O tri miesta – z 23. na 20. – sa oproti vlaňajšku posunulo Slovensko v rebríčku slobody tlače, ktorý každoročne vydáva organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) sídliaca v Paríži. Zo západných krajín si najviac pohoršili USA, ktoré klesli o 13 miest na 46. priečku.

Rebríček na rok 2014 porovnáva situáciu médií v 180 krajinách a regiónoch v období od decembra 2012 do polovice októbra 2013.

Na prvých desiatich miestach skončili Fínsko, Holandsko, Nórsko, Luxembursko, Andorra, Lichtenštajnsko, Dánsko, Island Nový Zéland a Švédsko. Fínsko je tak prvé štvrtý rok po sebe, Holandsko a Nórsko „obhájili“ miesta z vlaňajška.

Na chvoste poradia sú už tradične krajiny ako Irán, Vietnam, Čína, Somálsko, Sýria, Turkménsko a Severná Kórea, úplne posledná je Eritrea.

Zo susedov Slovenska je Česka republika trinásta (vlani 16.), Rakúsko dvanáste (bez zmeny), Maďarsko skončilo na 64. (56.), Ukrajina na 127. (126.) a Poľsko na 19. mieste (22.).

Podľa RSF, ktorá najnovší rebríček predstavila dnes, je investigatívna žurnalistika v Spojených štátoch v ohrození. Situácia sa však zhoršuje aj v ďalších tradičných demokraciách. Okrem USA aj vo Veľkej Británii sú investigatívni novinári a ich informátori kladení takmer na úroveň teroristov.

Prenasledovanie investigatívnych novinárov a ich informátorov bezpečnostnými orgánmi dosiahlo v USA „nebývalý rozsah“, konštatujú RSF. Prístup k bývalému spolupracovníkovi amerických tajných služieb Edwardovi Snowdenovi má odradiť iných od poskytnutia citlivých informácií novinárom. Ďalším príkladom je odpočúvanie telefónnych liniek tlačovej agentúry Associated Press (AP).

Veľká Británia klesla v rebríčku o tri miesta na 33. priečku. Ako príklad rastúceho tlaku na britské médiá RSF uvádzajú prípad denníka The Guardian, ktorého redaktori boli nútení zničiť pevné disky s informáciami od Snowdena.

Krajinou s najhorším renkingom je na 100. mieste Bulharsko (vlani 87.). Súvisí to s päťmesačným obdobím protivládnych protestov a politického napätia, počas ktorého sa novinári opakovane stávali obeťami policajného násilia. Nezávislí reportéri boli vystavení zastrašovaniu napríklad vo forme podpaľovania svojich áut.

Z európskych krajín si správa RSF podrobnejšie všíma aj Maďarsko, kde sa sloboda informácií zhoršila po nástupe vlády Viktora Orbána v roku 2010. Tá v roku 2011 použila svoju dvojtretinovú väčšinu v parlamente na prijatie reštriktívneho mediálneho zákon. Zaviedla pokuty pre tvorcov obsahu, ktorý nie je „vyvážený“, a vytvorila kontroverzný mediálny regulačný orgán s väzbami na vládnucu stranu Fidesz. Táto „mediálna rada“ podľa RSF robí politické zásahy do práce novinárov. Tlak Európskej únie prinútil vládu aby zrušila niektoré ustanovenia zákona, tie najprísnejšie však zostali.

Značné zhoršenie postavenia novinárov zaznamenali Reportéri bez hraníc v Grécku, ktoré za päť rokov kleslo o 50 miest a teraz je na 99. pozícii. Novinárom sa tam pravidelne vyhrážajú priaznivci krajne pravicovej strany Zlatý úsvit, ktorí ich už aj niekoľkokrát fyzicky napadli.

Až na 154. mieste sa nachádza Turecko, uchádzajúce sa o členstvo v EÚ. Správa RSF si všíma zatknutie 153 novinárov počas protivládnych protestov od mája do septembra minulého roka. Vláda navyše zablokovala tisíce webových stránok a oznámila ďalšie obmedzenia.

Ťažké podmienky pre prácu majú i novinári v Rusku (148. miesto). Od roku 2013 médiá nesmú používať nadávky, urážať náboženské hodnoty a podporovať „netradičné sexuálne vzťahy“. Televízia je takmer úplne pod štátnou kontrolou. Bezprostredne pred zimnou olympiádou v Soči prišiel o svoju licenciu nezávislý spravodajský portál Rosbalt. Najmä v kaukazských republikách, kde silnejú separatistické tendencie, dochádza často k vraždám novinárov, pričom páchatelia zvyčajne zostanú nepotrestaní.

Ďalšie informácie môžete nájsť (v angličtine) > TU

 

Zdroj: TASR, fotokoláž Marián Luha – masmediálne.info

REKLAMAadv.: