detail autobusu s podobizňou M. Benku (zdroj foto: Slovak Lines/Neuropea)

Nikto nezachytil slovenskú prírodu a ľudí uprostred nej tak, ako Martin Benka. Je považovaný za zakladateľa moderného slovenského prejavu v maľbe a v kresbe, inšpiráciu čerpal najmä z ľudovej umeleckej tvorby.

Jeho diela patria medzi to najcennejšie zo slovenského umenia 20. storočia a je o ne mimoriadny záujem. Cena jeho obrazov na dražbe sa vie vyšplhať na hodnotu rodinného domu alebo luxusného autobusu.

A práve na autobus jedného zo slovenských dopravcov Slovak Lines, ktorý mu takto zložil unikátnu poklonu, sa dostala podobizeň Martina Benku.

Martin Benka je jednou z osobností, ktoré si na svojich najmodernejších autobusoch pripomína overený dopravca Slovak Lines.

Slovensko je krajina s bohatou históriou, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani rozlohou omnoho väčšie krajiny. Je preto dôležité, aby sme si ju pripomínali.

Autobusy vyzdobené podobizňami vynálezcov Š. Baniča a A. Stodolu, krasokorčuliara O. Nepelu, hokejistu V. Dzurillu, skladateľa E. Suchoňa, či generála M. R. Štefánika za dva a pol roka prepravili stovky tisíc cestujúcich.

Pravidelná linka z Bratislavy do centra Viedne alebo na letisko Schwechat totiž premáva každý deň, každú hodinu, až 20 krát denne.

Pripomínanie si histórie sa vo všeobecnosti stava čoraz viac trendom marketingovej komunikácie:

– Nórske aerolínie Norwegian máju už tradične vyobrazené osobnosti na svojich lietadlách
– Slovenska Tatra banka si pripomína SK históriu dizajnom platobných kariet
– Koncept s Ľudovítom Štúrom využil vo svojich reklamách Volkswagen Slovakia
– Pilsner Urquell nedávno pracoval s konceptom zahrňujúcim ďalšieho významného Slováka, M. R. Štefánika
– M.R. Štefánik zdobí dokonca i trup lietadla slovenského vládneho špeciálu

zdroj foto: Slovak Lines/Neuropea

Benka známy-neznámy

Martin Benka (zdroj foto: Slovak lines/Neuropea)

V Martine v roku 1945 založil spolu s maliarmi Karolom Ondreičkom, Emilom Makovickým a sochárom Fraňom Štefunkom výtvarné združenie Trojštít.

Malo konzervatívny charakter, jeho cieľom bolo skĺbiť spoluprácu rôznych druhov umení, napríklad realizáciami v architektúre.

V oblasti knižného dizajnu a typografie vytvoril Benka množstvo zaujímavých experimentálnych fontov a dizajnérskych úprav kníh ovplyvnených kubizmom.

Mnohé Benkom vymyslené fonty sa však nikdy nepoužili. Azda najznámejším použitím Benkovho kubistického písma je oficiálny font názvu Slovenská akadémia vied.

Spolu s Fullom a Galandom patrí Benka k zakladateľom slovenskej knižnej ilustrácie.

Dielo zanechal národu

Martin Benka sa narodil 21. septembra 1888 vo vtedajšom Kiripolci, dnešnom Kostolišti na Záhorí, ako najmladší zo 6 súrodencov v chudobnej rodine tesára. Veľkú časť života prežil v Prahe.

Pôsobil aj v Martine, kde mu vytvorili priestor pre jeho tvorbu – ateliér a galériu. Na sklonku života sa vrátil na Záhorie. Celý svoj majetok zanechal národu, umelecká zbierka obsahovala okolo 5 000 diel.

V Kostolišti je dodnes pamätná izba Martina Benku a pri príležitosti okrúhleho, 130. výročia jeho narodenia vznikol aj dokumentárny film. Pozostatky umelca sú uložené v hrobke na Národnom cintoríne v Martine

(ts)

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu