repro foto: RTVS

Nový dokumentárny film RTVS Drakula na koľajniciach je historickým príbehom o Viedenskej električke, ktorá spájala Viedeň a Bratislavu na rozhraní 19. a 20. storočia.

Na jej pozadí sa odvíja príbeh dejín a vzájomných vzťahov vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Drakulu na koľajniciach uviedla RTVS v premiére Dvojka v utorok 23. júna o 21:00, a v repríze v stredu 24. júna o 13:20 na Dvojke.

Film približuje viacero rovín. Kľúčovým východiskom pre historickú časť bola pozoruhodná vedecká práca o Viedenskej električke nemeckého historika Felixa Jeschkeho, ktorý v dokumente aj účinkuje.

Svojou dobrodružnou cestou po stopách dnes už takmer neexistujúcej trate poukazuje na paradox vtedajšej blízkej, ale aj vzdialenej existencie troch národov rakúsko-maďarsko-slovenského súžitia.

S nápadom na natočenie dokumentu prišiel producent Igor Noskovič zo spoločnosti I.N.P, ktorá je zároveň koproducentom Drakuly na koľajniciach. „Viedenská električka je bratislavský fenomén, preto som za pozadím jej vzniku začal hľadať niečo viac. Na základe jej príbehu je spracovaná téma identity Bratislavy, ktorá bola vždy ako hraničné mesto vystavené vplyvom ostatných kultúr, čo sa v podstate v menšom rozsahu deje aj dnes,“ priblížil.

Historik Historického ústavu Slovenskej akadémie vied László Vörös vo filme otvára pohľad na históriu vzniku nacionalizmu a jeho pôsobenia na našom území. Na spoluprácu prizvali tvorcovia aj českého historika prof. Jana Rychlíka.

„Zvláštnym paradoxom je, že toto električkové spojenie vnášalo do vtedajšej spoločnosti hlasy nacionalistického myslenia. Električku označovali niektorí uhorskí poslanci za viedenského vampíra na kolesách, ktorý vyciciava z Prešporku uhorskú krv. Bol to paradox – jedinečný dopravný prostriedok tej doby prepájal viacero národností jednej monarchie, avšak niektorými maďarskými kruhmi bol považovaný za nebezpečný pre jednotu uhorského národa,“ vysvetlil režisér dokumentu Juraj Lehotský. Podľa jeho slov bolo počas natáčania zaujímavé zisťovať, ako ľudia v rokoch 1914 až 1918 žili, čo im električka prinášala do života a ako formovala identitu obyvateľov vtedajšieho Prešporka.

„Je to v postate dokumentárna esej o pocitoch vtedajšieho Prešporáka a električka bola pekným prostriedkom, cez ktorý sa to dalo prerozprávať,“ dodal.

O technickej stránke a prevádzkovej histórii vtedy takmer 70 kilometrov dlhej trate rozpráva nadšenec Viedenskej električky, Peter Martinko, ktorý sa zaslúžil o jej záchranu.

„Na tú dobu to bola technická atrakcia, ktorá ponúkala ľuďom prepojenie dvoch blízkych miest. V podstate ju môžeme považovať za predchodcu vlakoelektričky, ktorá plnila svoj hospodársky aj vojenský účel, lebo bola vybudovaná hlavne na presun vojska medzi Viedňou a Prešporkom,“ vysvetlil.

Súčasný obraz vzájomných vzťahov dokreslia príbehy ľudí „na trati“, ktorí pravidelne cestujú do Viedne a okolia. Vo filme diváci uvidia aj dobové fotografie, ktoré tvorcom poskytlo občianske združenie Bratislavské rožky.

(ts)

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu