Sociálna sieť Facebook ako jeden z viacerých krokov boja proti fake news spustila takzvanú kontrolu faktov v uverejnených článkoch v podobe „Fact Check“. Táto aktivita sa, ale s odstupom času javí ako neúčinná, dokonca kontraproduktívna.

O neúčinnosti označovania článkov s dezinformáciami sme písali už aj v článku „Označovanie falošných správ na Facebooku je neúčinné”, kde nedôveru v tento kontrolný mechanizmus vyslovilo viacero popredných osobností z prostredia žurnalistiky, dokonca i predstavitelia tretích strán ako Associated Press, Snopes, ABC News and PolitiFact, ktorí so spoločnosťou Facebook spolupracujú na overovaní faktov.

Takmer minimálny vplyv na rozhodovanie čitateľov, o tom či je článok dôveryhodný alebo nie, potvrdila aj štúdia Yale University, ktorou sa vo svojou článku zaoberá politico.com.

Výsledky štúdie poukazujú na fakt, že označovanie článkov ako sporné, má len minimálny vplyv na rozhodovanie čitateľa.

Z prieskumu, do ktorého bolo zapojených 7500 respondentov, len u 3,7% respondentov malo takéto označenie vplyv na posúdenie pravdivosti titulkov daných článkov.

V štúdií sa jej tvorcovia zamerali na tri skupiny používateľov a to na sympatizantov Donalda Trumpa, sympatizantov Clintona a ľudí vo veku od 18 do 25 rokov.

Najviac zlyhaní nastáva pri ľuďoch vo veku od 18 do 25 rokov a tiež pri tých, ktorí sympatizujú s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

V podstate tu dochádza ku kontraproduktivite. Denne je na sociálnej sieti Facebook zverejnených množstvo dezinformačných článkov a nie je možné, aby všetky tieto články prešli kontrolou faktov, ktorú pre Facebook robia tretie strany Politifact, FactCheck a Snopes.

Existencia označenia na niektorých, ale nie všetkých, falošných správach spôsobuje, že u priaznivcov Donalda Trumpa a u mladých ľudí je väčšia pravdepodobnosť, že budú veriť každej správe, ktorá nebola označená.

Psychológ David Rand, ktorý spolupracoval na štúdií uviedol, že kontrola Fact Check má len veľmi malý účinok a nie je postačujúca na riešenie problémov s existenciou falošných správ na sociálnej sieti.

Hovorca sociálnej siete Facebook túto štúdiu spochybnil. Poukázal na to, že prieskum nebol robený cielene na používateľoch sociálnej siete Facebook, ale prostredníctvom používateľov z celého internetu.

Okrem toho upozornil, že toto nie je jediná aktivita, ktorú Facebook spustil v boji proti fake news.

Šírenie falošných správ prostredníctvom sociálnych médií, vrátane úmyselne vytvorených falošných príbehov zameraných na diskreditáciu politických kandidátov počas prezidentskej kampane v roku 2016 vyvolalo v mnohých ľuďoch veľké obavy.

Zdá sa, že zverejňovanie rôznych príspevkov robí zo sociálnych médií silný nástroj na šírenie dezinformácií, ktorý je schopný podkopávať politický diskurz a dokonca spúšťať násilie v reálnom svete.

Facebook pre politico.com tvrdil, že v boji proti falošným správam je úspešný. Odmieta, ale poskytnúť akékoľvek dôkazy.

„Dúfam, že spoločnosť Facebook uvidí túto štúdiu a zhodnotí, že je pre nich omnoho efektívnejšie zdieľať údaje o tom, ako v skutočnosti funguje ich boj proti falošným správam,“ pre politico.com povedal Alexios Mantzarlis, riaditeľ Poynter Institute’s International Fact-Checking Network.

Aj psychológ David Rand sa stotožňuje s názorom, že spoločnosť Facebook by mala viac informovať o svojom boji proti falošným správam.

Podľa neho, ale nie je jasné, či spoločnosť má informácie, ktoré by mohli vyriešiť to, čo on a kolega Gordon Pennycook vo svojej štúdii skúmali.

Facebook vie, kto zdieľa a klikne na zverejnené príbehy, ale ako sa vyjadril David Rand pre politico.com  podstata ich štúdie spočíva v tom, že hodnotí, či ľudia skutočne veria falošným titulkom.

Spoločnosť Facebook, ako už bolo spomenuté, odmieta akceptovať výsledky tejto štúdie, pretože nebola realizovaná výhradne na jej sociálnej platforme.

Okrem toho, štúdia neberie do úvahy skutočnosť, že články, ktoré boli označené ako sporné sa používateľom zobrazujú menej, pretože Facebook obmedzuje ich viditeľnosť, čo spomaľuje ich šírenie medzi verejnosťou.

Okrem toho štúdia napríklad neumožnila účastníkom kliknúť na články, ktoré podporujú kontrolu faktov. Je viac ako pravdepodobné, že ak by tak mohli urobiť, výsledky štúdie by boli iné.

Hoci má označovanie sporných článkov na Facebooku podľa štúdie Yale University malý prínos, ako hovorí Alexios Mantzarlis, riaditeľ Poynter Institute’s International Fact-Checking Network, aj málo je lepšie ako nič.

Pozitívne je, že Facebook v boji proti falošným správam neustále zavádza nové nástroje, ale aj riešenia, ktoré sú čiastočne vylepšením už existujúcich nástrojov.

Ako sa, ale vyjadrili mnohí poprední predstavitelia vlád, i rôznych svetových organizácií, boj s fake news je dlhodobý a veľmi komplikovaný.

Titulková foto: pixabay.com

REKLAMAadv.:

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu