Máme tu február a s ním konečne aj nejaké prvé výlety. A prečo nesie tento príspevok názov S Pajerom na koniec sveta? S Julkom sme sa pozerali na dokument ČT – S embéčkou na koniec sveta, kde skupina 8 ľudí precestovala v jednej časti takmer celú Južnú Ameriku.

S Pajerom na koniec sveta - Cesta do Tegetera
Cesta do Tegetera

Ok, pokiaľ si myslíte, že sme v našom výlete precestovali celú Tanzániu, tak vás musíme vyviesť z omylu. To, čo sme však zažili a kde sme sa nachádzali, nám totiž prišlo ako posledné miesto v Afrike, teda tzv. koniec sveta, ktorého sme sa mohli dotknúť, a bolo tam skutočne krásne.

Pred týmto koncom sveta sme však zažili aj nejaké týždne v Mgolole s našimi deťmi, a pridalo sa k tomu aj lúčenie s Nemkou Paulínou, ktorá odišla domov 10. februára. A tak sme v Mgolole z belochov už zostali sami. Po jej odchode sme sa rozhodli, že strávime týždeň voľna u Bernarda.

Po mesiaci práci sme potrebovali kúsok odpočinku, nabrať nové sily a trošku pocítiť zmenu. Týždeň voľna sme zakončili prvým menším výletom – Rock Garden v Morogore. Je to záhrada plná skál, zelene, a aj vody (ak posledné mesiace pršalo). Mesiac však nespadlo ani kvapky, preto tu veľa vody nebolo.

S Pajerom na koniec sveta - Rock Garden
Rock Garden

Afričania tu však radi trávia voľný čas. Sadnú si na veľkú skalu, niekde blízko vody, a urobia si piknik, či len tak klábosia a vychutnávajú si voľno. Tak sme si ho vychutnali spolu s nimi, s Bernardom a s Beltou – dievča, ktoré donedávna bývalo u Bernarda. Poprechádzali sme sa tu, urobili zopár fotiek a tiež sme skúsili mäso na paličke, ktoré tu volajú „bites“.

V pondelok sa mohol konečne začať náš výlet na koniec sveta. Vybrali sme sa do Bernardovej rodnej farnosti – dedinky Tegetero, vzdialenej od Morogora približne 70 km. Možno si poviete, že to vlastne koniec sveta ani nie je. Ale verte nám, vďaka hrozným cestám nám trvalo 4 hodiny, kým sme sa tam dostali.

A keďže Tegetero je v horách, stále sme stúpali a stúpali, že naše Pajero muselo kvôli prehriatiu často odpočívať. Nakoniec to však stálo za to. Keď sme prišli na miesto, cesta ďalej už naozaj nikam neviedla. Preto je Tegetero pre nás malý koniec sveta, ktorý sme si ihneď obľúbili.

S Pajerom na koniec sveta - kostol Tegetero
kostol Tegetero

Keď sme prišli, čakal nás správca farnosti, farár Marcel. V Tegetere pôsobí už šiesty rok. Možno ste zvedaví, ako sa tu oslovujú kňazi. Ako otcovia. Hovoria im BABU, BABA –  čo v preklade znamená otec. A tak sme spoznali ďalšieho otca – Babu Marcela, z ktorého čerpala jednoduchosť a charizma, akú sme ešte nezažili.

S Pajerom na koniec sveta - S kňazom Marcelom
S kňazom Marcelom

Možno preto, že je tu otcom mnohých ľudí. A teraz ďalší dôvod, prečo je Tegetero na konci. Ľudia tu nemajú elektrický prúd. Idú spať hneď po západe slnka, a vstávajú s jeho východom. Majú jednoduché mini domčeky postavené z hliny a z dreva. Žijú z toho, čo im dá príroda: banány, kukurica, ananás, ryža.

S Pajerom na koniec sveta - Fara Tegetero
Fara Tegetero

Na  druhý deň sme absolvovali krátku prechádzku touto dedinkou aj s Bernardom, ktorý navštevoval svojich príbuzných, či ľudí, ktorí pôsobili vo farnosti, keď bol ešte dieťa. Medzi nimi bol aj starček, ktorý bol pomocníkom vo farnosti 50 rokov, taktiež sme navštívili jeho učiteľa, či bratov jeho otca.

Svoju mamu tu má aj Belta. Keď sme boli u nich na návšteve, podelili sa s nami o varenú kukuricu. Keď sme odchádzali, všetci priniesli nejaké darčeky, zväčša to boli mechy plné banánov, avokádo, ale aj dve sliepky, ktoré teraz skrášľujú Bernardov dom tu v Morogoro.

Keď sme Tegetero navštívili, akurát bol 17. február, čo bolo presne 68 rokov od začatia stavby fary. Hovorila o tom tabuľka začatia stavby holandských misionárov. Tri dni sme strávili v dedinke, ktorá pripomínala koniec sveta, ale zároveň jednoduchosť života. Žijú tu aj sestričky. Jedna z nich je učiteľka. Blízko kostola je totiž škola.

S Pajerom na koniec sveta - Školská trieda
Školská trieda

Ďalšia je kuchárka, a jedna má na starosti menšiu nemocnicu. Aj ony nás veľmi milo privítali. Nechcelo sa nám vracať domov, práve pre to ticho, ktoré tu vládne, čerstvý vzduch z hôr, nádherný výhľad. Nabrali a načerpali sme tu veľa nových síl a zažili ďalšie presvedčenie o tom, že ľudia nepotrebujú veľa k tomu, aby boli šťastní.

S Pajerom na koniec sveta - Nemocničná izba Tegetero
Nemocničná izba Tegetero

Od budúceho týždňa sa plní nových síl opäť vraciame k našim sirotám, a k našej službe. Ďakujeme za vaše myslenie, modlitby, komentáre a správy. posúva nás to vpred, a pomáha vo veľmi veľa veciach. ASANTE SANA- ďakujeme veľmi pekne. :-)

Stanka a Julko

Ďalšie správy blogu Život v Afrike môžete nájsť > TU

[message_box title=“Blog: Život v Afrike“ color=“red“]Stanislava Laurinčíková, redaktorka masmedialne.info po úspešnom zakončení štúdií na masmediálnej fakulte sa vydala a rozhodla sa aj s čerstvým manželom Júliusom pre potulky Afrikou. Bude vám odtiaľ pravidelne prinášať svoje dojmy a zážitky vo forme blogu „Život v Afrike“. A máte sa veru na čo tešiť! [/message_box]

S Pajerom na koniec sveta - Domcek
Domček
REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu