Publikácia s názvom „Nenávistné prejavy a extrémizmus“ Petra Wilflinga, ktorú nedávno vydala Via Iuris, je náhľadom do problematiky šírenia nenávistných a extrémistických prejavov.

V súvislosti s touto problematikou je pre ľudí dôležité uvedomiť si, kde pri ich vyjadreniach končí hranica medzi slobodou prejavu a kde je už ich vyjadrenie považované za nenávistný prejav.

Uvedomenie si týchto dôležitých hraníc bude v nadchádzajúcom období čoraz dôležitejšie, keďže nadnárodné organizácie, ale aj jednotlivé vlády po celom svete podnikajú kroky, aby boli v rámci tohto čoraz rozsiahlejšieho problému, stanovené prísne pravidlá a sankcie.

Publikácia obsahuje prehľad vybraných rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a bývalej Európskej komisie pre ľudské práva v súvislosti s nenávistnými prejavmi a extrémizmom. Jednotlivé príklady rozhodnutí sú rozdelené podľa tematických celkov:

– národnostná neznášanlivosť, antisemitizmus, nenávistné prejavy voči prisťahovalcom, moslimom a Rómom,
– náboženská neznášanlivosť,
– podpora totalitných ideológií a režimov,
– popieranie holokaustu, genocídy, ospravedlňovanie vojnových zločinov,
– podnecovanie k násiliu, ospravedlňovanie násilia a terorizmu,
– šírenie homofóbie,
– používanie symbolov totalitných režimov a ideológií.

V jednotlivých kapitolách si čitateľ môže prečítať ako dané inštitúcie posudzovali a rozhodli vo vybraných konkrétnych prípadoch. Tieto príklady mu pomôžu uvedomiť si, kedy ešte môže byť určitý prejav považovaný za vyjadrenie v rámci slobody prejavu a kedy už môže byť takéto vyjadrenie potrestané, najčastejšie finančnou pokutou, ktorá sa pohybuje v 10-tisícoch eur.

Súčasťou publikácie sú aj informácie o povinnosti štátu účinne vyšetrovať trestné činy z nenávisti.

Štát má podľa Dohovoru Európskeho súdu pre ľudské práva pozitívny záväzok účinne vyšetrovať útoky proti životu, ďalej prípady mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.

Štát a jeho orgány majú taktiež pozitívny záväzok vyšetrovať útoky proti súkromnému alebo rodinnému životu. V prípade, ak je vyšetrovanie a stíhanie trestných činov z nenávisti zo strany vnútroštátnych orgánov neúčinné, považuje sa to za porušenie pozitívneho záväzku voči Dohovoru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Na vyšetrovanie sa vzťahuje viacero požiadaviek, ktoré musia zodpovedné vnútroštátne orgány v takýchto prípadoch dodržiavať. Zodpovedné orgány majú napríklad povinnosť vyšetriť rôzne verzie udalosti a rôzne hypotézy a nemôžu sa zamerať len na jednu verziu.

Štát musí okrem iného zabezpečiť, aby sa poškodení trestnými činmi z nenávisti mohli zúčastniť trestného konania. Pre názornú ukážku sú v publikácii opäť uvedené konkrétne prípady, ktoré sa stali a aj to aké boli konečné rozhodnutia v týchto prípadoch.

Pri šírení nenávistného obsahu a prejavov extrémizmu si musia dávať pozor aj médiá a majitelia internetových stránok. Aj tu existujú pravidlá a novinári si musia prioritne strážiť obsah, ktorý zverejnia.

Takéto pochybenia poškodzujú dobrú povesť a znižujú dôveryhodnosť daného média, pre ktoré pracujú. Problematické sa javia najmä priame prenosy alebo živé vstupy.

Za takýto priestupok, napríklad ani nie tak dávno, dostalo regionálne rádio Frontinus pokutu 15-tisíc eur.

Publikácia je výbornou pomôckou ako si prehĺbiť znalosti v problematike prejavov extrémizmu a nenávisti. No nielen to, keďže publikácia obsahuje mnoho konkrétnych príkladov súvisiacich s danou problematikou, čitateľ sa môže oboznámiť s vyšetrovacím postupom a postihom, ktorý by ho za takéto konanie mohol čakať. Je, ale veľmi pravdepodobné, že do budúcna budú sankcie za takéto konanie ešte tvrdšie.

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu