Váš debut S názvom Tri brehy Dunaja zaujme už hneď samotnou obálkou knihy, na ktorej je známa historická fotografia s verejnou dopravou, aká sa dnes už považuje za raritu, aj keď mnohé mestá si práve historické električky strážia z úcty k histórie. Ako vznikol nápad vybrať takúto fotografiu na obálku Vašej knihy?

Slovart, obalka Pavol Boros-Tri brehy DunajaVydavateľ nechal pripraviť pár návrhov a po niekoľkých zaváhaniach a výmenách názorov sme sa zhodli na tej podobe, ktorú môžu čitatelia vidieť vo svojich rukách.

Váš príbeh sa odohráva krátko po vyhlásení vzniku Československej republiky, preto aj do osudov hlavných hrdinov zasiahla vojna. Už z tohto samotného historického prostredia je citeľné, že Tri brehy Dunaja je dramatické dielo, ktoré bude pre čitateľa atraktívne najmä spojením histórie a osudov protagonistov…

Ono to je tak v každej knihe, že sa autor snaží osudy svojich hrdinov „ukotviť“ do nejakých historických alebo spoločenských súvislostí. Musím veriť, že sa mi to tiež podarilo. A zároveň verím, že Tri brehy budú pre čitateľov atraktívne svojim príbehom a možno aj poznaním menej známych a zaujímavých udalostí, spojených s našou súčasnosťou viac, ako sme si často ochotní pripustiť.

Mnohí si to možno ani neuvedomujú, ale práve po skončení vojny sa začína ťažké obdobie vysporiadania sa s rôznymi situáciami. Aké ste si vo Vašej knihe vybrali vy?

Slovart-Pavol Boros-obr.2
Pavol Boroš

Ja som písaním knihy o spomínanej dobe “hľadal” odpovede na dnešné problémy. Nechcel som v prvom pláne vytvoriť historický román v pravom slova zmysle. Aj keď som logicky nemohol ísť proti konkrétnym historickým faktom. Existenciu súčasného Slovenska považujem v kontexte poznania jeho východiskovej situácie na začiatku 20. storočia za zázrak s veľkým Z. Nie romantický zázrak v štýle primitívnych nacionalistických interpretácií, ale ako ozajstný Zázrak, v podobe zhody toľkých priaznivých okolností, aké sa nad nejakým iným národom hádam ešte nikdy nezhodli. Existuje vôbec medzi dnešnými viac ako 200 štátmi sveta ešte jeden, ktorý by vznikol bez toho, aby jeho obyvatelia museli za jeho existenciu dlhé obdobie trpieť, bojovať, znášať nepriazeň osudu? Aby vznikol svojim spôsobom proti ich vôli? My si dnes ani neuvedomujeme, aké neskutočné šťastie sme mali v celej histórii a špeciálne v 20. storočí.

Často rozmýšľam, či si národ, ktorý si právo na svoj štát nevydrel a nevybojoval za cenu veľkých obetí dokáže takýto štát vážiť a najmä obhájiť, ak by bol v ohrození. Musíme veriť, že sme z tohto pohľadu na konci našich dejín a že nikdy nebudeme musieť, ako národ, jednotne doslova bojovať za právo štátu na existenciu. Lebo, poučený našou tisícročnou históriou, som v tejto téme zatiaľ veľký pesimista.

Preto som chcel viac pochopiť okolnosti, ktoré boli na počiatku tohto zázraku s veľkým Z.
A nakoniec som napísal Tri brehy Dunaja.
 

Ako vznikla myšlienka zaoberať sa práve týmto historickým obdobím, do ktorého ste nevkomponovali len politiku, ale aj osobné životy ľudí a lásku?

Tých pár mesiacov v roku 1918 a 1919 obrátilo naše dejiny hore nohami. Všetky cesty z dávnej minulosti, po ktorých sme ako Slováci kráčali, či už symbolizovali bežný život ľudí, politiku, školstvo, kultúru, ale aj priemysel, vedu, čokoľvek, čomu sa aj okrajovo, ale predsa len naši predkovia venovali, všetky tieto cesty sa obrazne povedané stretli v tom krátkom období , akoby v jednom pomyslenom bode a úplne sa predefinovali, premiešali, pomenili, presmerovali!

Celý slovenský „starý“ svet sa doslova za pár mesiacov nahromadil, natlačil, scvrkol a vzápätí nanovo explodoval. Dnes vidíme, že takmer všetky „cesty“, po ktorých dnes kráčame, majú počiatok v tej dobe. Od národného divadla, cez univerzity, demokratický politický systém až po také témy, ako vzťah k Maďarom, Čechom, ale aj Európe, cirkvám. Preto, ak chceme niečo dnes zmeniť, tak bez návratu „aspoň“ do roku 1918 to nejde.

Michal, ktorý prerušil štúdiá v Prahe, pôsobí ako dôležitý predstaviteľ novej československej armády. Sándor, jeho priateľ zo strednej školy, sa ako Maďar a syn popredného prešporského advokáta ocitne na druhej strane barikády – medzi tými, ktorí by radi dosiahli pripojenie Prešporka k Maďarsku. Navyše Sándor miluje Michalovu sestru Hanku…. hovorí anotácia príbehu, ktorá znie ako keby sa v skutočnosti odohrala. Odkiaľ ste čerpali námet príbehu?

Príbehy všetkých hrdinov sú vymyslené. Nikto z hlavných hrdinov nemá reálny predobraz. Okolo hlavných hrdinov sa občas pohybujú postavy, ktoré zainteresovaný čitateľ môže spoznať a môžu mu pripomínať niektorú reálnu osobnosť. 

Pri tejto téme sa nedalo vyhnúť ani politickým otázkam, určite to však nebol Váš prioritný záujem pri písaní knihy. Do akej miery je Váš pohľad na históriu tohto obdobia realistický?

Môže si niekto vôbec osobovať právo tvrdiť, že jeho pohľad na históriu ktoréhokoľvek obdobia je realistický? Myslím si, že to nejde. Pravdou je, že s odstupom času od tej ktorej udalosti sa napokon ukáže, jej reálny význam pre vývoj spoločnosti a môžeme s väčšou istotou tvrdiť, že náš pohľad je realistický.

V knihe som sa snažil nenadŕžať ani jednej strane, chcel som pochopiť konanie a motiváciu vtedy znepriatelených strán. Ako človek, po slovensky píšuci v roku 2012 som si už mohol dovoliť určitú mieru veľkorysosti a odstupu od tých udalostí. V knihe je mnoho názorov a postojov, ktoré by pravdepodobne Slovák pred tým nevyslovil a nenapísal, lebo by sa bál, že uškodí svojmu národu, prípadne štátu. Verím, že po sto rokoch, si môžeme dovoliť na niektoré naše činy a skutky realistickejší pohľad, menej zaťažený večným strachom z toho, kto nám z ktorej strany dá „po papuli“ alebo zneužije našu prípadnú údajnú „slabosť“ proti nám. 

Písať príbeh odohrávajúci sa v minulosti si vyžaduje od autora poctivé štúdium histórie. Z čoho ste pri písaní Vášho debutu čerpali Vy? 

Asi Vás prekvapím, ale z kníh a podkladov, ktoré som získal. Žiaden zázračný zdroj som nemal. Našťastie máme dnes už veľa veľmi dobrých historikov, od tých starších skúsenejších, až po najmladších, ktorých je radosť čítať. Len je škoda, že ich viacej nevidieť a nepočuť. Ale to je problém aj iných našich odvetví, v ktorých máme naozaj obrovské osobnosti, ktoré ale žijú na okraji spoločenského záujmu. 

Kto podľa Vás siahne po tejto knihe? Bude to staršia generácia alebo by ste ju odporučili aj mladším, aby sa dozvedeli reálne súvislosti a fakty o našej minulosti? 

Verím, že romantická rovina knihy reprezentovaná príbehmi lásky, zrady a vášne medzi jej hrdinami priláka k jej čítaniu čo najviac ľudí, ktorí si popri čakaní na rozuzlenie vzťahov medzi hrdinami knihy prečítajú niečo, čo by si normálne nikdy dobrovoľne neprečítali. A zároveň verím, že tí, ktorí si ju od začiatku kúpia a prečítajú s vedomím, že aj o niečom inom, ako „len“ o láske, tak  tie romantickejšie pasáže „pretrpia“ .

Knihu som nepísal s vedomím, že je primárne určená niektorej generácii. Verím, že zaujme tých niekoľko stoviek predstaviteľov v každej generácii.

Dnes je skôr vzácnosť, keď sa na trhu objaví kniha od slovenského autora. Ďalším negatívnym fenoménom je, že mladá generácia holduje internetu a po knihe nesiahne… Ako to vy ako spisovateľ vnímate?

Ja to vnímam tak, že je veľmi dobre, že mladá generácia holduje internetu, lebo sa môže oveľa skôr a efektívnejšie dozvedieť čokoľvek o každej knihe. A cez „čítanie“ na internete sa postupne prepracovať až k potrebe čítať niečo trvácnejšie, s vyššou pridanou hodnotou.  Neverím, že práve súčasná mladá generácia je tá „vyvolená“, ktorá kompletne celá prestane čítať. Nerobme si ilúzie, žeby podiel tých, čo aktívne čítajú bol v starších generáciách nejako dramaticky vyšší, ako je tomu v súčasnej generácii. Skôr, či neskôr si každý človek, ktorému je zhora daná schopnosť čítať tú svoju cestu ku knihám nájde. Lebo zážitok z aktívneho čítania má neopakovateľné čaro a hodnotu, ktorá sa nedá nijakým iným spôsobom nahradiť.

Profesionálne sa živím ako manažérsky poradca. A v „biznise“ platí, že ak vyrobím nejaký produkt a cieľový trhový segment ho neprijme, tak nikdy nie je na vine zákazník. Vždy urobí chybu producent. Buď výrobok nie je tak dobrý, že zaujme zákazníkov alebo výrobca zvolí zlú marketingovú komunikáciu. Nedokáže nájsť správny „kanál“ k svojmu zákazníkovi. My, tvorcovia, vydavatelia, distribútori musíme, ak chceme, aby sa naše diela dostali k tým správnym čitateľom, aktívne a zmysluplne využívať tie „kanály“, ktorým súčasné generácie rozumejú a veria. A nemyslím len využívanie facebook-u, prípadne twitteru.  Ale toto je veľká téma, o ktorej by sme mohli veľmi dlho rozprávať. Možno niekedy inokedy.

Ďakujeme za rozhovor!

Zhovárala sa

George Sandová

Termíny besied a autogramiád s Pavlom Borošom  môžete nájsť > TU
Ďalšie informácie o spisovateľovi môžete nájsť aj na jeho osobnej web stránke > TU

Fotografie: archív P.B.
Fotokoláž hore: masmediálne.info

REKLAMAadv.: