Stanislava Laurinčíková, redaktorka masmedialne.info po úspešnom zakončení štúdií na Katedre komunikačných a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity si užíva slobodu v Afrike. Rozhodla sa tam odísť aj s manželom Júliusom hneď po svadbe. Ako sa tam má a či sa plánuje vrátiť na Slovensko nám prezradí v rozhovore, ktorý je doslova popretkávaný fotografiami z Afriky. O svojich zážitkoch Stanka píše aj > blog

Stanka, máš úspešne ukončené štúdium na Katedre komunikačných a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity bol to tvoj detský sen ísť na túto školu alebo si len vyskúšala šťastie?

Konkrétne detským snom sa to asi nedá nazvať, keďže ako každé dieťa som si prešla rôznymi fázami povolaní. Najprv som chcela byť učiteľka, neskôr lekárka, zlatníčka atď. Až na strednej škole sa vo mne vyprofiloval obraz môjho možného povolania. Pamätám si, že raz mi jeden učiteľ povedal, že mám mikrofonický hlas, a podľa neho by som s ním mala niečo robiť. A keď som sa nad tým neskôr zamyslela, zistila som, že práve masmediálne štúdiá je niečo pre mňa. Nie pre ten môj hlas, ktorý sa môjmu učiteľovi páčil, ale práve preto, že tento odbor poskytuje všeobecný prehľad, ktorým musí disponovať asi každý novinár. Zároveň sa mi to páčilo aj pre ten praktický aspekt, ktorý tento odbor ponúka. Na strednej škole som si dala prihlášku na tri školy. Prijali ma všade, ale rozhodla som sa pre Prešov. Poradila mi ho kamarátka, a naozaj neľutujem, že som študovala práve tam.

Rozhovor – Stanislava Laurinčíková Nebojte sa cestovania a veľkých snov-S-kňazom-Marcelom
na fotografii (zľava): Stankin manžel Július, kňaz Marcel, Stanka (zdroj foto: Stanka)

Začiatky na školách bývajú náročné, spomenieš si na svoj prvý príjemný a nepríjemný zážitok počas svojho štúdia?

Samozrejme, že si pamätám dôležité momenty počas štúdia. Pamätám sa, ako som v druhom ročníku zaklopala na dvere svojej budúcej školiteľky bakalárskej práce, ktorá tam vtedy sedela aj s našim vedúcim katedry. Keď som vošla, pán Rusnák mi povedal – Vy ste Stanislava Andraščíková? Odpovedala som mu, že som to ja. Odovzdal mi pozdrav od učiteľa, ktorý nás učil vtedy Dejiny literatúry. Práve to bolo v čase odovzdania záverečných esejí, z ktorých sme mali mať hodnotenie. Pán Rusnák potom dodal. Mám vás pozdraviť od pána profesora, povedal mi, že vám máme dať rovno diplom a titul, napísali ste perfektnú prácu. Tak to bol jeden z tých krásnych momentov, keď si poviete, že vaša práca a drina za to stojí. Samozrejme, vyskytli sa aj nepríjemné zážitky. V prvom ročníku magisterského štúdia som požičala svoju prácu kamarátke, aby vedela, ako má na nej približne pracovať. Bohužiaľ, opísala celý úvod mojej práce, a učiteľka nevedela komu má veriť. Našťastie nám to obom odpustila a odvtedy sa už nič nepríjemné neprihodilo.

Rozhovor – Stanislava Laurinčíková Nebojte sa cestovania a veľkých snov - obr.3
s deťmi (zdroj foto: archív Stanka)

S čím si mala najväčší problém počas študovania na vysokej škole?

Neviem, či to bol problém, ale nemala som rada ľudí, ktorí napísali alebo sa učili na skúšku jednu noc a dostali lepšie hodnotenie ako niektorí poctiví študenti, ktorí sa na skúšku pripravovali týždeň. Nemám rada nespravodlivosť, a tá sa stávala bohužiaľ veľmi veľa krát. Počas štúdia som naozaj nemala rada slovenčinárske predmety. Fonetika, morfológia, štylistika. Preberali sme veci, aké majú slovenčinári, v podstate všetky roviny slovenského jazyka, a v diplome máme iba – slovenský jazyk v masmediálnom prostredí, čo je škoda, pretože sme všetky tieto roviny preberali do hĺbky, tak, že by sme ich mohli aj učiť.

Rozhovor – Stanislava Laurinčíková Nebojte sa cestovania a veľkých snov - obr.4
Julo s deťmi (zdroj foto: archív Stanka)

Neľutuješ že si vybrala túto školu, dala ti niečo alebo naopak vzala?

Neľutujem, že som sa rozhodla pre masmediálne štúdiá v Prešove. Škola mi dala veľmi veľa priateľov, učitelia boli tiež skvelí, všetci sme boli ako rodina. Výhodou je, že nás v ročníku bolo tridsať, preto učitelia nemali problém s pamäťou a naozaj sme boli niekedy ako kolegovia. Samozrejme, myslím si a ďakujem, že sme mali veľa praktických vecí týkajúcich sa médií, takže môžem povedať, že aj to mi táto škola dala. Čo mi vzala? Myslím si, že toto by povedal každý študent vysokej školy. Vzala mi niekedy prebdené noci nad prácou, či štúdiom. Ale nakoniec to všetko stálo za to.

Rozhovor – Stanislava Laurinčíková Nebojte sa cestovania a veľkých snov - obr.5
Stanka pomáha v tlačiarni (zdroj foto: archív Stanka)

Po úspešnom ukončení vysokej školy si mala nejaké predstavy alebo plány čo ďalej?

Mojim jediným plánom bola svadba. Po svadbe, samozrejme Afrika. Chcela som však dovtedy niečo robiť, získavať aspoň nejaké skúsenosti, a tak som aj vďaka internetu našla pár ľudí, ktorým som za nejaký príspevok písala články na rôzne témy. Povedala som si, že určite to nie je zbytočné, a aspoň môžem robiť, čo ma baví, kým odídem.

Rozhovor – Stanislava Laurinčíková Nebojte sa cestovania a veľkých snov - obr.6
milé prekvapenie (zdroj foto: archív Stanka)

Momentálne pôsobíš ako redaktorka, ale aj ako veľká cestovateľka. Už dlho ťa to ťahalo do Afriky?

Po pravde, Afrika bola našim spoločným plánom aj s manželom, hneď po zasnúbení. Plánovali sme ju celý rok a pol. Povedali sme si, že by bolo zaujímavé začať život niekde inde, zlepšiť sa v jazyku a pritom pôsobiť ako dobrovoľník. Pre mnohých ľudí sme pôsobili ako blázni. Dvaja mladí ľudia, po vysokej škole, po svadbe, nejdú budovať kariéru, zarábať peniaze, ale skôr sa rozdať. Ale sme radi, že sme sa pre toto bláznovstvo rozhodli.

Rozhovor – Stanislava Laurinčíková Nebojte sa cestovania a veľkých snov - obr.7
Stanka a Julo pomáhajú s výrobou hostí. Julo samozrejme s veľmi výstižnou žirafou na tričku :) (zdroj foto: archív Stanka)

Aké pocity, myšlienky si mala keď si priletela do Afriky aj so svojim manželom?  Nehovorila si si potom: „tak toto hádam nie je pravda, nemala som radšej ostať doma so svojou rodinou!?“

Prvá myšlienka? To je ale hic! Prileteli sme v novembri, prvé dni boli trošku šokom. Iná krajina, iní ľudia, iná kultúra, ale myslím, že sme si zvykli. Rodina samozrejme chýba, ale pokiaľ máme jeden druhého, zvláda sa to ľahšie.

Rozhovor – Stanislava Laurinčíková Nebojte sa cestovania a veľkých snov - obr.8
kostol Tegetero (zdroj foto: archív Stanka)

Plánuješ sa niekedy vrátiť na Slovensko alebo chceš v Afrike ostať navždy? A čo ťa na Afrike tak fascinuje? Je tam iný život, iné podmienky, iní ľudia, ale to je predsa aj v iných krajinách?

Samozrejme, plánujeme sa vrátiť. Nedokázali by sme žiť v Afrike navždy, aj pre niektoré ich zlozvyky. Na všetko majú čas, viac sa stretávajú ako pracujú. Je tu navyše teplo, a niekedy aj dosť jednotvárna strava. Na druhej strane sme od začiatku plánovali, že tu zostaneme prinajmenšom rok a že sa určite vrátime na Slovensko. Afrika však vie aj naozaj fascinovať. Ľudia tu toho nemajú veľa, a sú aj napriek tomu za všetko vďační a šťastní. Takže nás to tu učí pokore a vďake za to, čo všetko máme.

Rozhovor – Stanislava Laurinčíková Nebojte sa cestovania a veľkých snov - obr.8
Stanka pomáha s výrobou hostí (zdroj foto: archív Stanka)

Nerozmýšľala si niekedy, že by si chcela napísať knihu o dobrodružstvách ktoré zažívaš v Afrike a podeliť sa s nimi?

Priznám sa, že rozmýšľala, ale neviem či mám dostatok odvahy na takýto veľký krok. Ale ak sa to raz stane, Tak by som tú knihu nazvala – Čo ma naučila Afrika. Ale neviem, či to nezostane len pri ambíciách.

Rozhovor – Stanislava Laurinčíková Nebojte sa cestovania a veľkých snov - obr.9
s deťmi (zdroj foto: archív Stanka)

Čo by si na záver odkázala zvedavým čitateľom?

Nebojte sa cestovať, mať veľké sny, spoznávať druhých ľudí, rozšíriť si obzory. Svet je otvorený všetkým, a ani neviete, čo všetko vám jeden sen môže priniesť do vášho života. Možno je cesta k nemu niekedy náročná, ale potom to stojí za to.

Zhovárala sa

Michaela Toholová

– rozhovor vznikol na začiatku apríla 2015

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu