o tanečnom vzdelávaní detí, o  Danza mea, o možnosti vytvorenia nejakej užšej spolupráce. Ako vnímate rozdiely v tanečnom školstve v Taliansku a na Slovensku?

Keď niekto chce robiť tanec a miluje tanec, je úplne jedno kde sa nachádza, či je to tanečný pedagóg alebo žiak. Osobne žiadny rozdiel nevidím.

Máte nejaký nesplnený sen?

Snov mám stovky, možno tisíce. Sny napĺňajú a kompletizujú zmysel môjho umeleckého i bežného života. Nesplnený sen nemám, neľutujem nič z toho, čo som urobila, všetko ma niekam posunulo ďalej.

Možno by som dnes niektoré veci riešila inak, ale neľutujem nič.
Som šťastný človek. Moja práca je zároveň mojou vášňou, a ak by som sa mala narodiť ešte raz, tak chcem robiť v živote to isté!

[message_box title=“Jana Šimkovicová:“ color=“red“] Klasický tanec vyštudovala na TKEJ. Tanečné vzdelanie si rozšírila na VŠMU, kde získala titul v oblasti pedagogika a choreografia klasického tanca. Ako tanečnica pôsobila na rôznych umeleckých scénach na Slovensku i v zahraničí (SND, BDT, Nová scéna, Bábkové divadlo, Royal Dancers Company). Ako pedagogička a choreografka dlhodobo spolupracuje s TKEJ. Podieľala sa na realizácii televíznych relácii a projektov so Slovenskou filharmóniou, Fakultou telesnej výchovy a športu a tanečnými školami na Slovensku i v zahraničí. V súčasnosti žije v Taliansku, kde pôsobí ako pedagogička a choreografka klasického a moderného tanca, umelecká riaditeľka rôznych kultúrnych podujatí, festivalov a projektov. Vďaka svojej vášni k tanečnému umeniu a medzinárodným kontaktom sa snaží priblížiť krehké umenie divákom a vytvárať prostredie inšpirujúce interpretov a pedagógov v medzinárodnom kontexte.
Danza Mea sa zrodila práve s touto ideou – vytvoriť platformu, kde sa môžu stretnúť pedagógovia s medzinárodným renomé so študentmi a vytvoriť tvorivé prostredie pre tých, čo sa chcú zdokonaliť a rásť v ich profesionálnych snoch.[/message_box]

Ďakujeme za rozhovor.

Lea Hurbanová

– rozhovor vznikol v júni 2014

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu