Malebná obec Hrubý Šúr by mohla ísť príkladom všetkým obciam či mestám. Počas otvorenia sa prítomným predstavila folková kapela Fúzy(a), ale aj gitarové duo, ktoré sa špecializuje na vážnu hudbu.

V skolaudovanom ekocentre ArTUR si zahrali folkáči aj klasici - obr.2Konečne sa dementovali povery o tom, že piatok trinásteho je nešťastný deň. Ľudia počas slávnostného otvorenia ekocentra trvalo udržateľnej architektúry (ArTUR) v Hrubom Šúre a najmä jeho „duchovná mama“ Zuzka Kierulfová žiarili šťastím a pohodou.

Dobrá energia bola citeľná z každého centimetra štvorcového novo zrekonštruovanej budovy. Kedysi starý objekt dýchal novotou a prírodnými materiálmi, ako sú hlina, slama, maľby prírodnými pigmentmi či očarujúce prostredie exteriéru (počas otvorenia so zamrznutým jazierkom, ktoré vyzeralo ako s avantgardného filmu).

V poobedňajších hodinách o 14-tej hodine sa začalo slávnostné otvorenie, na ktorom nechýbali partneri projektu, ale dokonca aj samotný starosta obce.

Kiež by takýchto starostov, ktorí dbajú o zveľaďovanie schátralých objektov, na Slovensku bolo viac. Nebodaj si trúfame uletieť do sveta ilúzií a predstaviť si odvážnu myšlienku, že by sa novozvolený primátor nášho hyper-super-moderného developerského postapokalyptického hlavného mesta, v ktorom sa striedajú luxusné budovy so skládkami pripomínajúcimi objektmi, konečne po troch mesiacoch prestal vyhovárať na bývalé vedenie a chopil sa reálnych činov. Ach, nádherná predstava v rovine nereálneho sna tiež niekedy poteší…Ale späť k otvoreniu ekocentra.

V skolaudovanom ekocentre ArTUR si zahrali folkáči aj klasici - obr.8b
foto pred obnovením

To sa predstavilo v plnej svojej kráse. Po privítaní hostí nasledovala prezentácia o ekocentre a projekte Zelená obnova stavanie a bývanie, následne diskusia a exkurzia po objekte s výkladom.

Od našej poslednej návštevy dobrovoľníci zase raz urobili kus roboty a priestory sa stali ešte krajšími a útulnejšími. Človek sa proste nemohol zbaviť pocitu, že chce odísť z paneláku a ostať tam bývať. Po občerstvení a premietaní filmu nemohol chýbať kultúrny program.

Úvod patril manželskému páru – gitaristom. Keď sa stretnú dve španielky v kontrapunkte a klasicky vzdelaní hudobníci, ktorí sa špecializujú na starú hudbu, vznikne z toho neopísateľná symbióza.

Harmónia, ktorú dve gitary dokážu zo seba dostať, je čarovná. Gitara dokonca dokáže suplovať malý orchester a dve gitary komunikujúce so sebou kultivovanými tónmi, precízne vystavanými frázami a presnou rytmikou – to bol zážitok, aký sa nevidí často.

V skolaudovanom ekocentre ArTUR si zahrali folkáči aj klasici - obr.3
Fúzy(a)

Po gitarovom entré s exotickým nádychom, nakoľko dvojica nezvolila starú hudbu, ale súčasnejších skladateľov, nastúpili na pódium členovia formácie Fúzy(a).

Tí v ekocentre už pri neoficiálnom otvorení hrali a mali enormný úspech. Vnímavé publikum počúvalo texty piesní, ktoré vám doslova vlezú pod kožu. Hoci tentoraz vystúpili bez speváka a gitaristu Ivana „Hada“ Weissa, sound ozvláštnili mladučkou interpretkou Sofiou Pastírikovou, ktorá na priečnej flaute pozoruhodne doplnila pesničky určené najmä pre gitary.

Folková hudba rovná sa predsa poetický text a gitary. Priečna flauta je však už iný kaliber, ktorý svojim lyrickým prejavom akoby mierne nezapadal do žánrového kontextu.

V tomto prípade to bolo práve naopak. Sóla v medzihrách a vkusné improvizácie, ktoré neprevalcovali samotné pesničky, keďže Sofia správne odhadla mieru, kedy do skladieb vstúpiť a kedy nechať vyznieť gitary a spev, ozvláštnili sound formácie.

Autorsky bol koncert vyskladaný z piesní Miloslava Mistríka a Hanky Bednaříkovej. Presvedčivo sýty vokál a obdivuhodný rozsah, kedy bez námahy zvláda spodné polohy, ale aj čisté výšky – to sú hlavné devízy speváčky Hanky. Nosnosť tónu je záležitosť, ktorú sa speváci učia roky.

Napriek tomu, že sála nebola ozvučená, trio bolo zreteľne počuť a nad všetkými sa vynímal práve esteticky vkusný vokál Hanky Bednaříkovej. Ďalšou jej devízou je totiž dynamické spektrum, ktoré dokáže vniesť nielen do technicky bezchybne vyspievaných celistvých fráz, ale pohrá sa s ňou aj na jednom tóne.

Miestami jej improvizácie pripomínali černošský vokál ostrieľanej bluesovej speváčky, inokedy „preladila“ na jemný, až anjelský prejav, najmä vo vyšších polohách, keď podfarbovala hlavnú melodickú líniu piesní. Z jej autorskej dielne je mne osobne najviac srdcu blízka pieseň „Siahni si do mňa“, o ktorej na koncerte prezradila, že ju napísala počas materskej dovolenky.

Nielen textom, ale aj formou zaujímavá pieseň má na konci gradáciu, ktorá spevákom poskytuje priestor na rozlet a vyústi v nenapodobiteľný a neopakovateľný výbuch improvizácie. Riff je natoľko lákavý, že máte chuť spievať s nimi, aj keď by ste porušili všetky pravidlá bontónov na svete a spôsobili by ste si riadne faux pas. No a čo???

V skolaudovanom ekocentre ArTUR si zahrali folkáči aj klasici - Miloslav Mistrik
Miloslav Mistrík

Naopak, piesne od autora Miloslava „Emília“ Mistríka sú úplne iného charakteru. Introvertné náladovky, z ktorých cítiť osobnú spoveď všetkého, čo sa v duši človeka môže udiať, si vyžadujú úplne odlišný prístup inštrumentácie aj back vokály.

Je zjavné, že títo muzikanti sa poznajú už roky nielen po hudobnej, ale aj ľudskej stránke. Vedia, do akej miery môžu „parťákovi“ zasiahnuť do skladby a kedy by to už bolo „too much“.

Práve Hankine „láskavé“ vokály vo vysokých polohách dali napríklad piesni Láska tú nežnosť, akú si skladba žiadala. Rovnako aj pesnička Kráľ a Klaun má v sebe toľko výrazu a „sily“, hoc je opäť introvertným kúskom, že „prešpikovať“ ju prehnane back vokálmi by bolo udupanie piesne samotnej.

Fúzy(a) však dokáže nájsť mieru vkusu a najmä fílingu, takže všetky autorské piesne mali svoju vlastnú identitu. Okrem interpretky na priečnej flaute treba vyzdvihnúť aj gitarové sóla Miloslava Mistríka, ktoré mali v sebe kus prirodzenej muzikality – a možno práve preto, že nejde o teoreticky podkutého interpreta, ktorý je viazaný od detského veku hrať z nôt. Niekedy je totiž aj príliš veľa techniky na škodu veci a hudobníci sa nevedia vyslobodiť zo šablón, ktoré do nich vštepovali.

V skolaudovanom ekocentre ArTUR si zahrali folkáči aj klasici-Zuzana Kierulfova
Zuzana Kierulfová

Nesmierne milým príspevkom bola cover verzia skladby Isn´t She Lovely od Stevieho Wondera (vznikla ešte v roku 1976 a mňa celý čas prenasledovali myšlienky, či aj dnes tvorí niekto také nadčasové pesničky, ktoré sa budú spievať aj po desaťročiach a vždy budú mať čo publiku povedať), ktorú Hanka trefne okomentovala: venovala ju totiž Zuzke Kierulfovej a jej čerstvo skolaudovanému „dieťaťu“ – budove, ktorá by už zrejme ľahla popolom, keby sa nenašli desiatky dobrovoľníkov, ktorí z nej spravili priam magické miesto.

Fúzy(a) je skrátka na takom stupni muzikality, že si môže dovoliť zahrať cover verzie piesní bez toho, aby ich členovia formácie bezducho kopírovali a vznikli z nich nepodarené karaoke verzie. Aj Wonderov nesmrteľný hit mal príjemnú bluesovú pulzáciu a pesnička tak dostala úplne iný šmrnc.

Aj v tom je umenie ozajstných hudobníkov, ktorí dokážu do umenia vniesť kúsok svojho vlastného ja. Vlastne podobne, ako aj dobrovoľníci, ktorým nebol osud schátranej budovy ľahostajný a spravili z neho miesto ako z rozprávkového sveta.

A o tom, že aj my Slováci sa už prebúdzame z našej favorizovanej letargie, svedčí aj skutočnosť, že na kurzy hlinených omietok sa ľudia hlásia priam húfne, dokonca okrem plánovaných museli aj pridať navyše, ako sme sa dozvedeli od Zuzky Kierulfovej. Možno trošku gýčový záver, a dokonca nahradený neverbálnou komunikáciou, ale iný by bol len slabým odvarom: „smekám klobouk“.

George Sandová

Pozrite si fotografie, ktoré zachytajú postupnú obnovu ľudovej školy na ekocentrum ArTUR a ak chcete  – prečítajte si o tom aj článok > Ľudová škola ožila, a to nielen koncertom, vďaka občianskemu združeniu ArTUR

 

V skolaudovanom ekocentre ArTUR si zahrali folkáči aj klasici - obr.5 V skolaudovanom ekocentre ArTUR si zahrali folkáči aj klasici - obr.6 V skolaudovanom ekocentre ArTUR si zahrali folkáči aj klasici - obr.7

V skolaudovanom ekocentre ArTUR si zahrali folkáči aj klasici - obr.4 V skolaudovanom ekocentre ArTUR si zahrali folkáči aj klasici

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu